Sociálne siete spôsobujú podobnú závislosť ako drogy. Psychologička radí, ako začať digitálny detox

  • Čoraz viac ľudí si začína uvedomovať, že v online priestore trávime až priveľa času
  • Vplyvom pandémie sa však sociálne siete často stávajú jediným spôsobom, ako ostať v kontakte so známymi či s rodinou
  • Ako teda nájsť spôsob, aby pre nás technológie boli dobrým sluhom a nie zlým pánom?
sociálne siete online technológie
Pexels/Andrea Piacquadio, Archív/Romana Mrázová
  • Čoraz viac ľudí si začína uvedomovať, že v online priestore trávime až priveľa času
  • Vplyvom pandémie sa však sociálne siete často stávajú jediným spôsobom, ako ostať v kontakte so známymi či s rodinou
  • Ako teda nájsť spôsob, aby pre nás technológie boli dobrým sluhom a nie zlým pánom?

Nie je to tak dávno, keď sa rodičia svojim deťom snažili obmedziť čas strávený za počítačom či tabletom. Dnes ich, naopak, za počítač ženú, aby sa pripojili na online vyučovanie.

Treba konštatovať, že situácia sa zmenila. Pandémia koronavírusu preniesla väčšinu nášho života do online priestoru. Cez počítač máme prácu, školu, komunikujeme s priateľmi aj rodinou.

O to ťažšie je potom odolať každých pár minút kontrolovaniu sociálnych sietí, mailov alebo sa iba pozrieť, čo nové sa deje vo svete. Rozptýlenie je dnes omnoho jednoduchšie ako v minulosti. Odpojiť sa od technológií sa však javí ako takmer nemožné. Ako teda nájsť tú správnu rovnováhu medzi online a fyzickým svetom?

Závislosť nie je iba na alkohole alebo drogách

Keď sa hovorí o závislosti v súvislosti s online technológiami, väčšina si pravdepodobne predstaví deti, ktoré celé dni sedia za počítačom a hrajú hry. Táto problematika sa však dnes netýka už iba ich.

To, že sociálne siete spôsobujú podobnú závislosť ako napríklad drogy, potvrdzuje pre Startitup aj psychologička Romana Mrázová z ambulancie Psyché. S prácou so závislými pacientmi má sama skúsenosti, keďže pracovala v sanatóriu pre drogovo a alkoholovo závislých.

Lockdown bráni sociálnemu kontaktu Slovákov, virtuálny zažíva zlaté časy. Toto sa deje s človekom, ktorý je závislý na online svete (ROZHOVOR)

„V dnešnej dobe sú už veľmi rozšírené aj rôzne nelátkové závislosti, ktoré sa týkajú aj online sveta. V podstate závislosť, či už látková alebo nelátková, beží cez úplne rovnaké nervové dráhy v mozgu. To znamená, že sa dá rýchlo vytvoriť aj pri nadmernom užívaní internetu a sociálnych sietí,“ vysvetľuje Mrázová. Ako ďalej dodáva, sociálne siete fungujú na takom princípe, aby boli pre ľudí čo najväčším lákadlom.

„Náš mozog dostáva vo veľmi krátkom čase veľmi veľké množstvo podnetov a informácií, čo je pre mozog tá najlepšia potrava. Rýchlo sa meniace obrázky a videá, ktoré sú zábavné, aktivujú veľkú plochu v mozgu a vytvárajú príjemné pocity. Realita sa potom začína stávať všednou, pretože nie je taká dynamická. Naopak, oproti online svetu pôsobí pomaly a všedne. Ľudské fungovanie je nastavené tak, aby vyhľadávalo príjemné a vyhýbalo sa nepríjemnému,“ hovorí psychologička a dopĺňa, že ak online svet ponúka oveľa príjemnejšie pocity ako realita, ľahko sa na ňom dá vytvoriť závislosť.

Duševné zdravie je ohrozené

Okrem závislosti však sociálne siete u mladých ľudí spôsobujú aj depresiu. Tejto problematike sa venovali aj vedci z University of Arkansas. Z ich štúdie vyplýva, že mladí ľudia, ktorí trávia na sociálnych sieťach viac ako 300 minút denne, majú 2,8-krát väčšiu šancu prepadnúť depresii ako ľudia, ktorí tam trávia menej ako 120 minút.

KOMENTÁR: Sociálne siete už dávno nespájajú ľudí, ale ničia nám životy

Spoluautor štúdie Jaime Sidani to vysvetľuje tým, že sociálne siete sú často koncipované tak, aby vytvorili o druhých čo najpozitívnejší obraz.

„To môže byť obzvlášť ťažké pre mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v kritických životných okamihoch súvisiacich s rozvojom identity a majú pocit, že nedokážu zodpovedať nadstaveným ideálom, ktorým sú vystavení,“ objasňuje Sidani.

S tým, že dlhší čas strávený na sociálnych sieťach má negatívny vplyv na naše duševné zdravie, sa zhoduje aj psychologička Mrázová. Tvrdí však, že to, aký čas už pre nás môže byť nebezpečný, je u každého individuálne. Ťažko teda presne určiť hranicu času, koľko hodín je ešte v poriadku a koľko nie.

zdroj: Pexels/Andrea Piacoquadio

V každom prípade na sebe treba sledovať varovné signály. Keď máme tendenciu unikať z reality čoraz viac a zanedbávať veci, ktoré pre nás kedysi boli podstatné, prípadne začíname dostávať signály z okolia, je čas zbystriť pozornosť a nahodiť spiatočku. Dať si nejaký čas oddych od sociálnych sietí, naplánovať si outdoorové aktivity alebo obnoviť sociálne kontakty v realite,“ radí Mrázová.

Lákadlo, ktorému treba odolať

Ako však odolať lákaniu sociálnych sietí, keď celý deň presedíme za počítačom? Stačí jedno prekliknutie stránky a ľahko sa nám stane, že hodinu zabijeme tým, že scrollujeme Instagram či Facebook. Nepomáha tomu ani fakt, že sociálne siete už pomaly nahrádzajú tradičné média, a mnoho ľudí ich využíva ako zdroj správ.

Sociálne siete zakazujú svojim deťom aj tí, čo ich tvoria. Stúpa počet samovrážd i sebapoškodzovania

Ak si teda uvedomuje problematiku času stráveného na sociálnych sieťach a chceme s tým niečo urobiť, mali by sme si nastaviť prísne pravidlá, ktoré budeme dodržiavať. Do svojho života by sme tak mali zaradiť digitálny detox. Romana Mrázová radí v prvom rade nastaviť si správnu pracovnú hygienu.

„To znamená dodržiavať pravidelné prestávky, minimálne každých 45 minút. Prestávky je najlepšie využiť nejakou krátkou fyzickou aktivitou, prípadne si vopred premyslieť, ako prestávku využijem tak, aby som k sociálnym sieťam neunikal. Je dobré sa počas online práce neprejedať, hlavne nie ťažkými jedlami, a mať dostatočný pitný režim, aby naša myseľ dokázala dobre pracovať.“

Máš pocit, že by si mal začať s digitálnym detoxom?

Ako ďalej dodáva, človek by mal tiež sám porozmýšľať nad tým, ako by si k sociálnym sieťam sťažil cestu. Jedným z riešení je odinštalovať si aplikácie, ktoré nás rušia a nenechávať telefón v miestnosti, v ktorej pracujeme. Ak od nás niekto potrebuje niečo naozaj vážne, je dosť pravdepodobné, že zavolá. Netreba kvôli tomu kontrolovať mail každých 5 minút. Existujú tiež aplikácie, ktoré obmedzujú čas strávený na sociálnych sieťach, blokujú ich alebo monitorujú našu aktivitu.

Nastaviť si pravidlá a vytvoriť plán

Psychologička preto odporúča, aby si rodina zaviedla pravidlá a podmienky, kedy nikto z členov nebude používať telefón. Napríklad pri spoločnom obede alebo večeri. Okrem toho radí nebrať si telefón alebo tablet do spálne, aby to nebolo to posledné, čo vidíme pred spaním, a naopak prvé, čo vidíme ráno po zobudení.

zdroj: Unsplash/Austin Distel

Ako ukazujú mnohé zistenia, problém totiž je, že drvivá väčšina ľudí hneď po prebudení siaha po svojom smartfóne. Niektorí ľudia sa dokonca kvôli tomu v noci aj zobúdzajú.

„Dôležité je urobiť si plán dňa, čo všetko chceme absolvovať a snažiť sa ho naplniť. Každý z nás si vie pre seba stanoviť hranice, ktoré na neho platia. Treba však, aby boli naozaj prísne, ak sa chceme dostatočne detoxikovať,“ dodáva Mrázová.

Zdroj: Science daily

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK