Slovenka Soňa píše listy väzňom: „Viackrát sa mi stalo, že keď vyšli von, ich kroky smerovali rovno za mnou“

  • Listy väzňom začala písať pred viac ako desiatimi rokmi
  • Vraví, že nie je jednoduché sa prvýkrát osobne stretnúť s niekoľkonásobným vrahom
väzenie
Ilustračné foto, Archív Canva
  • Listy väzňom začala písať pred viac ako desiatimi rokmi
  • Vraví, že nie je jednoduché sa prvýkrát osobne stretnúť s niekoľkonásobným vrahom

Soňa Vancáková žije v Košiciach. Je plná energie a radosti, a spolu so svojím manželom vychovala päť detí. Okrem svojej veľkej rodiny má tiež veľké srdce. Už mnoho rokov sa venuje pomoci rodinám, ktoré sa ocitli v sociálnej núdzi z dôvodu, ktorý nie je ich vlastnou vinou. prostredníctvom občianskeho združenia Maják nádeje sa snaží týmto rodinám pomôcť znovu sa postaviť na vlastné nohy.

Soňa však navyše vykonáva aj inú neobvyklú činnosť. Je to síce netradičný spôsob pomoci, no už viac ako desať rokov píše listy väzňom, a tým sa stala pre nich posilou a dôvodom nádeje. Soňa je pre týchto ľudí útočiskom a podporou, keďže niektorí z nich možno už nikdy nezískajú slobodu.

V roku 2021 bola v kontakte s približne 25 väzňami (mužmi aj ženami) po celom Slovensku, pričom niektorých aj osobne navštevuje.

Napríklad Štefana Mlynaroviča, ktorý si svoj doživotný trest odpykáva v Ilave, či Miloša Urigu, ktorý sa zúčastnili leopoldovskej vzbury, pri ktorej väzni zavraždili päť dozorcov. Písala aj Dušanovi Borženskému, ktorý zas vo väzení sedel za spolupáchateľstvo na troch vraždách. Borža zomrel v roku 2021. 

Osudné stretnutie

V minulosti jej ani nenapadlo, že si bude raz s väzňami z tých najstráženejších väzníc písať. Dostala sa k tomu úplne náhodou. Pred pár rokmi videl jej kamaráť žobrať mladého chlapca na ulici, mal cez 20 rokov. Chcel mu pomôcť, a tak mu dal kontakt na občianske združenie, ktoré Soňa vedie.

„My však pomáhame rodinám v núdzi a nie jednotlivcom. Stáva sa mi, že ľudia vedia, že vykonávam takú činnosť a často sa na mňa obrátia. Mišo nebol naša ,cieľová’ skupina, ale mala som potrebu mu pomôcť.“

Nechcela ho jednoducho nechať v štichu. Do basy sa dostal za malé krádeže. Po troch rokoch ho prepustili a on ostal na ulici. Nemal peniaze a ani rodinu, keďže bol z detského domova. Jeho jediný majetok bolo oblečenie, ktoré mal na sebe. Po uliciach Košíc sa tak „poflakoval“ tri mesiace až kým nestretol Soňu.

Zradil ho alkohol

„Každý týždeň sme si stanovili cieľ. Vybavila som s ním občiansky preukaz, zabezpečila mu šatstvo, stravu a prvé dni platila ubytovňu. Po krátkom čase mu majiteľ jednej stavebnej firmy dal prácu, aj bývanie v robotníckej ubytovni. Jeho život sa začal meniť.“ Osudným sa mu však stal alkohol. 

Keď si vypil bol agresívny, nehovoriac o tom, že bol v minulosti na alkohole závislý. „Po pol roku mu však podľahol a dostal sa do potýčky. Náhodou išla okolo hliadka a človek, s ktorým sa pobil, ho obvinil, že mu ukradol tri eurá.“

Z chlapca sa stal recidivista a vymerali mu trest na 10 rokov. „Tie tri eurá neboli ani dokázané. Bolo to tvrdenie proti tvrdeniu, ale pobil sa a nebolo cesty späť. Bolo mi ho veľmi ľúto. Dostal sa naspäť do väzenia a začali sme si písať.“

Práve on bol jej prvým kontaktom s väzením. Prosil ju, aby ho navštevovala. Nemal nikoho a potreboval aspoň vidieť známu tvár. „Hovoril mi, že sa bojí, že to už druhýkrát nezvládne. Odvtedy ho pravidelne navštevujem.“

Listy sú nádej

Soňa zistila, že listy pre väzňa sú obrovskou pomocou a nádejou. „Drvivá väčšina má negatívnu skúsenosť, že ich všetci blízki a aj celá spoločnosť odsúdili. Stratili priateľov a rodinu. List je pre nich nádejou.“ Dodáva, že ak je niekto zavretý 23 hodín v cele (režim najprísnejšieho stráženia ), je to pre nich to najkrajšie, čo môžu dostať. „Celu totiž nevedia opustiť a je to na zbláznenie, mnohí sa aj naozaj zbláznia.“

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Zdroj: Listy väzňom

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá