Španielsko dá do roku 2035 stopku atómovým elektrárňam, energiu bude mať zo zelených zdrojov

  • Atómové elektrárne vyrábajú v Španielsku 20 % elektrickej energie
  • Na Slovensku získavame z obnoviteľných zdrojov iba 22,5 % elektrickej energie
  • Najviac využívame vodné elektrárne
  • Atómové elektrárne vyrábajú v Španielsku 20 % elektrickej energie
  • Na Slovensku získavame z obnoviteľných zdrojov iba 22,5 % elektrickej energie
  • Najviac využívame vodné elektrárne

Španielsko sa nedávno odhodlalo k radikálnemu kroku, obyvatelia Pyrenejského polostrova chcú elektrickú energiu získavať zo zelených obnoviteľných zdrojov. Postupnú stopku dostanú jadrové elektrárne medzi rokmi 2025 až 2035. Španielsko získava až 40 % svojej elektrickej energie z ekologických zdrojov a iba niečo okolo 20 % z atómových elektrární. Do roku 2040 plánujú Španieli zakázať aj predaj benzínu či nafty.

Na Slovensku vyrábame v atómových elektrárňach viac ako polovicu energie

Napriek tomu, že jadrová elektráreň predstavuje jeden z najmenej ekologických zdrojov, na Slovensku vyrába viac ako polovicu celkovej energie. Mnohí zástancovia atómových elektrární tvrdia, že pri výrobe nedochádza k znečisťovaniu prírody, avšak za funkciou samotnej elektrárne stojí viacero faktorov.

Každá jadrová elektráreň potrebuje na svoje fungovanie urán, ktorý môžeme získať jedine nákladnou ťažbou. Potom sa musí prepraviť a spracovať. Väčšinu zásob uránu pritom vlastnia krajiny ako Rusko, Uzbekistan, Austrália, Kanada, Kazachstan, Nigéria či Namíbia. Slováci sú závislí na dodávkach tohto kovu z Ruska.

Ďalším problémom je aj nakladanie s rádioaktívnym odpadom, ktorý v procese vzniká. „Najväčším a doposiaľ nevyriešeným problémom sú vysokoaktívne odpady, najmä vyhorené jadrové palivo. Predstavuje bohatý koktail rádioaktívnych izotopov vrátane plutónia a trvá stotisíce rokov, než sa jeho rádioaktivita zníži na prirodzenú úroveň. Spoľahlivá izolácia odpadov na tak dlhú dobu je ale technicky nedosiahnuteľná,“ hovorí hnutie Greenpeace na svojich stránkach.

Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach tvrdí, že svoj odpad starostlivo monitoruje a prostredie neohrozuje. „Počas prevádzky a vyraďovania jadrových zariadení vznikajú rôzne druhy odpadov – od bežného komunálneho odpadu až po veľmi nízko, nízko, stredne a vysoko aktívne rádioaktívne odpady. Veľmi nízko a nízko aktívne kvapalné a pevné rádioaktívne odpady sú vhodnými technológiami upravované do formy spĺňajúcej požiadavky na konečné uloženie. Plynné odpady sú čistené na špeciálnych filtroch a po určitej dobe uvoľňované vo forme plynných výpustí. Stredne a vysoko aktívne odpady sú dlhodobo skladované do doby ich finálneho uloženia v hlbinnom úložisku.“

Večným strašiakom atómových elektrární je riziko havárie, ktoré možno nie je až také vysoké, no ak by k nemu niekedy došlo, prinesie obrovské škody rozmerov, na aké Slovensko ani zďaleka nie je pripravené. Nepredstavuje hrozbu iba pre prírodu, ale aj pre ľudí a celú krajinu. „Vplyv prírodnej katastrofy, zlyhania technológie či ľudského faktora sa nedá vylúčiť ani u jedného reaktora na svete. Bohužiaľ, dôkazom toho sú neustále prebiehajúce väčšie, či menšie jadrové havárie. Prevádzkovatelia preto bežne požadujú, aby boli zbavení zodpovednosti za škody, ktoré by jadrová havária spôsobila,“ varuje Greenpeace.

Napriek všetkému, atómová energia nevylučuje toľko skleníkových plynov a preto je ekologickejšia ako napríklad tepelná.

Obnoviteľné zdroje využívame málo

Ak by sme sa aj na Slovensku rozhodli, že chceme podporovať zelenú energiu, museli by sme nájsť alternatívu pre viac ako polovicu vyprodukovanej elektriny. Iba 22,5 % elektrickej energie u nás podľa hodnotenia Eurostatu pochádza z obnoviteľných zdrojov a 12,8 % vyrábame v tepelných  elektrárňach.

Najviac pritom z ekologických zdrojov využívame vodné elektrárne, najväčšie  sa nachádzajú na Čiernom Váhu, v Gabčíkove, na Liptovskej Mare, v Mikšovej a v Žiline.

Prvé veterné elektrárne sme začali využívať v roku 2003, vďaka spoločnosti Green Energy Slovakia v okrese Senica, neskôr prišiel aj veterný park na Myjave a v Skalitom. Veterná energia sa u nás z obnoviteľných zdrojov využíva najmenej, aj napriek tomu, že okolité krajiny na ňu vsádzajú vo veľkom.

„Vhodnými miestami na využitie veternej energie sú územia, kde je priemerná ročná rýchlosť vetra vo výške merania 10 m minimálne 4,0 m/s. Na Slovensku máme približne 4300 km2 oblastí vhodných na stavbu veterných elektrární. Vhodné oblasti pre inštalovanie veterných elektrární ležia v horských oblastiach i na nížinách. V súčasnosti síce nie je vypracovaná komplexná mapa celého Slovenska, avšak konkrétne údaje o poveternostných podmienkach pri určovaní vhodnosti danej lokality môže poskytnúť Slovenský hydrometeorologický ústav,“ vyjadrila sa na svojich stránkach spoločnosť IUS AEGIS.

Slovensko síce nepatrí medzi najslnečnejšie krajiny na svete, no i tak aj u nás nájdeš slnečné elektrárne. Na našom území je celkovo 15 solárnych parkov a prvé vznikli v roku 2010.

„Najdôležitejším zdrojom je vodná energia, hneď za ňou veterná energia, potom solárna energia. Ďalšími obnoviteľnými zdrojmi energie, ktoré slúžia na produkciu elektriny, sú drevo, bioplyn, obnoviteľný odpad a geotermálna energia,“ uviedol Eurostat.

Aj napriek tomu, ale Slovenská elektrizačná prenosová sústava nevidí na na našom území v obnoviteľných zdrojoch až takú budúcnosť a krajinu vyzýva k tomu, aby našla iné riešenie výroby elektrickej energie. „Na profile Slovensko – Maďarsko by malo byť veľmi vážne posúdené, aké iné zdroje elektriny než obnoviteľné vôbec povoliť postaviť na území SR, okrem už rozostavaného 3. a 4. bloku Mochoviec.“

Z krajín V4 sme na tom najlepšie, no za európskym priemerom zaostávame

Celkovo krajiny EÚ využívajú približne 30 % energie z obnoviteľných zdrojov, Slovensko je síce mierne pod priemerom, no z krajín V4 sme na tom najlepšie. „Na druhej strane sú štyri krajiny, kde menej ako 10 % spotrebovanej elektriny v roku 2016 pochádzalo z obnoviteľných zdrojov: Malta (6 %), Luxembursko a Maďarsko (pod 7 %) a Cyprus (9 %),“ informoval Eurostat.

Najväčšími priekopníkmi zelenej energie v Európe sú Rakúsko (73 %), Švédsko (65 %), Lotyšsko, Dánsko a Portugalsko (nad 50 %).

Dominancia vodných elektrární je pre Slovensko typická a ich masívne využívanie dokazuje, že naša krajina má potenciál na to, využívať obnoviteľné zdroje energií. Ak by sme však chceli úplne prejsť na ekologickú produkciu elektriny, museli by sme sa popasovať s veľkým deficitom zdrojov a to viac ako 70 %. V súčasnej situácii Slovensko ešte nie je pripravené na to, aby mohlo fungovať iba na obnoviteľných zdrojoch, no svoje možnosti ani zďaleka nevyužíva naplno.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá