Špe­ná­to­vý list našiel nové využi­tie. Nahra­dí srd­co­vé tka­ni­vo?

Richard Vitkovský / 5. apríla 2017 / Zaujímavosti

zdroj: pixabay.com/articlecube.com

Pre­slá­vil ho hlav­ne Pepek námor­ník. Špe­nát je plný zdra­viu pros­peš­ný­ch látok a mal by byť súčas­ťou zdra­vej výži­vy. Ved­ci sa však neza­sta­via a skú­ma­jú všet­ko, čo im prí­de pod ruku. Inak by nepriš­li na úpl­ne nové využi­tie tej­to chut­nej zele­ni­ny. Špe­ná­to­vý list sa tak mož­no v budúc­nos­ti sta­ne záchran­com mno­hý­ch ľud­ský­ch živo­tov.

Vytvoriť ľudské tkanivo plné jemných vlásočníc a žiliek bolo ťažko realizovateľné. Prebiehali rôzne pokusy, avšak bez úspechu. Najbližšie sa vedci dostali pri použití 3D tlače. Ale k dokonalosti ešte mnoho chýbalo. Nakoniec nám nepomohli moderné technológie, ale príroda. Vedci využili obyčajný špenátový list. A zatiaľ to vyzerá tak, že špenát nám bude dobrým pomocníkom nielen v kuchyni, ale napríklad aj pri liečení srdcových problémov.

Špenátový list a jeho premena na „ľudské tkanivo“

Neveril by si, ale ľudské tkanivo a rastliny majú naozaj mnoho spoločného. A to hlavne preto, že sú popretkávané jemnými vlásočnicami a žilkami, ktoré slúžia na rozvádzanie krvi a živín. A hoci je tam odlišnosť v distribúcii vyššie uvedených látok, obehový systém je veľmi podobný.

špenátový list

zdroj foto­gra­fie: pixabay.com

Toto nedalo pokoj vedcom, ktorí sa snažili dlho, avšak bezúspešne, vytvoriť náhradu ľudského tkaniva. Veď čo, ak jemné žilky dokážu pracovať napríklad aj pri rozvádzaní krvi? Čo ak niečo takéto naozaj funguje? Odvážnym praje šťastie a špenát možno zachráni mnoho ľudí postihnutých napríklad infarktom. Ako sa vedci dopracovali k výsledku?

Najprv je potrebné zbaviť ešte zelený lístok špenátu všetkých rastlinných buniek. Tento proces sa nazýva decelularizácia a  využíva sa pri ňom špeciálna látka. Výsledkom je priesvitný špenátový list, kde pekne vidieť jednotlivé vlásočnice. Tieto ostanú zachované.

Vedci následne skúsili naplniť obehový systém upraveného lístku látkou pripomínajúcou ľudskú krv. Následne došlo k nasadeniu ľudských buniek, vďaka ktorým je možné prepojiť cievy rastlinné s ľudskými a vypestovať tak funkčnú náhradu poškodeného povrchu.

Výskumníci veria, že vďaka tomuto objavu bude možné vytvoriť úplne nové tkanivo. A to hlavne srdcové, pretože pri infarkte je často poškodený povrch srdca. Tento objav umožní vytvorenie nového zdravého tkaniva na poškodenom mieste.

Zatiaľ sa nevie, kedy sa takéto niečo dostane do praxe. Ako sa vyjadril profesor Glenn Gaudette z Polytechnického inštitútu vo Worcestri: „Máme pred sebou ešte veľa práce, ale zatiaľ všetko vyzerá veľmi sľubne.“

zdroj: dailymail.co.uk

Pridať komentár (0)