Nárast recyklácie odpadu je o nastavení politík i investíciách, mienia odborníci

Miera recyklácie komunálneho odpadu v SR je naďalej nízka, podľa posledných čísiel sa pohybuje na úrovni 23 percent, čo je polovica priemeru krajín Európskej únie (EÚ). Píše o tom TASR.

Na štvrtkovom brífingu, ktorý sa uskutočnil po stretnutí zástupcov priemyslu, štátu, samosprávy a Európskej komisie (EK) na tému Ako splniť európske ciele v oblasti zhodnocovania odpadu, to uviedla vedúca tímu ekonomických analýz pre Zastúpenie EK na Slovensku Lívia Vašáková.

Pripomenula záväzok pre Slovensko vychádzajúci z novej európskej legislatívy, podľa ktorej musí SR najneskôr do roku 2020 zvýšiť recykláciu komunálneho odpadu na 50 percent a do roku 2035 až na 65 percent a skládkovanie by malo klesnúť pod desať percent. Pri obaloch by mala recyklácia v roku 2020 dosiahnuť 65 percent a v roku 2030 by mala byť na úrovni 70 percent.

„Cieľom európskej legislatívy je, aby sme produkovali minimum odpadov a brali ich ako zdroj,“ ozrejmila filozofiu vyžadovaných opatrení. Nástrojmi na dosiahnutie stanovených cieľov sú podľa Vašákovej zlepšenie implementácie opatrení, efektívnejšie využitie prostriedkov EÚ v oblasti recyklovania odpadov i zvýšená osveta.

Riaditeľ odboru odpadového hospodárstva Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Peter Šimurka v diskusii pripomenul novelu zákona o odpadoch, ktorá je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

„Okrem transpozície európskej legislatívy implementuje aj praktické námety, ktoré sme získali od výrobcov, spotrebiteľov či samospráv,“ upozornil. Novela zákona podľa jeho slov v krátkodobom horizonte pomôže k zníženiu množstva komunálneho odpadu, najmä biologicky rozložiteľného odpadu, mieri tiež k dobudovaniu potrebnej infraštruktúry vrátane technológií, priemyselných kompostární či bioplynových staníc.

Výkonný riaditeľ európskej rozšírenej zodpovednosti výrobcov (EXPRA) Joachim Quden poznamenal, že žiadna krajina nie je v oblasti recyklácie dokonalá. „Dôležité je to, aby všetci zainteresovaní aktéri v tejto oblasti vedeli spolupracovať a krajiny sa mohli inšpirovať príkladmi dobrej praxe,“ skonštatoval.

Generálna riaditeľka Organizácie zodpovednosti výrobcov na Slovensku ENVI – PAK Hana Nováková pripomenula, že zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa od roku 2016 každoročne zvýšilo triedenie odpadu o päť percent, pričom predtým predstavoval nárast iba jedno percento. „Do systému triedeného zberu je však potrebné naďalej výrazne investovať, ak dnes stojí triedený zber v SR 40 miliónov, mala by sa investícia zdvojnásobiť,“ uviedla.

Poukázala pritom napríklad na nevyhnutnosť rozšírenia zbernej siete. „Potrebovali by sme približne šesť miliónov kontajnerov s objemom 1100 litrov, aby sme dokázali naplniť limit 65-percentnej recyklácie obalových výrobkov v roku 2025,“ spresnila.

Výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány zdôraznil, že úspech v oblasti recyklácie záleží na progrese a dobre nastavených podmienkach celého procesu od umožnenia triedenia občanom, samotného zberu až po zhodnocovanie odpadu. „Očakávame, že aj štát v rámci strategických dokumentov jasne nastaví pravidlá, ako nakladať s odpadom po jeho vytriedení a ako to bude s jeho ďalším spracovaním,“ povedal.

Vedúci oddelenia plastov Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave Pavel Alexy súhlasí s tým, že redukcia plastov v životnom prostredí prostredníctvom recyklácie a energetického zhodnotenia je nevyhnutná.

„Musíme však zároveň dávať pozor na to, aby plasty neboli nahradzované niečím, čo bude v konečnom dôsledku menej ekologickým riešením,“ podotkol. Poukázal tiež na problém s materiálovou recykláciou plastov. „Nie je z technického hľadiska dlhodobo udržateľná v takej vysokej miere, ako to do budúcnosti EK vyžaduje, pri recyklácii na úrovni 65 až 70 percent budeme mať recyklát nepoužiteľný na ďalšiu výrobu a spotrebu,“ ozrejmil.

Zdroj: TASR