Sprievodca na plný úväzok: Nie je to pre mňa chodenie do práce, ale životná cesta

/ 3. septembra 2018 / Rozhovory

zdroj: Marek Melúch
  • Ak si nie­kedy uva­žo­val o práci ces­to­va­teľ­ského sprie­vodcu, náš dnešný roz­ho­vor ti možno pri­ne­sie množ­stvo od­po­vedí na otázky, ktoré si si po­kla­dal
  • O krá­sach aj ťaž­kých ča­soch v tomto po­vo­laní sme sa po­roz­prá­vali s Ma­re­kom Me­lú­chom, ktorý za svoju krátku ka­ri­éru sti­hol nav­ští­viť už 49 kra­jín sveta

Ma­rek, pre­zraď nám, aké boli tvoje za­čiatky?

Môj úplne prvý zá­jazd bol vo feb­ru­ári 2017, kedy za­čalo moje ak­tívne spre­vá­dza­nie. Boli to 3x Naj Af­riky a ne­skôr Ka­nada Zá­pad, na kto­rom ma zau­čil Mar­tin Hr­nko. Pred­tým sme sa ne­poz­nali a stretli sme sa vo Van­cou­veri tu­ším deň pred zá­jaz­dom. Maťo bol veľmi ús­tre­tový a do­predu mi vy­svet­lil de­taily trasy, po kto­rej pôj­deme a pred zá­jaz­dom mi dal dô­le­žité in­for­má­cie, ktoré som po­tre­bo­val. Po­znal tento zá­jazd veľmi dobre a po­čas ce­lej cesty mi tak mo­hol odo­vzdá­vať kva­litné in­for­má­cie. Vďaka nemu som sa na­učil skve­lej or­ga­ni­zá­cii na zá­jazde, a dal mi do sú­vis­losti mnoho fak­tov, ktoré v be­dek­roch ne­náj­dete.

Spolu sme pre­šli Van­cou­ver a oko­lie, nav­ští­vili sme krásne ná­rodné parky Jas­per a Banff (+ Ko­ote­nay a Yoho), kde sme vy­šli na horu Sulp­hur moun­tain a vi­deli najk­raj­šie tyr­ky­sové ja­zerá na svete. Tiež sme za­žili inú stránku Ka­nady, ako len lesy a hory. Boli to ne­kon­čiace pré­rie a do­mov jed­ného z naj­väč­ších ar­che­olo­gic­kých ná­le­získ di­no­sau­rov na svete, Drum­hel­ler. Naj­väč­ším zá­žit­kom tu pre mňa bolo mú­zeum Ro­yal Ty­rell, ktoré je do­mo­vom sto­vák expo­ná­tov di­no­sau­rov, z kto­rých mnoho po­chá­dza práve z tejto ob­lasti.

Takže si sa na za­čiatku mo­hol spo­ľa­hnúť na veľkú po­moc skú­se­ných?

Áno, po­tom som v Ka­nade os­tal a spre­vá­dzal som so skú­se­nou Ve­ro­ni­kou Hu­lí­ko­vou. Mar­tin Hr­nko a Ve­ro­nika Hu­lí­ková mi po­mohli na za­čiatku naj­viac, pre­tože viac­krát so mnou pre­brali de­taily zá­jaz­dov a ti­síce de­tai­lov sa­mot­ného spre­vá­dza­nia. Ve­ro­nika ma zau­čila na Al­jašku a Yukon, Nový Zé­land aj Aus­trá­liu a te­raz sa te­ším, že mi po­môže aj pri nád­her­nom zá­jazde po zá­pade USA. Spolu s Ma­ťom a Ve­ro­ni­kou som bol ešte v ap­ríli 2018 na zá­jazde Thaj­sko, Ma­laj­zia, Sin­ga­pur, na kto­rom som sa bol za­ú­čať.

Áziu mám rád, no až na tomto zá­jazde, aj keď som ne­spre­vá­dzal, som Áziu po­cho­pil a opäť som sa od nich oboch veľmi veľa na­učil. Maťo je zá­ro­veň stud­nica ve­do­mostí a vždy mi po­môže, ak s nie­čím po­tre­bu­jem po­ra­diť alebo po­môcť. Ne­mô­žem ne­spo­me­núť ani Stáňu Ci­gánka, ktorý mi vždy po­ra­dil na zá­jaz­doch v Af­rike. V pod­state sme spolu boli len raz na zá­jazde, pri­čom sme mali obaja svoje sku­pinky. No Stáňa je ťažký pro­fík. Na Slo­ven­sku ani v Če­chách niet lep­šieho ran­gera. Ťažko náj­dete väč­šieho znalca af­ric­kých zvie­rat a ur­čite ne­náj­dete ni­koho, kto má na sa­fari po­sled­ných 6 či 8 ro­kov väč­šie prak­tické skú­se­nosti.

Kam viedli tvoje kroky z Ka­nady?

Moje prvé zá­jazdy boli teda Ka­nada zá­padný okruh po tých najk­raj­ších ná­rod­ných par­koch. Po­tom to bol vý­chod Ka­nady, ktorý je ab­so­lútne iný: To­ronto, Nia­gare, New York s Eri­kom Kon­dr­com. Ďa­lej to bola špe­cia­lita Al­jaška Yukon. Al­jaška a Yukon sú kra­jiny iných roz­me­rov. Tu sa dajú ulo­viť také zá­žitky, ktoré inde fakt že ne­náj­dete. Me­dzi naj­väčší ulo­vený zá­ži­tok pat­rila jed­no­značne po­lárna žiara, ktorú sme ulo­vili do­kopy 4x. Za­žili sme ne­kon­čiacu prí­rodu, vi­deli množ­stvo di­vo­kých zvie­rat a aj slávne zla­to­ko­pecké mesto Da­wson City.

Ďal­ším veľ­ko­le­pým zá­žit­kom v Se­ver­nej Ame­rike boli Nia­gar­ské vo­do­pády, ktoré sa mne osobne pá­čia viac z tej ka­nad­skej strany. Plavba po­pod ne je vzru­še­ním pre kaž­dého, cí­tite ich silu a to je na ne­za­pla­te­nie. New York, ex­trémne gi­gan­tické mesto, bol pre mňa skúš­kou v šo­fé­ro­vaní, pre­tože do­vtedy som ešte ni­kdy v ta­kom veľ­kom meste ne­se­del za vo­lan­tom. Ako sprie­vodca za­ži­jete to, čo málo kto. Dnes sa už len doma sme­jem, keď vi­dím, že ľu­dia na­dá­vajú na „záp­chy“.

Kon­ti­nent si ne­skôr, ale zme­nil, všakže?

Áno, ná­sledne som pre­šiel celý juh Af­riky: 3x Naj Af­riky, ná­sledne zá­jazd Južná Af­rika To­tal a po­tom opäť ob­rov­ská zmena a zá­jazd Keňa Tan­zá­nia Zan­zi­bar. Af­rika je je­di­nečný kon­ti­nent a pre mňa to bol od­ma­lička je­den z naj­väč­ších snov. Dnes už mám mnohé kra­jiny, o kto­rých som ako malý sní­val, prej­dené. Mám za se­bou Ju­ho­af­rickú re­pub­liku, Zim­babwe, Bot­swanu, Sva­zij­sko, Le­sotho a iné. Me­dzi naj­väč­šie zá­žitky z Af­riky patrí jed­no­značne náv­števa Vik­tó­ri­i­ných vo­do­pá­dov, kto­rých ma­jes­tát­nosť a sila po­čas marca a ap­ríla je ne­za­me­ni­teľná. Tieto 1,7 km ši­roké a 108 m vy­soké vo­do­pády sú pre mňa TOP zá­žit­kom, po kto­rom som tú­žil od­ma­lička.

Ďa­lej to je 3. naj­väčší ka­ňon na svete, Blyde Ri­ver Ca­nyon, ktorý je na roz­diel od pr­vých dvoch, ze­lený. Sa­motné Kap­ské mesto je moje na­job­ľú­be­nej­šie mesto na svete a vždy sa sem veľmi rád vra­ciam. Je to práve kvôli Sto­lo­vej hore, z kto­rej je ne­sku­točný vý­hľad na oko­lie a keď je pekné po­ča­sie tak vi­díme až na Mys Dob­rej Ná­deje.

Ďal­ším ob­rov­ským zá­žit­kom pre mňa bolo kul­túrne vy­stú­pe­nie v tra­dič­nej de­dinke Man­tenga vo Sva­zij­sku, kde nám pred tan­com ešte ná­čel­ník uká­zal ži­vot a spô­soby akými žijú. Ná­čel­ník nás veľmi dobre po­zná, veď k nemu cho­díme od roku 2000. Takže my mladí „zde­díme“ ka­ma­rá­tov od star­ších a máme dvere ot­vo­rené na mies­tach, ktoré sú iným za­tvo­rené. Le­sotho, Ti­bet Af­riky je zá­ži­tok sám o sebe, no pre mňa sú naj­zau­jí­ma­vej­šie práve jas­kyne Kome Ca­ves, kde do­dnes žije 3.-6. ge­ne­rá­cia pr­vých pred­kov. Naj­zau­jí­ma­vej­šou ve­cou Af­riky je jed­no­značne sa­fari. To je zá­ži­tok na celý ži­vot. To naj­lep­šie som za­žil práve v N.P. Kru­ger.

Tak to je po­riadna ná­lož zá­žit­kov. Kde si spre­vá­dzal kli­en­tov tú­žia­cich po dob­ro­druž­stve na­po­sledy?

Tento rok sa mi sprie­vod­cov­ské skú­se­nosti roz­ší­rili o Nový Zé­land a Aus­trá­liu. Ako sa ho­vorí, lep­šie je raz za­žiť, než sto­krát po­čuť. Toto presne platí o Aus­trá­lii a No­vom Zé­lande, pre­tože z po­ču­tia si člo­vek síce vie utvo­riť ur­čitý ob­raz, no po zhliad­nutí re­a­lity sa jeho pred­stavy 10x zná­so­bia. Vi­dím to na na­šich kli­en­toch, ktorí sem prídu po prvý raz. Ča­kali, že to bude dobré, ale ne­ča­kali toto.

Južný os­trov No­vého Zé­landu je prí­ro­dou na­bitá kra­jina, z kto­rej ostane nad­šený ne­je­den skú­sený ces­to­va­teľ. Me­dzi naj­zau­jí­ma­vej­šie zá­žitky patrí ur­čite plavba po fjorde Mil­ford Sound, ktorý aj keď patrí me­dzi naj­daž­di­vej­šie miesta na svete, krá­sou bije tie Nór­ske fjordy. Pa­la­cin­kové skaly – Pu­na­kaiki sú ne­smierne fo­to­ge­nické, keď ráno vy­jde sl­niečko a pekne ich osvieti. My sme na nich boli práve v ta­komto čase.

Wai-o-Tapu a Te Puia sú pre mňa najk­raj­šie časti No­vého Zé­landu, kde sa člo­vek stretne s geoter­mál­nou ak­ti­vi­tou. Či už sú to bub­la­júce bahná, gej­zíry alebo pes­tro­fa­rebné ja­zerá. Wel­ling­ton patrí me­dzi moje na­job­ľú­be­nej­šie mestá. Z Aus­trá­lie je pre mňa naj­väč­ším zá­žit­kom práve po­svätná hora Uluru, ktorá je po­svätná pre abo­ri­gén­ske kmene „Pi­džn­džara“ a Jan­kun­džara“. Tu sme s na­šimi kli­entmi sved­kami toho, ako sa hora mení kaž­dých zo­pár mi­nút pri vý­chode a zá­pade slnka farbu. Zá­žit­kom je aj sa­motné Syd­ney a Mel­bourne a oko­lie.

Ako vy­zerá ty­pický kli­ent, ktorý sa roz­hodne pre do­vo­lenku so sprie­vod­com a nechce len le­žať na pláži s drin­kom v ruke? Ako sa na cesty pri­pra­vu­ješ?

Na zá­jaz­doch mám často ľudí, ktorí prob­lém s pe­niazmi ne­majú a naj­čas­tej­šie sú to pod­ni­ka­te­lia, ktorí majú ne­jaký vlastný biz­nis. Mal som mno­ho­krát aj naj­väč­ších exper­tov vo svo­jom od­bore ako napr. che­mi­kov, pro­fe­so­rov, do­kto­rov a ge­ne­ti­kov atď.

Mnoho z nich je veľmi sces­to­va­ných a preto sa treba na ta­kých ľudí do­sta­točne pri­pra­viť in­for­má­ciami a fak­tami. Ja som zvyk­nutý si pí­sať po­známky, ktoré pri kaž­dom zá­jazde do­pl­ním o ďal­šie nové in­for­má­cie, na­koľko tie od do­má­cich sú najv­zác­nej­šie. Mnoho prí­be­hov o kra­ji­nách čer­pám z ma­ga­zí­nov Na­ti­onal Geog­rap­hic. Sa­moz­rejme, že sa­moš­tú­dium aj po­čas zá­jaz­dov mi obo­ha­cuje zna­losti a po­ci­ťu­jem tak značný osobný roz­voj. Nie je to len ve­do­mostný, ale cel­kovo vše­obecný roz­voj.

Člo­vek sa po­čas zá­jazdu musí na­učiť zvlád­nuť pre­dov­šet­kým sám seba, hlavne po­čas dl­h­ších pre­sto­jov, vy­brať najv­hod­nej­šiu al­ter­na­tívu, vy­lo­viť v pa­mäti naj­zau­jí­ma­vej­šie in­for­má­cie a pod. Tak­tiež byť ús­tre­tový k ľu­ďom a aj k tým, ktorí práve ne­majú svoj deň, ale stále im byť k dis­po­zí­cii, vy­ho­vieť vo všet­kom a ešte k tomu s úsme­vom.  Ak budú vi­dieť, že člo­vek maká, snaží sa, tak to oce­nia. Takú fakt Top kli­entku po­va­žu­jem asi Naďu. Aj keď je to ná­ročná kli­entka, ktorá sa snaží vy­ťa­žiť ma­xi­mum in­for­má­cií, tak je to ne­nor­málna stud­nica ve­do­mostí.

Koľko kra­jín si už za svoju ka­ri­éru sprie­vodcu sti­hol nav­ští­viť?

Nav­ští­vil som spolu 49 kra­jín. Od Špic­ber­gov cez väč­šinu kra­jín Európy. Za rok som spre­vá­dzal na všet­kých kon­ti­nen­toch ok­rem An­tar­ktídy. To je vy­sní­vaný džob!

Čo je u teba zá­kla­dom spre­vá­dza­nia ok­rem know how, štu­do­va­nia?

Pri spre­vá­dzaní je to ces­to­va­nie sa­moz­rejme iné. Ok­rem toho, že ob­ja­vu­jem a spoz­ná­vam, tak sa do­zviem ex­trémne množ­stvo iných vecí, ako aj ži­vot­ných si­tu­ácií. Moje zá­kladné vy­ba­ve­nie, ktoré pri spre­vá­dzaní vy­uží­vam, je najmä dobrá ná­lada. Ria­dim sa ta­jom­stvom po­zi­tív­neho mys­le­nia a keď ľudí pri­ví­tam s úsme­vom, som na nich usmiaty a ochotný rie­šiť každý ich „prob­lém“, tak aj oni majú po­tom po­zi­tívnu ná­ladu. Zá­ro­veň, keď cí­tia zo mňa nad­še­nie, tak­tiež tie zá­žitky, prí­rodné krásy aj pa­miatky inak pre­ží­vajú.

Ďal­šia vec je asi pri­pra­ve­nosť. Vždy si pí­šem po­známky ku kaž­dej kra­jine, ktorú idem nav­ští­viť a chcem o nej ve­dieť čo naj­viac, aby som tu­ris­tom mo­hol odo­vzdať ši­roké spek­trum po­znat­kov a fak­tov. Tým im zú­žim pries­tor pre kla­de­nie otá­zok z ich strany. Takže štú­dium a príp­rava. Sa­motná nad­še­nosť sprie­vodcu vie zdvi­hnúť ná­ladu ľu­ďom a ve­dia si tak užiť daný mo­ment lep­šie. Keď ľu­dia vi­dia, že mne sa­mému sa to páči a z hlasu po­čujú ako o tom rád roz­prá­vam, tak ich to omnoho viac zaujme a ten zá­ži­tok si lep­šie pa­mä­tajú. Je to taká psy­cho­lo­gická hra, ktorá sa však nedá okla­mať.

Tak­tiež je to pria­teľ­ský prí­stup ku kli­en­tom, ktorý ur­čite mnohí z nich oce­nia a vtedy sú ur­čite najs­po­koj­nejší. Sa­moz­rejme všetko na zá­jazde musí vy­chá­dzať a keď sa aj niečo po­kazí, tak s takto dobre na­la­de­nými ľuďmi sa dá lep­šie pra­co­vať, ako s tými, ktorí sú od za­čiatku ne­ga­tívni a hľa­dajú všade chybu. Zá­kla­dom je však ma­kať od za­čiatku do konca a nech sú kli­enti aký­koľ­vek, tak s kaž­dým sa dá po­hnúť. Moje zá­kladné na­sta­ve­nie je, že ja nech­cem spo­koj­ných kli­en­tov, ja sa ich sna­žím nad­c­hnúť. Tá snaha ne­musí na 100% vy­jsť, ale má šancu vy­jsť. Tí in­te­li­gentní kli­enti na­sko­čia na našu vlnu nad­še­nia a často strhnú všet­kých. Po­tom je to pa­ráda.

Čo si na svo­jej práci vá­žiš naj­viac?

Čo si vá­žim naj­viac zo všet­kého je, že vďaka mo­jej práci som do­stal prí­le­ži­tosť do­stať sa do kra­jín ako je Nová Ka­le­dó­nia, Va­nu­atu a Pa­pua Nová Gu­inea. Kra­jiny, kde je do­dnes svet úplne iný, ako si ho bežný Euró­pan pred­sta­vuje. Mal som sku­pinky s dvoma až 4 kli­entmi. Nová Ka­le­dó­nia bola ab­so­lút­nou zme­nou od toho, čo som do­vtedy vi­del. Aj keď patrí me­dzi jedny z naj­roz­vi­nu­tej­ších ti­cho­mor­ských kra­jín, tak stále tu bolo dosť toho, čo ma uchvá­tilo. Na­prí­klad sa­motný prí­let a po­hľad na naj­väč­šiu la­gúnu na svete, ktorá je okolo ce­lého os­trova. Daž­ďové pra­lesy všade vô­kol nás a zrazu naj­väč­šia to­vá­reň, akú som v ži­vote vi­del. Ťažba ni­klu patrí v No­vej Ka­le­dó­nii me­dzi TOP 1 prie­my­sel. Nav­ští­vili sme tu ná­rodný park Blue Ri­ver (Parc Pro­vin­cial de la Ri­viere Bleue), v kto­rom sme bráz­dili hus­tou džun­gľou hore-dolu vyše ho­dinu a sle­do­vali oko­lie. Vi­deli sme tu rôzne mä­sož­ravé rast­liny a plazy a po­čuli spev vtá­kov z kaž­dej strany. Stret s hy­pe­re­xo­tic­kou prí­ro­dou ako ni­kdy pred­tým. Chá­pem nad­še­nie mo­re­plavca Ja­mesa Co­oka.

Ktorá des­ti­ná­cia bola pre teba naj­väč­ším zá­žit­kom?

Pa­pua Nová Gu­inea je pre mňa naj­väč­ším zá­žit­kom, ktorý som za­tiaľ za­žil. Išlo tam pre­dov­šet­kým o to­tálnu rôz­no­ro­dosť. Sa­motné Port Mo­resby, hlavné mesto, je zá­žit­kom samo o sebe. Strá­vil som tu veľa dní sám, no dô­kladne som mesto spoz­nal až s na­šimi pa­pu­án­skymi sprie­vod­cami. Vi­dím, že sám ako laik som ni­kdy vlastne nič po­riadne ne­vi­del. Štvrť Ha­nu­abada je fas­ci­nu­júca práve kvôli au­ten­ti­cite, ktorú tam vi­díme. Dre­vené dom­čeky na pi­lie­roch a pod nimi všade splašky a od­pad. To sa veru ne­vidí ho­cikde.

Zna­mená to teda, že úzko spo­lu­pra­cu­ješ aj s miest­nymi sprie­vod­cami a do­má­cimi?

Sa­moz­rejme, inak to nejde. Me­dzi moje 3 naj­lep­šie ulo­vené zá­žitky patrí jed­no­značne náv­števa tra­dič­nej de­diny Al­kena, kde nám do­mo­rodci pred­sta­vili miestny ta­nec Ku­ru­ware, ktorý po­chá­dza práve od­tiaľto. Boli sme sved­kami úžas­nej príp­ravy na ta­nec a bok po boku s do­má­cimi sme sle­do­vali, ako si na tvár a telo na­tie­rajú farbu z okra. Po­u­ží­vali čer­venú, žltú, bielu, čiernu farbu, ktoré majú prí­rodný cha­rak­ter. Všetko, čo majú títo ľu­dia na sebe ob­le­čené, je z prí­rody. Lo­kálny sprie­vodca bol špič­kový a všetko zor­ga­ni­zo­val do de­tailu a bez chýb. Sám tu­rista, ale aj skú­sený ces­to­va­teľ, nemá šancu ulo­viť toľko zá­žit­kov.

Ktoré sú zvyšné naj­lep­šie „ulo­vené zá­žitky“, ako ich na­zý­vaš?

Vý­stup na ak­tívnu sopku Yasur na Va­nu­atu na os­trove Tanna. Tie ex­pló­zie na nej boli fas­ci­nu­júce až tak, že sa člo­vek chvíľ­kami fakt bál. Kva­lit­nými 4×4 nás vy­viezli pod ko­tol sopky a od­tiaľ sme šlia­pali hore pešo. Až po zo­tmení slnka sa za­čal pravý ad­re­na­lín, pre­tože bolo vidno roz­že­ra­venú lávu, ku kto­rej by sa ni­kto ani vo sne nech­cel pri­blí­žiť. Po vý­bu­chu nám láva vy­stre­ľo­vala nad hlavy, no stále sme boli v bez­peč­nej vzdia­le­nosti. Je­den vý­buch bol tak silný, že tla­ková vlna ma po­su­nula zhruba o 3-5cm a to ani ne­viem ako. Zrazu len malý te­le­port. Vi­dieť to, ako bublá magma a ako po ex­pló­zii steká po vnú­tor­ných ste­nách kotla späť, je úžasné.

Tre­tím veľ­kým zá­žit­kom boli Vik­tó­ri­ine vo­do­pády, ktoré som nav­ští­vil v marci 2017, pre­tože prie­tok vody bol ex­trémne veľký. Vik­tó­ri­ine vo­do­pády sú podľa prie­toku vody naj­väč­šími vo­do­pádmi sveta. Ho­vorí sa, že v tom ob­dobí ich je po­čuť až 20km ďa­leko. Nie na­darmo sa im ho­vorí Mosi-oa-Tu­nya, teda dym, ktorý hrmí. Keď som ich za­zrel, tak sa mi tisli slzy od šťas­tia do očí, pre­tože do­vtedy som o nich len po­čul alebo vi­del v te­le­ví­zii. Tieto slzy však boli rýchlo splác­hnuté vo­dou, ktorá z vo­do­pá­dov na nás z kaž­dej strany strie­kala. Vďaka mo­jej práci sa mi spl­nilo za ten rok ne­sku­točne veľa ces­to­va­teľ­ských snov a ve­rím, že ich bude spl­ne­ných stále viac a viac.

Po­va­žu­ješ po­vo­la­nie sprie­vodcu teda za ná­ročné?

Čo sa týka no­vých sprie­vod­cov, tak ve­rím, že ve­dia, že to nie je len o uží­vaní si, ale je to najmä o veľ­kej zod­po­ved­nosti, pre­tože sprie­vodca nie je de­le­gát. Ur­čite je to su­per po­cit, keď člo­vek po­vie, že robí sprie­vodcu, pre­letí 10x do roka rov­ník a pla­tia mu za to. Len vždy treba ostať no­hami na zemi a byť po­korný. As­poň ja som sa to sna­žil do­dr­žia­vať. Chcem po­dá­vať vý­borný vý­kon a chcem, aby boli os­tatní so mnou spo­kojní, pre­tože v mno­hých ve­ciach som per­fek­ci­onista a chcem, aby to bolo pre­pra­co­vané. To sa sna­žím ro­biť aj pri spre­vá­dzaní a za­tiaľ si mys­lím, že to je cel­kom okej. Na­učil som sa rie­šiť prob­lémy všet­kých dru­hov a to, čo by som ke­dysi  vy­ba­viť ne­ve­del, dnes to rie­šim rad ra­dom.

Spo­mí­naš si na ne­jakú na­ozaj ťažkú si­tu­áciu, v kto­rej si sa ako sprie­vodca oci­tol?

Taká zlo­žitá si­tu­ácia na­stala na­prí­klad po­čas po­sled­ného zá­jazdu, keď som mu­sel vy­ba­viť ar­mádnu eskortu špe­ciálne pre našu sku­pinu, ktorá nás pre­viedla cez úze­mie kme­ňo­vých bo­jov. Člo­vek sa tu na­učí, vy­ras­tie. My sa síce učíme ako sa má stať zo sprie­vodcu lí­der, ale tam nás aj učia, že prax je prax. Prob­lé­mov sa ne­treba zľak­núť, ale chlad­nou hla­vou ich vy­rie­šiť. Nád­hera je, že mám za chrb­tom naj­lep­ších od­bor­ní­kov na Slo­ven­sku. V Base campe na Du­naj­skej ulici mnohí pre­ces­to­vali okolo sveta, tie zá­žitky, keď si ich na ško­lení v Drie­tome roz­prá­vame, sú do­slova ne­uve­ri­teľné. Stretli sa s mno­hým a ve­dia po­ra­diť. Ve­dia! Pred­stavte si, že za 25 ro­kov žia­den náš kli­ent ne­ocho­rel na tro­pickú cho­robu. Máme ško­le­nia ohľadne zdra­via, ťažké testy, kurzy pr­vej po­moci. V BUBO sa nič ne­ne­cháva na ná­hodu.

Nie­kedy  sú prob­lémy ťaž­šie, nie­kedy ľah­šie, no vždy sa to dá vy­rie­šiť tak, aby boli všetky strany spo­kojné. Ja si vá­žim, že mô­žem byť sú­čas­ťou tak úžas­ného tímu a sa­moz­rejme firmy, sú­čas­ťou tých, ktorí sa dlho predo mnou po­die­ľali na bu­do­vaní dnes tak kva­lit­nej firmy. Sna­žím sa preto na zá­jaz­doch pra­co­vať vždy na­plno, aby som spra­vil dobré meno pre moju spo­loč­nosť a sa­moz­rejme aj pre moju osobu. Vždy po­teší člo­veka, ak mu na konci zá­jazdu kli­enti po­ve­dia, že te­šia sa na ďalší zá­jazd s ním.

A ešte jedna vec. Spre­vá­dza­nie pre mňa nie je cho­de­ním do práce, ale je to “way of life“. Ne­hra­bete teda pre seba, ale v pr­vom rade sa po­ze­ráte sa na va­šich kli­en­tov a bo­ju­jete za svoj klub. Je to ako keby ste hrali za FC Bar­ce­lona. Obe­tu­jete sa a vý­hra príde do roka akosi sa­mo­voľne.

Nuž, po tomto roz­ho­vore sme do­stali veľkú chuť ces­to­vať. Pre­zra­díš nám ešte ne­jaké tie plány do bu­dúc­nosti?

(úsmev) Moje spre­vá­dza­nie ma od za­čiatku veľmi obo­ha­tilo a te­ším sa na ďalší, ve­rím tomu že úspešný, rok spre­vá­dza­nia. Te­ším sa, čo sa všetko nové do­zviem a nav­ští­vim. Rast sa­mého seba vi­dím hlavne, ak sa po­rov­ná­vam s inými ľuďmi alebo ka­ma­rátmi, ktorí ne­ces­tujú a ne­majú o nie­kto­rých si­tu­áciách, fak­toch a mies­tach na na­šej krás­nej zemi vô­bec po­ňa­tie. Žijú akoby v inom, men­šom svete než ja. Do kra­jín, ktoré som nav­ští­vil, sa vra­ciam ako do­mov a to je úžasný po­cit. Nie­kto o tých kra­ji­nách celý ži­vot sníva a nie­kto sa tam vy­zná ako doma.

Mi­lu­jem ten po­cit ob­ja­vo­va­nia no­vého, pre­tože je to ad­re­na­lín spo­jený s po­zná­va­ním. BUBO mi dalo su­per školu ži­vota a zá­ro­veň aj mnoho no­vých dob­rých ka­ma­rá­tov a ka­ma­rátky, pre­tože všetci ľu­dia sú tu osob­nosti a sú sami se­bou. Chcem vy­z­dvi­hnúť, že vy­vá­žené osob­nosti. Je su­per byť v ko­lek­tíve ta­kých in­te­li­gent­ných ľudí, pri­čom každý je maj­ster (TOP od­bor­ník) v nie­čom inom. Zá­ro­veň sa­mot­ným po­sols­tvom, ktoré som zís­kal, je odo­vzdá­va­nie in­for­má­cií ďal­ším ľu­ďom, ich vzde­lá­va­nie a roz­ši­ro­va­nie ich ob­zoru. Som teda rád a vá­žim si, že mô­žem byť sú­čas­ťou tohto tímu, ktorý je plný pro­fe­si­oná­lov a sces­to­va­ných ľudí.

Člá­nok bol vy­tvo­rený v spo­lu­práci s BUBO.

Pridať komentár (0)