Startup, ktorý môže zmeniť život. Manželia chcú na Slovensku otvoriť špičkové laboratóriá

  • DNA ERA je startup, ktorého testy môžu odhaliť smrteľné ochorenia skôr než prepuknú
  • Na Slovensko chcú priniesť špičkové laboratóriá
Michaela a Jakub/DNA ERA
zdroj: DNA ERA
  • DNA ERA je startup, ktorého testy môžu odhaliť smrteľné ochorenia skôr než prepuknú
  • Na Slovensko chcú priniesť špičkové laboratóriá

Mladí manželia sú vedci, ktorí prinášajú Slovákom výnimočný biotechnologický startup. Michaela Šišková je genetička a Jakub Šiška sa venuje aplikovanej matematike. Dvojica vyštudovala Univerzitu Komenského v Bratislave. Veria, že zdravie je to najcennejšie, čo máme a budúcnosť dokážeme zmeniť tým, že sa budeme na jej tvorbe aktívne podieľať.

Priniesli projekt DNA ERA, ktorý dokáže odhaliť tvoje predispozície pre srdcovo cievne ochorenia, ale aj pre ďalšie zákernosti ako je Alzheimer či rakovina. Balíčky sú pritom cenovo nastavené tak, aby si ich mohol dovoliť každý. Projekt posunul vpred aj startupový akcelerátor Perry Talents. Všetko o projekte DNA testov, a ďalších zaujímavostí z tejto oblasti, ti prinášame v rozhovore.

Na úvod mám pre vás pripravenú otázku, ktorá vás možno pobaví. Ak majú dvaja hnedookí rodičia modrooké dieťa, mal by sa začať otec obávať?

Michaela: (smiech) Určite nie. Gény sa niekedy skombinujú spôsobom, že vznikne niečo, čo nečakáme. Je to vzácne, ale reálne možné. Netreba hneď robiť paniku a podozrievať z nevery.

Vy sa zameriavate na analýzu a testovanie DNA, ktoré má odhaliť genetický potenciál ochorení. Vedeli by ste testovanie špecifikovať?

Michaela: Genetický test, ktorý poskytujeme je z pohľadu klienta jednoduchou, neinvazívnou analýzou DNA zo slín.Odhaľujeme genetické predispozície na rôzne ochorenia. V súčasnosti interpretujeme viac než 50 ochorení. V rámci projektu máme aj minoritnú sekciu zameranú na výživu a šport.

Ako takýto projekt vznikal?

 Michaela: Prvotná myšlienka sa začala rodiť ešte na vysokej škole. Jeden vyučujúci nám rozprával, ako si dal podobnú analýzu urobiť v Amerike, a ako mu to ovplyvnilo život. Zmenil svoje stravovacie návyky a podelil sa s nami o riziká, ktoré sa dozvedel. Bol to preňho taký vztýčený prst, kedy si uvedomil, že ak nezmení svoj prístup k životu, tak tieto ochorenia môžu u neho aj skutočne vypuknúť.

Testy ma začali zaujímať a vzhľadom na to, že hovoríme o období pred troma rokmi, tak takáto možnosť na Slovensku nebola. Mám rodinu v Amerike a tak som testy podstúpila. Z výsledkov som bola nadšená. Vtedy som sa rozhodla, že takúto možnosť musia mať aj ľudia u nás v ich rodnej reči.

Ako prebiehala príprava takéhoto projektu?

Michaela: Projekt sme spustili pred rokom, ale príprava trvala viac než dva roky. V tomto období sme študovali gény, porovnávali vedecké štúdie a databázy a vytvárali sme interný systém na vyhodnocovanie výsledkov. Dôležitou časťou bola taktiež samotná príprava výsledkov. Každé jedno ochorenie máme v našich reportoch podrobne a zároveň jednoduchým, ľudským jazykom rozpísané. To znamená, že klient sa dozvie nielen mieru genetického rizika, ale aj taktiež, čo dané ochorenie znamená, ako často sa vyskytuje v populácii, aká je genetika za ním a to hlavné – primárne kroky prevencie.

DNA ERA
zdroj: DNA ERA

Preskúmala som obsah jednotlivých balíčkov, ktoré ponúkate a prekvapilo ma, že Alzheimera som tam nenašla. Prečo?

Michaela: Predispozície na toto ochorenie totiž skúmame len na vyžiadanie od klienta. My sa snažíme ľudí informovať predovšetkým o ochoreniach, ktoré dokážu ovplyvniť či už zmenou životosprávy, alebo celkového prístupu. Alzheimer je jedno z ochorení, pri ktorom preventívne kroky nepoznáme.

Jakub: Naším cieľom je dať človeku nástroj, ako môže svoj zdravotný stav zmeniť, čo v tomto prípade zatiaľ nevieme.

Na základe akých kritérií, ste sa rozhodovali, na čo sa zamerať? 

Michaela: Na začiatku sme sa chceli sústrediť len na šport a výživu. Vedeli sme, že to ľudí zaujme a neodstraší ich to. Dalo by sa povedať, že je to milé, fancy a moderné. Keď sme sa zamerali na jednotlivé štúdie, tak si často vzájomne odporovali. V biológii nie je nikdy nič 100 %, no aj napriek tomu sme nechceli ísť do rizika s niečím, čo nie je potvrdené. Preto sme si vyselektovali pár predispozícií, ktoré stáli za to, ale narazili sme na nedostatočnosť obsahu.

Jakub: Toho potvrdeného obsahu totiž nebolo toľko, aby sme ho boli schopní ponúkať ako samostatnú službu. Zároveň naším cieľom bol od začiatku zdravotný aspekt. Vedeli sme, že v tejto oblasti dokážeme poskytnúť pridanú hodnotu a pomôžeme týmto ľuďom do budúcnosti. Buď mu ukážeme, že na tieto veci si treba dať pozor, alebo sa konkrétnemu ochoreniu vyhne úplne. Niekedy to prebieha tak, že na základe zistení z testu človek vie, že s ohľadom na predispozície musí byť pod zvýšeným dohľadom lekára.

Je možné sa ochoreniu, ku ktorému máme genetickú predispozíciu, vyhnúť úplne?

Michaela: Áno, nakoľko naše gény nie sú nevyhnutne naším osudom. Výsledky nie sú ortieľ a mutácia, prípadne zvýšené riziko neznamená za každú cenu, že sa ochorenie musí vyvinúť. Ak zmeníme svoj životný štýl prostredníctvom konkrétnych zmien v strave a športovaní, dokážeme výrazne ovplyvniť spôsob, akým sa naše gény „vyjadrujú“. DNA je ako materiál, na ktorý pôsobí prostredie. Bez analýzy nám ale chýbajú dôležité informácie, ktoré sú pri snahe o zmenu rozhodujúce.

DNA ERA
zdroj: DNA ERA

Váš test už jednému človeku zachránil život, pretože ste odhalili rakovinu. Je to pravda?

Jakub: Ono to nie je tak, že my by sme zistili rakovinu. Vďaka testu sme identifikovali už prebiehajúce zmeny, ktoré dotyčný človek mohol začať okamžite riešiť.

Michaela: Išlo o zriedkavú formu rakoviny hrubého čreva. 70 % týchto rakovín je dedičných, takže ľudia o nich už vedia, nakoľko ochorenie majú v rodine. U 30 % ľudí môže vzniknúť úplne sporadicky a náhodne. My sme v tomto prípade odhalili patogénne mutácie a môžeme povedať, že ten človek mal šťastie v nešťastí. Mutácie ukázali, že to ochorenie pravdepodobne dostane, ale zároveň to bolo v momente, keď sa s tým dalo niečo robiť. Ak sa tento typ ochorenia začne riešiť v prvom štádiu tak štatistiky uvádzajú, že 92 % ľudí sa vylieči.

Jakub: Je to presne ten typ ochorenia, ktorého liečba a prevencia je v našich rukách. Ak sa o ňom však dotyčný dozvie príliš neskoro, napríklad až v štvrtom štádiu, tak čísla rapídne klesajú a dostávame sa na smutných 12 % pacientov, ktorí sa dožili piatich rokov. Bod rozdielu teda spočíva v skorom odhalení.

Dajme tomu, že osobne mám pocit, že nechcem vedieť o tom, či mám predispozíciu na dané  ochorenie. Ako by ste ma presvedčili o opaku?

Michaela: Asi tým, že to riziko máte, či o ňom viete, alebo nie. Mať informácie, je ako byť o krok v pred a z môjho pohľadu to je určite lepšia možnosť.

Jakub: Ak si vezmeme, že rakovina hrubého čreva sa vyvíja v priemere 10 rokov a je v mnohých prípadoch liečiteľná, tak množstvo ľudí na toto ochorenie zomiera úplne zbytočne. My počítame len mieru genetického rizika a odporúčame ako tieto riziká znížiť. V prípade rakoviny hrubého čreva dokáže už zvýšenie športovej aktivity znížiť pravdepodobnosť výskytu ochorenia o 25 až 50 %.

DNA ERA
zdroj: DNA ERA

A ďalšia otázka, ktorá vás možno opäť pobaví. Zaujímalo by ma, ako je možné, že má človek 50 % DNA spoločných s ryžou, alebo banánom?

Michaela: Je to zapríčinené tým, že všetky živé formy pochádzajú z jedného spoločného predka – jednobunkového organizmu. To, koľko DNA zdieľajú rôzne druhy organizmov medzi sebou závisí od času do minulosti, kedy sa tieto druhy oddelili od spoločného predka. Práve preto zdieľajú ľudia medzi sebou navzájom približne 99,9 % DNA, so šimpanzmi približne 96 %, mačkou približne 90 %, myšou približne 85 %, kravou približne 80 %, drozofiliou (vínnou muškou) približne 61 % a banánom približne 60 %. V zásade základné črty DNA zodpovedné za základné životné funkcie sú spoločné pre všetky organizmy, od jednoduchých jednobunkových foriem až po komplexné mnohobunkové organizmy, akým je napríklad aj človek.

Ryža má viac génov ako človek, takže nabudúce, keď budete jesť rizoto tak mu vzdajte patričnú úctu. (smiech) Je to tak, že väčšina rastlín má viac génov, ako človek. Kedysi si ľudia mysleli, že človek je na vrchole a máme 100 tisíce génov. Avšak mýlili sme sa. Dokonca neexistuje ani presná definícia génu. Pravda je taká, že ich máme okolo 20 000 a to číslo stále klesá.

To je veľa, alebo málo?

Michaela: Myslím, že nám to k prežitiu stačí. (smiech)

A nechceme viac?

Michaela: Myslím, že to nepotrebujeme.

Prečo ich majú rastliny toľko?

Michaela: Je to jednoduché. My sa dokážeme postaviť, premiestniť a presťahovať, zatiaľ čo taká rastlina sa musí vyrovnávať s vplyvmi okolia a nemá tieto možnosti. Celý život prežíva na jednom mieste a teda musí mať väčšiu zásobu rôznych génov, aby sa vedela brániť.

Je teda možné povedať, že v dôsledku klimatických zmien je pravdepodobnejšie, že prežijú rastliny a my nie?

Michaela: Hypoteticky to možné je.

DNA ERA
zdroj: DNA ERA

Vy ste momentálne vo fáze keď zháňate investorov. O akú sumu sa usilujete?

Jakub: Snažíme sa získať pol milióna eur.

To je pomerne vysoká suma…ako reagujú investori?

Jakub: My sme v takej zvláštnej situácii, že malé startupy sa snažia získať oveľa menšie peniaze. Treba si ale uvedomiť, že od reálneho zužitkovania svojho nápadu sú podstatne ďalej, ako je to v našom prípade. Napríklad sú vo fáze prototypov, zatiaľ čo my už reálne fungujeme a predávame.

Michaela: To je dôvod prečo potrebujeme väčšiu čiastku, ktorá nám umožní expandovať, rozširovať vedecký tím a investovať aj do marketingu, vďaka ktorému sa ľudia môžu s projektom lepšie oboznámiť.

Jakub: Investori reagujú pozitívne, nakoľko dopyt po tomto type projektov je. Prvé reakcie nás potešili a úvodné stretnutia prebehli veľmi rýchlo. Zatiaľ sa nemáme na čo sťažovať. Segment analýzy DNA prudko rastie a direct consumer testy rastú ešte rapídnejšie. Tieto ukazovatele sú tými, ktoré určujú hodnotu, ale vychádzali sme aj z porovnaní so zahraničnými firmami, ktoré sú v rovnakej fáze a z podobného, alebo rovnakého segmentu ako sme my.

Startupy na Slovensku nemajú toľko možností pre rozvoj, ani dostatočné pole pôsobnosti. Mám pocit, že medicínske startupy sa do povedomia verejnosti nedostávajú takmer vôbec. Ako súčasnú situáciu vnímate vy?

Michaela: Správne ste pomenovali, že startupy nemajú vytvorené pole pôsobnosti. Jeden náš kamarát momentálne študoval bio inžinierstvo v Londýne a na PhD. nastupuje na Oxford. Práve on spomínal, že tam sa trh vyvíja úplne inak. Mnoho študentov má nejaký startup a vyučujúci sa na projektoch aktívne podieľajú a podporujú ich. U nás nič takéto neexistuje. Každý si hrabe na tom svojom a plošná podpora nie je vybudovaná.

Spomínali ste, že laboratóriá, ktoré testy realizujú, máte v Nemecku. Nemáme na Slovensku dosť odborníkov?

Michaela: Odborníkov máme dosť, ale s technikou na takej úrovni je to už horšie. Jeden z našich cieľov je, aby sme takto vybavené laboratóriá mali aj doma.

 

 

 

 

 

Najnovšie video