Stephen Hawking mal život pretkaný úspechami, chorobami, no najmä enormnou energiou niečo dokázať

  • Stephen Hawking navždy zostane žiariacou hviezdou medzi vedcami
  • Jeho názory a obrovská rozhľadenosť tvarovali modernú kozmológiu niekoľko desaťročí
  • Človek, ktorý bol inšpiráciou pre milióny ľudí, zomrel v spánku v stredu nadránom
Stephen Hawking
Google+
  • Stephen Hawking navždy zostane žiariacou hviezdou medzi vedcami
  • Jeho názory a obrovská rozhľadenosť tvarovali modernú kozmológiu niekoľko desaťročí
  • Človek, ktorý bol inšpiráciou pre milióny ľudí, zomrel v spánku v stredu nadránom

Smutnú správu o úmrtí legendárneho vedca, matematika a astrofyzika vydala jeho rodina dnes ráno. „Sme veľmi smutní z toho, že náš milovaný otec nás dnes opustil. Bol úžasný vedec a výnimočný muž, ktorého práca a odkaz budú žiť po mnohé roky. Jeho odvaha a vytrvalosť spolu s elánom a humorom inšpirovali ľudí na celom svete,“ píše sa v stanovisku, ktoré vydali jeho najbližší.

Dnes už legendárny vedec sa narodil v roku 1942 v anglickom Oxforde. Jeho otec chcel, aby sa venoval medicíne, ale Stephena to ťahalo k vesmíru. Bol to jednoducho osud. Aj napriek tomu, že bol veľmi múdry a prezývali ho Einstein, sa to vôbec neprejavovalo známkach. Na strednej škole patril k priemerným žiakom. Po ukončení štúdia na strednej sa v roku 1959 rozhodol pokračovať na univerzite v Oxforde. Jeho komplikovanosť sa prejavila aj na univerzitnej pôde, kde ho nemali moc v láske.

Kozmológia bola jeho veľkou láskou

Pri záverečných skúškach povedal skúšajúcim, že ak mu dajú najvyššie hodnotenie, zmení univerzitu a pôjde na Cambridge. Ak by však dostal nižšie hodnotenie, ostal by na Oxforde. Samozrejme, že s radosťou vyhoveli jeho požiadavkám. Svoj sľub dodržal a presunul sa na univerzitu v Cambridge. Práve tu definitívne zavŕšil svoje štúdium doktorátom z jeho milovanej kozmológie.

V roku 1963 sa odohrala v jeho živote obrovská zmena. Lekári mu diagnostikovali amyotrofickú laterálnou sklerózu, ktorá je veľmi vážnym ochorením mozgu. Spôsobuje postupnú stratu buniek centrálnej nervovej sústavy, ktoré majú na starosti ovládanie motoriky človeka. Postihnutý je preto odkázaný na invalidný vozík, keďže nedokáže ovládať žiadne svaly v tele. Táto choroba má plynulý priebeh a väčšinou sa končí smrťou pacienta. Lekári Stephena určite nepotešili, keď mu povedali, že mu ostávajú iba dva roky života. 21-ročný mladík sa však nezľakol.

Vážna diagnóza nezlomila jeho ducha

Stephen dokázal, akú neskutočnú silu má myseľ človeka. Pesimistické predpovede sa nesplnili a Stephen predĺžil niť svojho života o viac ako pol storočia. Jeho hnacím motorom bol práve vesmír. „Môj cieľ je jednoduchý. Je to kompletné pochopenie vesmíru, prečo je taký aký je a prečo vôbec existuje,“ nechal sa počuť mnohokrát.


Choroba mu nevzala nič z jeho škodoradosti a štipľavého humoru. Je všeobecne známe, že po tom čo už nevládal chodiť o barlách presedlal na vozík. Práve na dvoch kolesách vystrájal ako zmyslov zbavený. Divoko jazdil po akademickej pôde univerzity v Cambridge a často vozíkom naschvál prechádzal po nohách študentov. Akrobatické manévre predvádzal aj počas divokých študentských párty.

Vo vedeckom svete spôsobil obrovskú debatu po tom, čo vyslovil, že čierne diery vyžarujú teplo. Ak ho spotrebujú, tak sa jednoducho vyparia. S ich zánikom zmizne všetko to, čo sa nachádzalo v ich vnútri. Táto teória popierala jedno zo základných pravidiel kvantovej mechaniky. Tieto záhadné vesmírne objekty boli jednoducho jeho obľúbenou témou na výskum. Dokázal, že čierne diery sa môžu len zväčšovať a nie je možné, aby sa zmenšovali. Ďalej potvrdil teóriu veľkého tresku prostredníctvom matematických výpočtov v prípade, ak by bola teória relativity správna.

Vďaka svojej práci sa stal vo vedeckom svete pojmom. Keď dovŕšil 32 rokov bol dokonca zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti. O päť rokov neskôr sa stal Lukasiánským profesorom matematiky na univerzite v Cambridge. Tento titul držal až do roku 2009.

Z vedca celebritou

Touto poctou sa pýši iba hŕstka ľudí. Prestížny akademický titul držal napríklad fyzik a matematik Sir Isaac Newton či teoretický fyzik Paul Dirac. Dvere do sveta celebrít mu však otvorilo niečo úplne iné. Do povedomia širokej verejnosti sa dostal až po vydaní Stručnej histórie času v roku 1988. V knihe sa dozvieš všetko o vesmíre a ešte omnoho viac. Stephen dokonca rozoberá aj veľmi kontroverznú teóriu. Je možné, aby vesmír vytvoril Boh?

Slávny vedec v roku 2014 povedal, že Boh vlastne neexistuje a je ateistom. „Môžme slobodne veriť čomukoľvek. Môj pohľad je nasledovný: Boh neexistuje. Nikto nestvoril náš vesmír a nikto neurčuje náš osud,“ nechal sa počuť v jednom rozhovore. O tom, či bola táto jeho teória pravdou sa môže presvedčiť práve teraz po odchode z fyzického sveta. Knižka vzbudila obrovské ohlasy. Predalo sa jej viac ako 10 miliónov kusov a bola preložená do 40 jazykov.

Aj napriek tomu, že vrcholoví vedci a ženy akosi nejdú dohromady, Stephenovi sa „darilo“ aj v tejto oblasti. V roku 1965 si vzal za ženu svoju študentskú lásku Jane Wilde. V roku 1985 Stephena skolila nebezpečná infekcia a musel podstúpiť tracheotómiu, kvôli ktorej prišiel o hlas. Párik mal tri deti. Ako to už v modernom svete chodí ani toto manželstvo nevydržalo všetky nástrahy života. V roku 1991 sa rozpadlo. O 4 roky neskôr sa slávny vedec rozhodol vstúpiť do chomúta so sestričkou Elaine Mason. Toto manželstvo sa taktiež neskončilo happyendom a po 11 rokoch sa cesty manželov rozišli.

Stephen nebol dokonalým človekom. Taktiež nepatril k najlepším fyzikom. V oblasti kozmológie však bol výnimočnou osobnosťou a držiteľom mnohých ocenení. Jeho objavy a teórie budú vzbudzovať nové a nové otázky ešte mnoho rokov. Po sebe zanechal tri deti Roberta, Lucy a Timothyho. Česť jeho pamiatke.

zdroj: theguardian.com , dailymail.co.uk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK