Svetu dala nesmrteľné bunky. Matka modernej medicíny netušila, že ich poslali do laboratória

  • Afroameričanka Henrietta Lacks sa stala známa až po vlastnej smrti
  • Vo veku 31 rokov prišla do nemocnice, kde jej diagnostikovali rakovinu krčka maternice
  • Jej bunky boli jediné, ktoré dokázali prežiť mimo tela človeka, dokonca sa množiť
  • Henriettu Lacks pokladajú odborné kruhy za matku modernej medicíny, keďže sa jej bunky používajú dodnes
Henrietta Lacks, bunky
Youtube/MSNBC reprofoto, Unsplash/National Cancer Institute
  • Afroameričanka Henrietta Lacks sa stala známa až po vlastnej smrti
  • Vo veku 31 rokov prišla do nemocnice, kde jej diagnostikovali rakovinu krčka maternice
  • Jej bunky boli jediné, ktoré dokázali prežiť mimo tela človeka, dokonca sa množiť
  • Henriettu Lacks pokladajú odborné kruhy za matku modernej medicíny, keďže sa jej bunky používajú dodnes

Na prelome druhej polovice 20. storočia v roku 1951 vstúpila do Nemocnice Johna Hopkinsa pacientka Hentrietta Lacks. Sťažovala sa na krvácanie, pre ktoré bola následne u pacientky zistená rakovina krčka maternice. Lacks podstúpila biopsiu a bunky, ktoré jej boli odobrané, putovali do laboratória doktora Georga Geya bez jej súhlasu.

Ako Afroameričanke jej, pravdepodobne, nik v danom období neponúkol možnosť, dokonca ju ani neinformoval, že sa takáto vec môže stať. Napriek neetickému začiatku dokázali bunky Henrietty Lacks spôsobiť vo vede a modernej medicíne prelom. Vďačíme im za množstvo pokusov, ktoré mohli byť vykonané na nich, namiesto na ľuďoch v počiatku výskumov množstvo nových liekov.

Prelomové roky a rasizmus

Nemocnica Johna Hopkinsa bolo jedným z mála zariadení, ktoré liečilo ľudí s inou farbou pleti, respektíve Afroameričanov. Prístup, ktorý sa týmto ľuďom dostával, však napriek zameraniu nemocnice nebol často rasovo neorientovaný.

V rokoch 1950 až 1970 v Amerike začal gradovať boj o ľudské práva, rasovú rovnosť, o prístup k základným potrebám, vzdelávaniu, liečbe a za koniec segregácie.

Podľa fotografií vyhotovených na San Jose State College (teraz SJSU), sa hnutie neobmedzovalo iba na Afroameričanov, ale čerpalo aj z belošskej komunity.

Afroameričanom sa v rozpätí týchto 20 rokov začali otvárať pracovné miesta v profesionálnom sektore. Samozrejme, ako je to dodnes, rasizmus aj naďalej vo svete prevládal, avšak protestujúci položili základný kameň boja proti nemu, uvádza organizácia Calisphere.

Prelomový objav nesmrteľných buniek

Vo svete, kde mala určitá časť populácie obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, sa o objave jedinečných buniek Henrietty Lacks mlčalo. Vedeli o ňom len lekári, ktorí sa s nimi dostali do styku. Lacks nebola prvou a ani jedinou ženou, ktorej boli bunky pri skúmaní malígneho tumoru odobraté. Bola však jediná, ktorej tkanivo dokázalo prežiť mimo tela.

Všetky obdržané vzorky pod rukami doktora Geya umierali. Jej sa dokázali nielen udržať nažive, ale zdvojnásobiť svoj počet za 20 až 24 hodín, informuje portál John Hopkins Medicine. Ako je to možné, je otázne dodnes. Faktom však ostáva, že vďaka bunkám Henrietty Lacks, bolo možné posunúť výskum raketovým tempom.

Startitup PREMIUM logo
Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Zdroje: WHO, John Hopkins Medicine, Calisphere, Nature, Europa, Henrietta Lacks Foundation

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie