Svetu hrozí klimatická katastrofa. Na jej odvrátenie nám ostáva 10 mesiacov, varuje OSN

  • Štáty, ktoré sa podpísali pod Parížsku dohodu, neberú globálne otepľovanie vážne
  • Najväčší producenti emisií doteraz nepredložili plány, ako chcú dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a bojovať proti emisiám
GLobálne klimatické zmeny a ich dopad na spoločnosť
Pixabay/Geralt
  • Štáty, ktoré sa podpísali pod Parížsku dohodu, neberú globálne otepľovanie vážne
  • Najväčší producenti emisií doteraz nepredložili plány, ako chcú dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a bojovať proti emisiám

Na konci storočia nás čaká katastrofa, pokiaľ signatári Parížskej dohody nezačnú brať klimatickú krízu vážne, varuje najnovšia správa OSN. Krajiny si totiž neplnia predsavzatia, na ktorých sa dohodli. Mnohí doteraz neodovzdali plány (NDC) ako chcú znížiť do roku 2030 emisie.

Správa pojednáva o aktualizovaných vnútroštátnych stanovených príspevkoch, ktoré zatiaľ predložilo iba 75 z 191 krajín dohody. V tých si majú štáty určiť svoje snahy ako budú bojovať proti zmene klímy. Signatári Parížskej dohody sú zaviazaní predkladať ich každých päť rokov.

Týchto 75 krajín však predstavuje iba 40 % všetkých zemí, ktoré zatiaľ k dohode pristúpili. Zároveň sa radia iba k 30 % znečisťovateľov planéty emisiami. Spomedzi najväčších znečisťovateľov planéty predložila svoj plán zatiaľ iba Európska únia.

NOVÁ ŠTÚDIA: Klimatická kríza je vážny problém. Mohla dokonca spôsobiť vznik pandémie koronavírusu

Medzi krajiny, ktoré NDC ešte nezverejnili, tak patria aj najväčší producenti skleníkových plynov ako sú Čína a USA. Spojené štáty sa však k dohode pripojili až nedávno, po inaugurácii Joa Bidena. Bol to jeden z prvých krokov, ktoré po nástupe do úradu podpísal, informovala TASR.

Jedným z dôvodov, prečo krajiny ešte nepredložili svoje príspevky môže byť, že Konferencia OSN o zmene klímy sa z minulého roka presunula až na rok 2021.

Ostrovným štátom hrozí zánik

Parížska klimatická dohoda, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2016, štáty zaviazala konať v záujme obmedzenia nárastu globálnych teplôt, ktoré topia ľadovce, zvyšujú hladiny morí a menia charakter počasia.

Súčasťou dohody je aj snaha zvyšovať schopnosť prispôsobiť sa nepriaznivým dopadom klimatickej zmeny a posilňovať rozvoj nízkouhlíkových technológií.

taliansko klíma eko protest
zdroj: TASR/AP/Antonio Calanni

 Vyžaduje od vlád, aby predložili národné plány na zníženie emisií s cieľom obmedziť nárast globálnej teploty na menej ako 2 stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Zem sa pritom odvtedy ohriala už o 1,2 stupne, a súčasné plány sú nastavené tak, že Zem sa oteplí až o 3 stupne, varuje správa OSN.

Ak sa ale planéta oteplí o viac ako dva stupne, pre malé ostrovné štáty to môže mať fatálne následky. V dohode však neexistujú žiadne ustanovenie, ktoré by krajinám, čo si svoje záväzky neplnia, umožňovali dávať nejaké sankcie.

Bill Gates: COVID-19 je strašný. Klimatická kríza môže byť horšia

„Za túto odsúdeniahodnú správu musí niesť zodpovednosť každá krajina. USA sa nedávno znovu pripojilo k Parížskej a celý svet im tlieskal. Teraz potrebujeme, aby naďalej preukazovali skutočné vedúce postavenie v oblasti klímy. Ostatní veľkí producenti emisií, ktorí sa ešte nepredložili ciele, tak musia urobiť okamžite,“ vyjadrila sa pre portál Politico Audrey Webson, predsedníčka Aliencie malých ostrovných štátov.

OSN tak vyzýva štáty, ktoré ešte dohodu nepodpísali aby tak čo najrýchlejšie učinili do novembra,  kedy sa v Glasgowe uskutoční už spomínaná Konferencie OSN o zmene klímy. Keby totiž splnilo svoje ciele iba 75 zemí, ktoré plány doteraz predložilo, globálne emisie by sa znížili iba o 1 %. K tomu, aby teplota nepresiahla 1, 5 stupňa Celzia, je však potrebné ich znížiť na 45 %.  

Zdroje: TASR, UNFCCC, Politico

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK