16% Slovákov nemá žiadnu finančnú rezervu. Vyplýva to zo štúdie LifeStyle 2018 spoločnosti Kantar Slovakia, ktorá bola realizovaná na vzorke 2094 respondentov.

V prípade, že Slováci rezervu majú, najčastejšie (37%) to je do výšky troch priemerných mesačných platov, zatiaľ čo 14 % by vedelo bez príjmu vykryť obdobie maximálne od štyroch do deviatich mesiacov. Rezervu vo výške príjmu za jeden rok malo len 7% opýtaných.

Pravidelne na mesačnej báze si určitú pevnú čiastku odkladá 58% opýtaných Slovákov, pričom najnižšie zastúpenie mali mladí od 16 do 24 rokov. Spomedzi nich si nesporí takmer každý druhý (48%).

„Logicky v tejto skupine sú zahrnutí aj respondenti, ktorí ešte nemajú vlastný príjem, nakoľko ide o študentov. Na strane druhej, s vytváraním rezervy a šetrením odporúčame začať čím skôr, napríklad aj vďaka príjmom z brigád. Ak sa pozrieme na štatistiky, mladí žiadajú o svoju prvú hypotéku v priemere vo veku 29 rokov a ak si chcú zabezpečiť svoje bývanie, musia mať na to našetrené aj vlastné zdroje. Práve toto obdobie by preto mali využiť na tvorbu úspor, hoci aj v minimálnych čiastkach. Vytvoria si tak nielen nevyhnutnú rezervu, ale aj dôležitý návyk odkladať si každý mesiac časť príjmu,“ zdôrazňuje hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.

Čo sa týka výdavkov mladých Slovákov, tie sa pohybujú od 241 eur do 305 eur. Mesačne im pritom pípne na účte od 251 eur do 319 eur, vyplýva to z údajov ČSOB. Mesačné výdavky študentov stredných a vysokých škôl sa však za uplynulých 12 mesiacov znížili. Najviac v Košickom (-12%) a Trnavskom kraji (-10%). V ostatných krajoch sa pokles pohyboval na úrovni piatich až šiestich percent. Len v Žilinskom kraji zostali výdavky nezmenné. 

„V porovnaní s minulosťou sme zaznamenali zmenu trendu, keď už neplatí to, že by študenti minuli mesačne viac, ako im príde na účet. Malou výnimkou je iba Bratislavský kraj, kde mesačné výdavky študentov sú na úrovni 305 eur a príjmy 304 eur,“ vysvetľuje Jamborová.

Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne, vysokoškoláci si odkladajú viac peňazí na budúcnosť ako ich míňajú na voľný čas a zábavu. Takmer polovicu ich výdavkov však tvoria náklady na stravu a bývanie. 

„Vzhľadom na vysoké nájmy, predovšetkým vo väčších mestách, a vyššie poplatky na internátoch, míňajú študenti veľkú časť ich financií na bývanie (19 %). Výdavky na potraviny a jedlo (23 %) sú vo všeobecnosti nákladnou položkou slovenských domácností, študentov nevynímajúc. Preto sa snažia privyrobiť si počas celého roka. Zlepšujúce sa podmienky na trhu práce aj im priniesli viac možností na letné brigády,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. 

zdroj: ČSOB, Slovenská sporiteľňa

Mohlo by vás zaujímať

• Slovensko dosiahlo historický míľnik v e-športe. Táto oblasť sa stáva čoraz atraktívnejšou
• Z Trnavy sa stáva hlavné mesto gastra. Otvorila tu už aj prvá kontajnerová kaviareň
• Darilo by sa Slovensku viac, ak by školy používali nezvyčajnú montessori metódu?
• Šéfkuchár Záhumenský ťa vezme do Toskánska, navarí, dá ti víno a ubytuje ťa. Takto vyzerá luxusný agroturizmus
• Toto sú najlepšie a najhoršie platené pozície na Slovensku za tento rok

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj tie najlepšie informácie zo sveta Startitup!

Tvoj email

Odoberať

Odoslaním e-mailu súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.