Táto európska krajina ti ponúka „plat“ 800 eur za to, že budeš študovať na ich univerzite

  • Krajina severu je jednou z obľúbených destinácii Slovákov
  • Peniaze dostane každý, no má to svoje podmienky. Ak ich nesplníš, môžeš si pekne „zarobiť“
  • V súčasnsoti stále prebieha diskusia o tom, ako nastaviť podmienky pre zahraničných šudentov
Unsplash
  • Krajina severu je jednou z obľúbených destinácii Slovákov
  • Peniaze dostane každý, no má to svoje podmienky. Ak ich nesplníš, môžeš si pekne „zarobiť“
  • V súčasnsoti stále prebieha diskusia o tom, ako nastaviť podmienky pre zahraničných šudentov

Podľa dostupných štatistík študuje značné množstvo slovenských študentov v zahraničí. Obľúbené destinácie Slovákov pre štúdium sú krajiny ako Anglicko, Nemecko alebo Rakúsko. V súčasnosti vyhráva stále Česká republika.

Existujú však krajiny, ktoré majú zadarmo školstvo a ich študenti dostávajú dokonca „výplatu“ za to, že študujú. Zdá sa ti to ako nonsens? Vitaj v Dánsku.

Krajina, ktorá má päť miliónov obyvateľov je jedna z najbohatších na svete a celý svet pozná ich silné značky a firmy. LEGO, Maersk, Pandora, Ecco alebo Tiger sú populárne po celom svete.

Štúdium v Dánsku je úplne zadarmo a patrí medzi najlepšie na svete. Fínsko je v tejto oblasti stále lídrom, ale Škandinávia je všeobecne považovaná za miesto, kde si človek nemusí memorovať poučky z kníh, ale učí sa praxou.

Plat za štúdium

Dáni platia každému študentovi približne 800 eur mesačne. Sú tak jedinou krajinou na svete, ktorá dáva svojim študentom zaplatené za to, že študujú. Tieto prostriedky majú pokryť náklady na štúdium, akými sú bývanie alebo strava. Podmienky pre zahraničných študentov však nie sú rovnaké.

Každý študent, ktorý nie je občanom Dánska musí pracovať približne 10 až 12 hodín týždenne. Následne má právo na finančný príspevok od štátu. Študent dostáva toto špeciálne štipendium každý mesiac počas celého roka.

To znamená, že aj cez prázdniny alebo sviatky. Každý študent má právo zobrať si dovolenku 6-týždňov a svoje štipendium nestratí.

Otázkou zostáva, prečo to tak dánsky štát robí a čo z toho má? V roku 2018 bolo v Dánsku približne 148-tisíc študentov vyššieho vzdelávania, ktorí majú právo na štipendium od štátu. Nie všetci však peniaze dostanú.

Ak zahraničný študent peniaze dostáva, získa tak svoj plat plus dostane štupendium. Slovák si tak môže zarobiť počas štúdia aj 2000 eur mesačne. Súčasne však študent platí dane.

V minulosti existovali domnieky, že dánsky štát dokonca zarába na štipendiu, pretože dane, ktoré študent platí ročne z platu v práci prevyšujú štipendium.

zdroj: Unsplash

Život bez rodičov

Dáni musia splniť základnú podmienku – odsťahovať sa od rodičov, resp. odísť zo svojho trvalého bydliska. Takýmto spôsobom štát motivuje osamostatniť sa už počas školy a začať žiť na vlastnú päsť.

To, že motivačné peniaze pre dánsky štát fungujú je možné vidieť aj na štatistikách toho, koľko mladých ľudí žije stále s rodičmi a koľko z nich už žijú samostatný život.

Podľa analýz Európskej únie je tretia najnižšia miera pobytu u rodičov u mladých ľudí medzi 16-29 práve v Dánskom kráľovstve. U rodičov žije len 23 percent mladých. Švédsko je v tejto oblasti stále lídrom.

Pre porovnanie Slovensko skončilo druhé od konca – až 61 percent mladých Slovákov stále prežíva v „mamahoteloch“, niekedy až do 30 rokov svojho života. Predbehlo nás len Chorvátsko, kde takmer 93 percent mladých zostáva stále bývať u rodičov.

zdroj: Eurostat

Štipendium prináša problémy

Situácia pre domácich nie je problémová. Na druhej strane sa kopia problémy s medzinárodnými študentami, ktorí často zneužívajú štipendium a nespĺňajú základné kritériá pre získanie prostriedkov.

Peniaze sú lákavé, ale dánsky štát nie je ľahké oklamať. Ak študent, ktorý poberá štipendium a nepracuje 10-12 hodín týždenne náhodná daňová kontrola (online) ho môže stáť nemalé peniaze.

Dánsky štát vidí na základe jedného čísla (CPR) takmer všetko čo robíte v kontexte povinností so štátom. Je to niečo ako rodné číslo, ale prepojené s online systémom a komunikácia so štátom je na úrovni písmeniek z domova.

Papiere takmer nefungujú. Ak teda poberáš peniaze a nesplníš podmienky, dánsky štát ti prikáže vrátiť všetky doteraz odovzdané peniaze späť a plus zaplatíš aj daň. Peniaze nemusíš vrátiť hneď. Späť štátu sa však musia dostať do dvoch rokov.

Európski študenti dĺžia Dánom takmer miliardu

Kvôli týmto problémom so zahraničnými študentami a poberaní peňazí (bez plnenia podmienok) uvažuje už dlhšie dánsky štát zakázať poberaniu štipendia pre zahraničných študentov.

Tento pokus bol na stole už pri začiatkoch, kedy najskôr nebolo možné, aby zahraniční študenti dostávali štipendium, ale súd Európskej únie rozhodol inak.

Podľa dánskych štatistík, 10 200 študentov EÚ dĺžia dánskemu štátu viac ako 782-miliónov dánskych korún (viac ako 104-miliónov eur). Nie všetci však splácajú svoje pohľadávky štátu. Z počtu viac ako 10-tisíc dlžných nespláca približne 1700, čo predstavuje stratu pre štát viac ako 16 miliónov eur.

Nástupom Dánskej ľudovej strany (koalícia s liberálmi) v predposledných voľbách boli na stole zákony, ktoré mali obmedziť a úplne zakázať poberanie štipendia pre medzinárodných študentov. Neskôr sa tieto nápady pominul.

zdroj: Unplash

Úrady nie sú jasné vo svojich stanoviskách

Spojili sme sa s Martinou, ktorá v dánsku študuje na Copenhagen Business School už piaty rok a pýtali sme sa jej čo si myslí o finančnej podpore.

„V Dánsku štipendium veľmi pomáha. Nepovedala by som, že v začiatkoch, pretože na obdržanie peňazí musíte mať stabilnú prácu a odrobených minimálne 43 hodín každý mesiac. Navyše papierové vybavovačky na začiatku (vybavenie pobytu, poistenia atď.) sa môžu natiahnuť a obdržanie prostriedkov oddialiť,“ hovorí pre StartitUp.

Martina ďalej priznáva, že keď už si zastabilizovaný, máš všetko vybavené, máš prácu a študuješ, štipendium je skvelým obohatením tvojho príjmu.

Keďže výdavky v Dánsku sú veľmi vysoké (napr. nájom za jednu izbu 600 eur a vyššie), štipendium je jediným spôsobom pre zahraničných študentov, ako skombinovať štúdium a prácu bez toho, aby museli robiť od rána do večera každý deň.

„Negatíva vidím len dve. Prvým je to, že vidina peňazí je pre mnohých „peniazmi zadarmo“ a univerzitu navštevujú nie preto, že by chceli študovať, ale že si chcú takto „privyrobiť“. Na dánskych školách sa väčšinou dochádzka nekontroluje a navyše je tam pár „akože univerzít“- akadémií, ktoré nie sú univerzitami. Keď ich vyštuduješ, vaše možnosti sú obmedzené, lebo pre zamestnávateľa nie sú takmer vôbec relevantné,“ hovorí o úskaliach štipendia Martina.

Druhým negatívom je podľa Martiny fakt, že v dánskom systéme je trochu náročné zistiť pravdivé informácie, a tak dodnes kolujú fámy o tom, ako sa odpracované hodiny rátajú.

„Počula som aj to, že musíte mať presne 10 hodín týždenne, ale aj to že môžete mať jeden mesiac povedzme 20 a druhý 70 hodín, lebo sa to vraj priemeruje na rok. Vždy keď na úrad zavoláte s otázkou, zakaždým dostanete inú odpoveď a môžete na to potom doplatiť tak, že budete vracať veľké sumy peňazí späť,“ uzatvára Martina.

Najnovšie video