Tomáš dal výpoveď v korporácii a dnes sa živí ako profesionálny DJ na Ibize

Ema Stanovská / 9. marca 2019 / Rozhovory

  • Bol maj­strom Slo­ven­ska v at­le­tike a mal dobré miesto v kor­po­rá­cii, na­priek tomu išiel za svo­jou ce­lo­ži­vot­nou váš­ňou – hud­bou
  • Dnes vy­stu­puje v klu­boch na Ibize, Flo­ride či vo Veľ­kej Bri­tá­nii a spo­lu­pra­cuje s hviez­dami sve­to­vého ka­libru
  • DJ Bollo tvrdí, že dobrá párty mala byť ako di­va­delné pred­sta­ve­nie – mala by mať svoj hu­dobný prí­beh a dej, ktorý má hlavu a pätu
zdroj: Tomáš Bollo
  • Bol maj­strom Slo­ven­ska v at­le­tike a mal dobré miesto v kor­po­rá­cii, na­priek tomu išiel za svo­jou ce­lo­ži­vot­nou váš­ňou – hud­bou
  • Dnes vy­stu­puje v klu­boch na Ibize, Flo­ride či vo Veľ­kej Bri­tá­nii a spo­lu­pra­cuje s hviez­dami sve­to­vého ka­libru
  • DJ Bollo tvrdí, že dobrá párty mala byť ako di­va­delné pred­sta­ve­nie – mala by mať svoj hu­dobný prí­beh a dej, ktorý má hlavu a pätu

Vzťah k hudbe si v sebe pes­tu­ješ už od út­leho det­stva. Ako a kedy si ho za­čal roz­ví­jať? Hral si na ne­jaké hu­dobné ná­stroje?

Áno, už od út­leho det­stva mám hudbu v krvi a je mo­jou ne­od­de­li­teľ­nou sú­čas­ťou. Na­priek tomu, že v ro­dine ne­máme žiad­nych ďal­ších hu­dob­ní­kov, pred­po­kla­dám, že po nie­kom som tento dar zde­dil. Možno po de­dovi z ot­co­vej strany, ten hral v ka­pele na dy­chové ná­stroje.

Kaž­do­pádne ro­di­čom vďa­čím za to že ma ako dieťa ob­klo­pili rôz­nymi píš­ťal­kami, fú­ka­cími har­mo­ni­kami, det­skými klá­ve­so­vými ná­strojmi či uku­lele, čo možno na­po­mohlo tomu, aby som sa o hudbu za­čal viac zau­jí­mať. Asi cí­tili môj ta­lent, ni­kdy ma však do ni­čoho ne­nú­tili a viac-me­nej, vždy ne­chali na mne, aby som sa roz­ho­dol, čo chcem v ži­vote ro­biť. A tak ako stre­doš­ko­lák som sa sám učil hrať na klá­vesy a tro­chu na gi­taru, ne­skôr ako 21-ročný som sa sám pri­hlá­sil na kla­vír, kde som si viac ozrej­mil hu­dobnú te­óriu a zá­klady jaz­zo­vého kla­víra.

Tvo­riť si za­čal v dru­hej po­lo­vici 90. ro­kov. V akom veku sa v tebe pre­ja­vila vá­šeň k elek­tro­nic­kej hudbe a akým štý­lom si sa za­čal ve­no­vať?

S elek­tro­nic­kou hud­bou som sa po prvý raz stre­tol na stre­doš­kol­skom in­ter­náte. Bolo to v roku 1995, mal som vtedy 14 ro­kov, cho­dil som na špor­tové gym­ná­zium a sú­ťažne som sa ve­no­val at­le­tike. Na­priek tomu, že som mal veľa úspe­chov, bol som nie­koľ­ko­ná­sobný maj­ster Slo­ven­ska a zú­čast­nil som sa na­prí­klad maj­strovs­tiev Európy, za­krátko som po­cho­pil že vr­cho­lový šport nie je to, čo chcem na­ozaj v ži­vote ro­biť.

Zá­ro­veň som bol ako chla­pec za­nie­tený rá­di­oama­tér, skla­dal som si doma rôzne zo­si­lo­vače a zvu­kové ge­ne­rá­tory a už vtedy ma veľmi ba­vila hudba. Nová un­der­groun­dová elek­tro­nická hudba ma úplne uchvá­tila. Pá­čila sa mi na tom aj tá voľ­nosť, mož­nosť vy­tvo­riť aký­koľ­vek zvuk, ktorý ešte ni­kto ni­kdy v re­ál­nom svete ne­po­čul, alebo na­hrať zvuk na­prí­klad cez mik­ro­fón, pre­mo­du­lo­vať ho na ne­poz­na­nie a po­u­žiť ho ako ná­stroj v hu­dob­nej kom­po­zí­cii. Vo vše­obec­nosti sa tomu ho­vo­rilo mo­derná elek­tro­nická ta­nečná hudba, ktorá sa de­lila väč­ši­nou na House, Techno, Jun­gle či Drum’n’Bass, ale pat­rili tam aj viac-me­nej po­slu­chové štýly ako Do­wn­tempo, Am­bient a po­dobne.

Ne­skôr sa tieto zá­kladné štýly za­čali de­liť na množ­stvo veľmi vy­hra­ne­ných sub­žán­rov. Ako hu­dobný pro­du­cent som si vy­skú­šal všetky spo­mí­nané žánre. Skvelé na tom je to, že v tejto hudbe v pod­state ne­exis­tujú hra­nice. Sa­moz­rejme, rov­nako ako v kaž­dej hu­dob­nej forme, aj tu pla­tia isté pra­vidlá a zá­kony. Ale v House Mu­sic mô­žeš čer­pať in­špi­rá­ciu z rôz­nych iných hu­dob­ných žán­rov, ako na­prí­klad Jazz, Etno, Funk, Disco, La­tin Mu­sic, alebo čo­ho­koľ­vek iného a po­u­žiť špe­ci­fické prvky z týchto žán­rov v skladbe.

zdroj: To­máš Bollo

Keď to po­rov­náš so su­čas­nos­ťou, aké mali za­čí­na­júci hu­dob­níci v tom čase na Slo­ven­sku pod­mienky? Mys­líš si, že dnes je jed­no­duch­šie pre­ra­ziť v hu­dob­nej sfére?

Pod­mienky v čase, keď som ja by sa dali pri­rov­nať k dobe ka­men­nej. Najprv som si na­hrá­val rôzne demá po­mo­cou “syn­ťáku” na mag­ne­to­fón od ses­try, ná­stroj po ná­stroji som vrstvil, až vznikla skladba, ale na konci to šu­melo ako Nia­gáry. Ne­skôr som mal po­čí­tač s pro­ce­so­rom Pen­tium 100 MHz a moje prvé po­kusy som tvo­ril v prog­rame Fast Trac­ker II, ktorý be­žal pod ope­rač­ným sys­té­mom MS-DOS. To sa po­do­balo skôr na prog­ra­mo­va­nie ako na skla­da­nie hudby, vte­dajší soft­vér sa ni­čím ne­dal pri­rov­nať k tomu, čo je do­stupné dnes. Tak­tiež, vtedy bolo treba veľa dra­hého har­dware, dnes stačí je­den lap­top, či do­konca tab­let alebo mo­bil a slú­chadlá na to, aby si vy­tvo­ril skladbu.

Čo sa týka know-how, ni­kto vtedy nech­cel zdie­ľať dra­ho­cenné in­for­má­cie, in­ter­net ne­bol skoro žia­den, takže bolo treba veľa skú­šať, expe­ri­men­to­vať a učiť sa na vlast­ných chy­bách. Dnes je všade na in­ter­nete ob­rov­ské množ­stvo tu­to­riá­lov, takže mladí ta­len­to­vaní pro­du­centi majú oveľa viac mož­ností sa v po­merne krát­kom čase na­učiť zá­klady hu­dob­nej tvorby. Som však rád, že som si týmto všet­kým pre­šiel, pre­tože vďaka tomu vi­dím veci v šir­šom po­ní­maní a mám väčší pre­hľad.

Od roku 2001 si za­čal svoju hudbu pre­zen­to­vať na rôz­nych ak­ciách. Ako si spo­mí­naš na svoje za­čiatky?

Áno, uro­bil som vtedy taký al­bum na CD, ktorý som na­zval Mo­no­lyth a roz­dal som ho zo­pár ka­mo­šom-DJom v Tr­nave, od­kiaľ po­chá­dzam. Je­den z nich, DJ Benco ho za­hral v re­lá­cii Club­lab, na toho času veľmi vy­chy­te­nom ne­zá­vis­lom Bra­ti­slav­skom rá­diu Rag­time, takže sa to rýchlo rozk­ríklo. A tak ma cha­lani z bo­okin­go­vej agen­túry Switch, ktorá vtedy v Tr­nave pô­so­bila, za­vo­lali hrať na ich event. Bol som z toho nad­šený, ale ne­ve­del som ako bu­dem hrať, oni boli na roz­diel odo mňa všetci DJi, mali na­kú­pené platne, ktoré mi­xo­vali na gra­mo­fó­noch. Tak trošku som im to zá­vi­del, mal som však vlastnú hudbu, ktorú som sám vy­tvo­ril, a tak som si pri­pra­vil “live act” (živé vy­stú­pe­nie), čím som sa od väč­šiny os­tat­ných od­lí­šil.

V tej dobe boli live acty na par­ties veľmi oje­di­nelé, jaz­dil som po klu­boch a fes­ti­va­loch s au­tom pl­ným tech­niky. Vždy mi trvalo tak­mer ho­dinu, kým som to všetko za­po­jil, ale boli to skvelé časy. Za­krátko po tej pr­vej ak­cii sa za­čali ozý­vať pro­mo­téri ktorí ma ob­sa­dzo­vali na eventy po ce­lej Slo­ven­skej aj Čes­kej re­pub­like. Pat­rili me­dzi ne známe do­bové ak­cie ako Me­taxa Suns­hine Ce­leb­ra­tion, Bee Free, fes­ti­val Nočné Vlny, Sum­mer Of Love, Do­uble Dec­ker a mnoho ďal­ších. Ne­skôr som za­lo­žil vlastné ne­zá­vislé vy­da­va­teľ­stvo So­luble Re­cor­dings (www.so­lub­le­re­cor­dings.com) a prišli za­hra­ničné po­nuky na hra­nia v klu­boch a na fes­ti­va­loch v Poľ­sku, Ra­kúsku, Chor­vát­sku, Slo­vin­sku, Ír­sku, Ho­land­sku a Veľ­kej Bri­tá­nii.

zdroj: To­máš Bollo

Mal si vždy šťas­tie na nad­šené pub­li­kum alebo si sa stre­tol aj s ne­spo­koj­nými re­ak­ci­ami?

Tým, že som zo za­čiatku hrá­val live svoju vlastnú tvorbu, ľu­dia moje živé vy­stú­pe­nia väč­ši­nou so zve­da­vos­ťou sle­do­vali a ba­vili sa. Ob­čas sa stalo, že pri­šiel ne­jaký po­vzbu­dený je­di­nec so slo­vami typu “za­hraj niečo tvr­d­šie” alebo “daj ne­jaký hip-hop” a po­dobne, ale tak to už nie­kedy býva. Sta­čilo, aby sa lep­šie pri­zrel o aký typ vy­stú­pe­nia ide a bolo jasné že ne­po­chodí. Ne­skôr, keď som za­čal aj DJo­vať sa sem-tam vy­skytla si­tu­ácia, ktorú po­zná každý un­der­ground DJ, že pri­šiel nie­kto, kto si po­mý­lil klub s dis­ko­té­kou a chcel za­hrať ne­jaké ko­merčné šlágre, ktoré hlavne vô­bec ne­za­pa­dali do kon­ceptu.

Na­ozaj­stný DJ má mať podľa mňa ná­zor na hudbu a svoje pub­li­kum hu­dobne vy­cho­váva, vzde­láva a nie­len hrá ako ju­ke­box, kto si čo za­pýta, to by bol chaos. Ako na­prí­klad di­va­delné pred­sta­ve­nie, aj každá párty má mať svoj hu­dobný prí­beh, dej ktorý má hlavu a pätu. Ob­čas však vzniknú si­tu­ácie, kedy mu­síš jed­nať dip­lo­ma­ticky. Väč­ši­nou som do­tyč­ného od­ká­zal na ma­na­žéra pod­niku či eventu, ktorý mu to vy­svet­lil, alebo som za­hral ne­jaký dobrý re­mix da­nej skladby, a tak bol vlk sýty a aj ovca zo­stala celá.

Kvôli hudbe si sa roz­ho­dol dať vý­po­veď v práci. Bolo to pre teba ťažké roz­hod­nu­tie alebo si bol pre­sved­čený, že to chceš uro­biť?

Hudbe sa ak­tívne s men­šími pre­stáv­kami ve­nu­jem už pri­bližne 23 ro­kov, popri tom som až do roku 2013 nor­málne pra­co­val v šty­roch me­dzi­ná­rod­ných kor­po­rá­ciách. Pre mňa ako kre­a­tív­neho člo­veka, hoci aj na ma­na­žér­skej po­zí­cii, to bola vždy nudná kan­ce­lár­ska práca, ktorú som ro­bil len kvôli tomu, aby som mal z čoho pla­tiť účty. Vždy som sa chcel ve­no­vať hudbe na­plno, ale skĺbiť to s den­nou prá­cou bolo často veľmi ča­sovo ná­ročné a fy­zicky vy­čer­pá­va­júce. Do­mov z práce som cho­dil ve­čer, po­tom som do ne­sko­rej noci v štú­diu tvo­ril a ráno opäť vstá­val do práce. Dlhý čas som rie­šil ako to celé uro­biť.

Jed­ného dňa som tak se­del v kan­ce­lá­rii a ho­vo­ril som si: “Mám 32 ro­kov, kedy mám ro­biť to, čo v ži­vote na­ozaj chce. A ak nie te­raz, kedy? Keď bu­dem mať 50?” A tak som šiel na dva týždne na do­vo­lenku na Ibizu, utrie­diť si myš­lienky. Tam ma to ešte viac na­koplo, úplne som sa do toho os­trova za­mi­lo­val a po ná­vrate z do­vo­lenky som dal vý­po­veď. Po­tom som ešte nie­koľko me­sia­cov po­má­hal zná­memu v in­ter­ne­to­vom ob­chode s DJ-skou tech­ni­kou a pop­ri­tom som mal v Bra­ti­slave pro­dukčné štú­dio Mu­zik Fak­tory, kto­rého služby po­sky­tu­jem do­dnes, ale už nie­len v Bra­ti­slave, ale ce­lo­sve­tovo on-line. 😊 (www.mu­zik­fak­tory.com)

zdroj: To­máš Bollo

Čo si ro­bil po­tom?

V tom čase bolo kli­en­tov veľmi málo, išlo to ako z chl­pa­tej deky, na­šet­rené pe­niaze sa mí­ňali a ja som si opäť lá­mal hlavu s tým, čo ďa­lej. Uve­do­mil som si, že to čo ro­bím je dosť špe­ci­fické a na to, aby bu­si­ness fun­go­val, mu­sím ísť nie­kam, kde je do­pyt. Mal som vtedy mož­nosť ísť na pár me­sia­cov na Flo­ridu, Ame­rický la­bel He­a­venly Bo­dies Re­cords, na kto­rom som mal vy­da­ných zo­pár skla­dieb ma ob­sa­dil na pre­stíž­nom fes­ti­vale Miami Win­ter Mu­sic Con­fe­rence 2015, a tak som sa cho­pil prí­le­ži­tosti. Tam som účin­ko­val, pre­zen­to­val moju hudbu a moje vy­da­va­teľ­stvo, stre­tol som tam kvan­tum ľudí a zo­zbie­ral množ­stvo kon­tak­tov. Stre­tol som sa s le­gen­dami House Mu­sic ako Da­vid Mo­ra­les, Louie Vega, Todd Terry, Crys­tal Wa­ters, Mi­guel Migs, Bar­bara Tuc­ker a mno­hými ďal­šími.

Keď po­čuli moju hudbu mys­leli si, že som zo Chi­caga. No keď som im vy­svet­lil že som z ma­lého Slo­ven­ska v strede Európy, veľmi ne­tu­šiac, kde to je, po­ve­dali: “Tak to musí byť u vás House Mu­sic veľmi po­pu­lárna, keď vieš do­siah­nuť ta­kýto zvuk“. Ho­vo­rím: „Prá­veže vô­bec, u nás je to úplne men­ši­nový žá­ner, ale ja dlhé roky po­čú­vam hudbu, ktorá po­chá­dza od vás, a tak už mám na to svoj grif“. Bola to pre mňa na­ozaj veľká po­klona. Po ná­vrate z Miami na Slo­ven­sko som vy­užil správne mo­men­tum, re­fe­ren­cie z WMC, vzal som si z banky úver, aby som mal z čoho za­čať, a od­išiel na Ibizu, kde som si hľa­dal re­zi­dentné hra­nie. Vzhľa­dom na to, že som mal už roky fun­gu­júce vlastné vy­da­va­teľ­stvo, mal som na Ibize veľa kon­tak­tov, ale viete ako to chodí – je tam ob­rov­ská kon­ku­ren­cia a ni­kto vám nič ne­da­ruje. A tak som si sám obe­hal os­trov, kluby, bary a vďaka mo­jej vlast­nej značke a pro­duk­cii sa mi po­merne rýchlo po­da­rilo pre­sa­diť.

Za­žil si aj chvíle, keď si to chcel vzdať?

V ro­koch 2005 až 2008 som žil v Ír­sku, no kvôli zdra­vot­ným prob­lé­mom som sa mu­sel vrá­tiť na­s­päť na Slo­ven­sko. Bolo to veľmi ťažké ob­do­bie, mal som prob­lémy s trá­ve­ním, ale do­ktori mi ok­rem po­tra­vi­no­vých aler­gií, vy­so­kého cho­les­te­rolu, čud­ného krv­ného ob­razu, ne­ve­deli zis­tiť nič. Je­diné, čo ve­deli bolo pred­pi­so­vať kvan­tum an­ti­his­ta­mi­ník, an­ti­bi­otík (kvôli sú­stav­ným an­gí­nam), čo viedlo k tomu že môj prob­lém pre­rás­tol do sys­té­mo­vého cha­rak­teru. Bol som na dne, za­spá­val som s pís­ka­ním v ušiach, ne­mal som chuť ro­biť nič, zrú­til som sa. Po­cho­pil som, že ta­diaľ cesta ne­ve­die a že ak s tým ne­uro­bím niečo sám, tak to za mňa ne­urobí ni­kto.

Úplne som zme­nil ži­votný štýl, za­čal som sa viac hý­bať, zme­nil som stravu, ktorú som si sám vy­se­lek­to­val podľa toho ako som sa cí­til. Ob­ja­vil som, ako ex­trémne dô­le­žitá pre or­ga­niz­mus je zdravá vý­živa. Vďaka tejto zmene ži­vo­tosprávy bol zo mňa o pár me­sia­cov nový člo­vek. Vtedy mi mama po­ve­dala, že keďže už som opäť schopný nor­málne fun­go­vať, mal by som sa znovu za­me­rať na hudbu a to, čo ma baví. A tak som sa po­no­ril do pro­du­ko­va­nia, čo opäť roz­to­čilo moju ži­votnú ener­giu.

zdroj: To­máš Bollo

Čo ozna­ču­ješ za zlo­mový mo­ment, ktorý ti za­čal pri­ná­šať prvé väč­šie úspe­chy?

Tých bolo nie­koľko. Kým som bý­val ro­di­čov, ktorí mi po­má­hali po cho­robe na­do­bud­núť nové sily, celé dni som ma­kal na hudbe, až to vy­ús­tilo do opač­ného ex­trému. Za­čal som od nich po­čú­vať na­rážky typu: “Se­díš pri tom celé dni, nič z toho ne­máš” a po­dobne. Oni to ne­mys­leli zle, skrátka re­a­go­vali na to, čo vi­deli. Raz som sa o tom zmie­nil na náv­števe u jed­ného ka­moša z Tr­navy, DJa Kris­toffa a ten mi pre­ho­vo­ril do duše. Po­ve­dal: “A uká­zal si im, že z toho niečo máš?” Ne­uká­zal. Je úžasné, ako do­káže jedna veta alebo jedno slovo zá­sadne zme­niť ži­vot člo­veka. A tak som po­čas na­sle­du­jú­cich dní uro­bil jednu skladbu, ako som len naj­lep­šie ve­del. Tú som po­tom po­slal nie­koľ­kým za­hra­nič­ným vy­da­va­teľ­stvám. Od­pí­sali mi z Ame­ric­kého la­belu Block­head Re­cor­dings, že sa im skladba pá­čila, že ju síce ne­vy­dajú, ale že by mali zá­u­jem, aby som im uro­bil re­mix pre Jaya Westa.

Re­mix som uro­bil, po­slal a na­sle­do­valo ti­cho, dlho sa nič ne­dialo. Asi pol pol roku mi od­pí­sali, že sa im re­mix veľmi pá­čil a že ho vy­dajú. Bol to môj prvý ofi­ciálne vy­daný ti­tul a ja som ská­kal tri metre do výšky od ra­dosti. Na zá­klade toho za­čali pri­chá­dzať ďal­šie po­nuky od iných vy­da­va­teľs­tiev a dnes mám viac ako 150 vy­da­ných skla­dieb na pri­bližne sto in­ter­ne­to­vých ob­cho­doch po svete vrá­tane Be­at­port, iTu­nes, Ama­zon a ďal­ších. Druhý zlo­mový mo­ment bol, keď som za­lo­žil vlastný la­bel So­luble Re­cor­dings. Spoz­nal som vďaka nemu veľa skve­lých umel­cov, zís­kal veľa po­núk ohľa­dom hraní a spo­lu­prác. A ďalší zá­sadný zlom na­stal, keď som sa v roku 2015 roz­ho­dol od­ísť zo Slo­ven­ska do za­hra­ni­čia.

zdroj: To­máš Bollo

Komu alebo čomu vďa­číš za všetky tieto úspe­chy?

Vďa­čím za to tomu hore, za to že mi dal hu­dobný sluch, ta­lent, vy­trva­losť a pevné nervy.  Ľu­ďom okolo seba, ktorí ma pod­po­rili, DJ-om za to, že hrajú moju hudbu a fa­nú­ši­kom za to, že ju zdie­ľajú. Sám sebe za to, že som to ne­vzdal, že na sebe ma­kám a idem si za svo­jim, a že som o sebe ni­kdy ani na se­kundu ne­za­po­chy­bo­val. A tak­tiež tomu, že som ni­kdy ne­po­čú­val tých, ktorí mi ne­ve­rili.

Spo­lu­pra­co­val si s mno­hými sláv­nymi me­nami slo­ven­skej aj sve­to­vej hu­dob­nej scény. Ve­del by si nám vy­me­no­vať nie­ktoré z nich? Na akú spo­lu­prácu si spo­mí­naš naj­rad­šej?

Zo Slo­ven­ska som spo­lu­pra­co­val s ka­pe­lami ako na­prí­klad Pu­ding Pani El­vi­so­vej, Vi­diek, Ba­sie Frank Band, jaz­zo­vou for­má­ciou Ra­dio Band, s in­ter­prétmi ako Anita Soul, Igor Kmeťo, s rap­pe­rom Ve­com, alebo tre­bárs so slá­či­ko­vým kvar­te­tom Slo­ven­skej Fil­har­mó­nie. Zo za­hra­nič­ných spe­vá­kov na­prí­klad s krá­ľov­nou soulu Jo­ce­lyn Brown, “Ra­kús­kym Fran­kom Si­nat­rom“ Louie Aus­te­nom, Ame­ric­kou spe­váč­kou Mi­chelle We­eks, Škót­skou spe­váč­kou Su­sie Pal­mer, s hviez­dami z Brit­tain’s Got Ta­lent – Lif­for­dom Shil­ling­for­dom a The X Fac­tor UK – Chris­top­he­rom Pe­y­to­nom, s pro­du­centmi ako Hec­tor Ro­mero, Giom, Dj Spen, Ev­ren Ulu­soy, Os­car P, Jay Trip­wire, Jay West, Jake Childs a mno­hými ďal­šími.

Za­tiaľ naj­zau­jí­ma­vej­šou bola asi spo­lu­práca s Jo­ce­lyn Brown, ako aj spô­sob, akým som sa k nej do­stal. Na in­ter­nete som na­šiel in­ze­rát kde je­den DJ z Ne­mecka hľa­dal pro­du­centa k vo­ká­lom na­hra­tým v 90. ro­koch. Vy­svitlo, že ide o vo­kály Jo­ce­lyn Brown, na ktoré mal mať do­tyčný so spe­váč­kou pod­pí­sané au­tor­ské práva. Tak som uro­bil skladbu, vy­dali sme ju na mo­jom vy­da­va­teľ­stve, ti­tul mal úspech, veľa sa to hralo po klu­boch najmä v New Yorku od­kiaľ Jo­ce­lyn po­chá­dza.

Me­dzi­tým ma oslo­vilo známe New Yorkské vy­da­va­teľ­stvo King Street Sounds, že by mali zá­u­jem o vy­da­nie tejto skladby na ich kom­pi­lá­cii. Takže som mal pod­pí­sané zmluvy od Ne­mca, od King Street Sounds, ale ne­mal som žiadny fe­ed­back od Jo­ce­lyn, a to mi prišlo veľmi po­doz­rivé. A tak som si na ňu zo­hnal te­le­fónne číslo a jed­ného dňa jej za­vo­lal. Vy­svitlo, že vô­bec ne­tu­šila, že vy­šla skladba a že zmluva, ktorú mali s Ne­mec­kým djom už dávno vy­pr­šala. Na­sle­do­vali men­šie ťa­ha­nice, ktoré som vy­rie­šil tým, že som sám od­kú­pil práva na vo­kál od Jo­ce­lyn Brown, ako aj na re­mix DJ Spena, ktorý mal pô­vodne vy­jsť na King Street Sounds. Tým som zís­kal obe veľké mená pre môj vlastný la­bel, ako aj dô­veru le­gen­dár­nej spe­váčky, kto­rej sa pá­čil môj ko­rektný prí­stup, ale aj moja hudba. Vďaka tomu sa mi ot­vo­rili dvere k spo­lu­práci na ďal­ších pro­jek­toch s Jo­ce­lyn a ďal­šími skve­lými umel­cami.

V sú­čas­nosti vy­stu­pu­ješ v klu­boch na Ibize, Flo­ride či vo Veľ­kej Bri­tá­nii. Ako sa cha­lan z Tr­navy do­stane na miesta, o kto­rých sníva asi každý za­čí­na­júci DJ?

Mys­lím že 23 ro­kov je dosť dlhá doba. Je to viac ako po­lo­vica môjho do­te­raj­šieho ži­vota. Do­konca som od nie­koho po­čul, že v mo­jich trid­sia­tich sied­mich ro­koch by som už mal byť úplne inde a že mnohí to dali oveľa skôr. Mne je však úplne jedno, čo si „hej­teri“ mys­lia alebo ho­vo­ria. Som je­den z tých, ktorí môžu po­ve­dať, že žijú svoj sen, som šťastný a hrdý na to, kde som a kým som. Vždy ale sto­jím no­hami pevne na zemi, pra­cu­jem na sebe a sna­žím sa po­sú­vať ďa­lej. Hudbu ro­bím preto, lebo ju mi­lu­jem. Keď pra­cu­jem v štú­diu,  ne­pot­re­bu­jem jesť ani piť, ne­vní­mam ego, vtedy som úplne v rov­no­váhe s ce­lým ves­mí­rom. Sna­žím sa za­chy­tá­vať hu­dobné myš­lienky, ktoré pri­chá­dzajú ani ne­viem od­kiaľ, a vdých­nuť im ži­vot v po­dobe skladby. Hudba je matka a ako­náhle si mys­líš že si viac, skon­čil si.

Čo plá­nu­ješ najb­liž­šie? Ostá­vaš na Slo­ven­sku alebo bu­deš rad­šej “re­pre­zen­to­vať” Slo­ven­sko v za­hra­ničí?

V Au­guste som sa pre­su­nul z Ibizy do Los An­ge­les, kde te­raz ži­jem. Vďaka hudbe, ktorú tvo­rím som si tu na­šiel moju man­želku Hol­lie, ktorá je tiež DJ-kou a mo­jou dl­ho­roč­nou fa­nú­šič­kou. V roku 2016 mi na­pí­sala na Fa­ce­book, že sa jej páči moja hudba a či by som jej mo­hol po­slať ne­jaké moje platne. Pre­behli isté sym­pa­tie, ale vzhľa­dom na to, že som bol v tom čase za­daný a bola me­dzi nami veľká vzdia­le­nosť som to ďa­lej ne­rie­šil a viac sme ne­ko­mu­ni­ko­vali. V ap­ríli tohto roku som sa však vďaka jed­nej hu­dob­nej spo­lu­práci oci­tol v LA, mal som na­ro­de­niny, a tak som si v je­den ve­čer vy­ra­zil do Hol­ly­wo­odu na pivo, len tak sám. V jed­nom pube som sa dal do reči s ná­hod­ným prí­se­dia­cim, ktorý ma po­tom vzal na jednu sú­kromnú house party.

Stál som pri bare a vy­chut­ná­val som si at­mo­sféru, keď ma od­razu nie­kto po­tľap­kal po ra­mene. Ob­zriem sa a sym­pa­tická blon­dýnka sa ma pýta: „Ahoj, nie si ty ná­ho­dou To­mas Bollo?“ Skoro som od­pa­dol. Aká je prav­de­po­dob­nosť, že ťa na dru­hom konci pla­néty nie­kto takto spozná? Tak­mer som zmeš­kal spia­točný let do­mov. A tak sme sa roz­hodli dať “šancu ná­hode” a celé leto sme si denne vo­lali, prišla ma nav­ští­viť na Ibizu a po­tom som opäť šiel do Ka­li­for­nie. V sep­tem­bri sme sa vzali a te­raz pra­vi­delne hrá­vame spolu a or­ga­ni­zu­jeme nie­koľko even­tov me­sačne. Na­ďa­lej udr­žia­vam kon­takty s Ibi­zou, pro­du­ku­jem pra­vi­delnú re­lá­ciu Ei­vissa Sound na re­no­mo­va­nom Ibiza Glo­bal Rá­diu a pred­vče­rom som na­krú­cal re­lá­ciu pre Ibiza Glo­bal TV. Mám rozp­ra­co­va­ných mnoho hu­dob­ných pro­jek­tov s rôz­nymi ľuďmi, ktoré po­stupne do­kon­ču­jem. Najb­liž­šie plá­nu­jem šnúru vy­stú­pení v USA a na Slo­ven­sko pôj­deme asi naj­skôr v lete. Veľmi sa na to všetko te­ším.

Pridať komentár (0)