Tomáš Vil­ček pre­ces­to­val 30 kra­jín sve­ta so štu­dent­ským roz­poč­tom a radí to uro­biť aj tebe

Linda Cebrová / 16. júna 2017 / Zo Slovenska

zdroj: Tomáš Vilček

Mož­no aj ty máš už dlh­šiu dobu v hla­ve ces­tu oko­lo sve­ta, no stá­le si sa neod­hod­lal uro­biť prvý krok a svoj sen zre­a­li­zo­vať. Inšpi­ruj sa prí­be­hom mla­dé­ho Slo­vá­ka a zmeň to.

Tomáš Vil­ček pochá­dza z malej dedin­ky na východ­nom Slo­ven­sku. V Brne štu­do­val odbor prá­vo, no kaž­dé leto trá­vil na bri­gá­dach v zahra­ni­čí, kde spoz­ná­val ľudí z celé­ho sve­ta. Prá­ve od nich sa dozve­del množ­stvo infor­má­cií o cudzích kra­ji­nách, čo ho moti­vo­va­lo, aby sa aj on vydal do exo­ti­ky. Dopad­lo to však tak, že v posled­nom roč­ní­ku sa roz­ho­dol pod­nik­núť neza­bud­nu­teľ­nú ces­tu oko­lo sve­ta.

foto:Tomáš Vil­ček

Čo by si odká­zal ľuďom, kto­rí mož­no sa už roky plá­nu­jú vydať na ces­ty po sve­te, ale stá­le to odkla­da­jú na ten “správ­ny čas?” 

Aby hneď teraz zatvo­ri­li počí­tač a šli. Poču­je­te? No naozaj. Nečí­taj­te ďalej, ale choď­te. :) Žiad­ny ide­ál­ny správ­ny čas neexis­tu­je. Žije­me len ten­to život a nič viac. A ak aj exis­tu­je, nemu­síš sa ho dožiť. Teraz sme naj­star­ší, akí sme boli, teda aj naj­skú­se­nej­ší, a záro­veň aj najm­lad­ší, akí kedy bude­me.

foto:Tomáš Vil­ček

Tomáš si do svoj­ho ces­to­va­teľ­ské­ho plá­nu volil výle­ty tak, aby bola jeho ces­ta, čo mož­no naj­pes­trej­šia. Vybral si pre­to kra­ji­ny s odliš­ný­mi kul­tú­ra­mi, nábo­žen­stva­mi, kuchy­ňa­mi či pod­ne­bím. Vzni­kol tak veľ­mi zau­jí­ma­vý kok­tejl sve­to­vých kul­túr. Za jeden rok sa mu poda­ri­lo prejsť päť kon­ti­nen­tov a až 30 kra­jín sve­ta.

foto:Tomáš Vil­ček

Vie sa člo­vek, kto­rý toho tak veľa pre­ces­to­val, zažil a videl ešte vrá­tiť nas­päť do komerč­né­ho sve­ta?

To zis­ťu­jem už dru­hý rok. Je to ťaž­ké a ako­si to mám roz­há­dza­né. Ale ruku na srd­ce, koľ­kí to nemá­me roz­há­dza­né aj bez ces­to­va­nia? Skôr sa poze­rám na to všet­ko, v čom mi ces­to­va­nie pomoh­lo. A mož­no aj prá­ve v tom, že sa nedo­ká­žem zmie­riť so živo­tom “do prá­ce domov, do prá­ce domov”, ale neus­tá­le špe­ku­lu­jem, ako si to v živo­te zaria­diť tak, aby som moju ces­to­va­teľ­skú závis­losť nemu­sel obme­dzo­vať a mohol skĺbiť s pra­cov­ným živo­tom.

foto:Tomáš Vil­ček

Tomáš má veľ­ké a neoby­čaj­né plá­ny aj na toto leto. S kama­rát­mi sa totiž chys­tá na dvoch sta­rých ladách cez Áziu. Má to byť šia­len­stvo s mno­hý­mi vychy­táv­ka­mi ako legen­dár­na Pamir Hig­hway, Kara­ko­ram Hig­hway a iné.

Čo sa týka prá­ce, chce sa veno­vať svo­jim nápa­dom na pro­jek­ty v ces­tov­nom ruchu. Tomá­šo­vým snom je teda posu­núť ich rea­li­zá­ciu do reál­nym kon­túr a vybu­do­vať nie­čo nové.

foto:Tomáš Vil­ček

Aký bol naj­sil­nej­ší záži­tok, kto­rý si na ces­tách zažil? Čo ti pri­nie­sol do živo­ta ?

Ozna­čiť jeden jedi­ný záži­tok je nároč­né. Stá­le mi napad­ne nie­čo iné. Naprí­klad náv­šte­va otras­né­ho afric­ké­ho slu­mu a noco­va­nie v ňom. Para­do­xom je, že čím sme v Euró­pe moder­nej­ší a vyspe­lej­ší, tak život na uli­ciach vypr­chá a vzťa­hy medzi ľuď­mi chlad­nú. Chce­te zažiť život na uli­ci? Záj­di­te tam ale­bo na trhy do Afga­nis­ta­nu. Aj tie naj­ruš­nej­šie bra­ti­slav­ské uli­ce vám budú pri­pa­dať ako pokoj­né boč­né uli­ce.

foto:Tomáš Vil­ček

Mno­hí odsú­dia ľudí, kto­rí veľa ces­tu­jú slo­va­mi, že to sa im ces­tu­je, keď nemu­sia pra­co­vať a majú veľ­ký bud­get. Ako si rie­šil otáz­ku finan­cií? Uro­bil si si aj neja­ký pod­rob­ný roz­pis, kde môžeš koľ­ko minúť?


Áno, ale ten bud­get nepa­dol z neba. Penia­ze na moje ces­ty sú tvrdo odpra­co­va­né na bri­gá­dach v zahra­ni­čí. Podob­né posmeš­ky sú čas­to od ľudí, kto­rí výpla­ta­mi kŕmia svo­je auto, šat­ník ale­bo kaž­dý dru­hý deň v bare ešte pred prvou náv­šte­vou toale­ty minú sumu, kto­rá by mi v Indii sta­či­la na celý deň. Je to len o finanč­ných pri­ori­tách. Mal som orien­tač­nú pred­sta­vu, koľ­ko môžem prie­mer­ne minúť na deň. Ces­to­val som naj­mä v roz­vo­jo­vých kra­ji­nách, kde som míňal prie­mer­ne 10 – 15 eur na deň.

foto:Tomáš Vil­ček

O svo­jej ces­te si napí­sal aj kni­hu Tomas World Expe­di­ti­on. Mimo bež­ných otá­zok by ma zau­jí­ma­lo, či je kni­ha bež­ným ces­to­pi­som ale­bo zauj­me nie­čím novým, ino­va­tív­nym, čo nenáj­de­me v kaž­dej kni­he?

Áno, kni­ha o mojej ces­te už je na sve­te. Aby som čita­te­ľa viac dostal do deja, vymys­lel som oso­bu Emi­la, s kto­rým celú ces­tu ide­me spo­lu. Emil ste­les­ňu­je čita­te­ľa v prí­be­hu a čas­to sa ma pýta to, čo by zrej­me napad­lo čita­te­ľa pri nie­kto­rých krí­zo­vých momen­toch. Pria­mou rečou teda hlb­šie roz­vá­dzam nie­kto­ré zážit­ky. Emil je záro­veň aj moje dru­hé ja, s kto­rým sa mies­ta­mi radím, čo mám robiť vte­dy a vte­dy. Čiže v kni­he mi aj mier­ne schi­zof­re­nic­ky šibe. Ale nie som blá­zon. Teda, aspoň dúfam.

Pridať komentár (0)