Tomáš Vilček precestoval 30 krajín sveta so študentským rozpočtom a radí to urobiť aj tebe

Linda Cebrová / 16. júna 2017 / Zo Slovenska

zdroj: Tomáš Vilček

Možno aj ty máš už dlhšiu dobu v hlave cestu okolo sveta, no stále si sa neodhodlal urobiť prvý krok a svoj sen zrealizovať. Inšpiruj sa príbehom mladého Slováka a zmeň to.

Tomáš Vilček pochádza z malej dedinky na východnom Slovensku. V Brne študoval odbor právo, no každé leto trávil na brigádach v zahraničí, kde spoznával ľudí z celého sveta. Práve od nich sa dozvedel množstvo informácií o cudzích krajinách, čo ho motivovalo, aby sa aj on vydal do exotiky. Dopadlo to však tak, že v poslednom ročníku sa rozhodol podniknúť nezabudnuteľnú cestu okolo sveta.

foto:Tomáš Vilček

 

Čo by si odkázal ľuďom, ktorí možno sa už roky plánujú vydať na cesty po svete, ale stále to odkladajú na ten “správny čas?”  

Aby hneď teraz zatvorili počítač a šli. Počujete? No naozaj. Nečítajte ďalej, ale choďte. :) Žiadny ideálny správny čas neexistuje. Žijeme len tento život a nič viac. A ak aj existuje, nemusíš sa ho dožiť. Teraz sme najstarší, akí sme boli, teda aj najskúsenejší, a zároveň aj najmladší, akí kedy budeme.

foto:Tomáš Vilček

Tomáš si do svojho cestovateľského plánu volil výlety tak, aby bola jeho cesta, čo možno najpestrejšia. Vybral si preto krajiny s odlišnými kultúrami, náboženstvami, kuchyňami či podnebím. Vznikol tak veľmi zaujímavý koktejl svetových kultúr. Za jeden rok sa mu podarilo prejsť päť kontinentov a až 30 krajín sveta.

foto:Tomáš Vilček

 

Vie sa človek, ktorý toho tak veľa precestoval, zažil a videl ešte vrátiť naspäť do komerčného sveta?

To zisťujem už druhý rok. Je to ťažké a akosi to mám rozhádzané. Ale ruku na srdce, koľkí to nemáme rozhádzané aj bez cestovania? Skôr sa pozerám na to všetko, v čom mi cestovanie pomohlo. A možno aj práve v tom, že sa nedokážem zmieriť so životom “do práce domov, do práce domov”, ale neustále špekulujem, ako si to v živote zariadiť tak, aby som moju cestovateľskú závislosť nemusel obmedzovať a mohol skĺbiť s pracovným životom.

foto:Tomáš Vilček

Tomáš má veľké a neobyčajné plány aj na toto leto. S kamarátmi sa totiž chystá na dvoch starých ladách cez Áziu. Má to byť šialenstvo s mnohými vychytávkami ako legendárna Pamir Highway, Karakoram Highway a iné.

Čo sa týka práce, chce sa venovať svojim nápadom na projekty v cestovnom ruchu. Tomášovým snom je teda posunúť ich realizáciu do reálnym kontúr a vybudovať niečo nové.

foto:Tomáš Vilček

 

Aký bol najsilnejší zážitok, ktorý si na cestách zažil? Čo ti priniesol do života ?

Označiť jeden jediný zážitok je náročné. Stále mi napadne niečo iné. Napríklad návšteva otrasného afrického slumu a nocovanie v ňom. Paradoxom je, že čím sme v Európe modernejší a vyspelejší, tak život na uliciach vyprchá a vzťahy medzi ľuďmi chladnú. Chcete zažiť život na ulici? Zájdite tam alebo na trhy do Afganistanu. Aj tie najrušnejšie bratislavské ulice vám budú pripadať ako pokojné bočné ulice.

foto:Tomáš Vilček

Mnohí odsúdia ľudí, ktorí veľa cestujú slovami, že to sa im cestuje, keď nemusia pracovať a majú veľký budget. Ako si riešil otázku financií? Urobil si si aj nejaký podrobný rozpis, kde môžeš koľko minúť?


Áno, ale ten budget nepadol z neba. Peniaze na moje cesty sú tvrdo odpracované na brigádach v zahraničí. Podobné posmešky sú často od ľudí, ktorí výplatami kŕmia svoje auto, šatník alebo každý druhý deň v bare ešte pred prvou návštevou toalety minú sumu, ktorá by mi v Indii stačila na celý deň. Je to len o finančných prioritách. Mal som orientačnú predstavu, koľko môžem priemerne minúť na deň. Cestoval som najmä v rozvojových krajinách, kde som míňal priemerne 10-15 eur na deň.

 

foto:Tomáš Vilček

 

O svojej ceste si napísal aj knihu Tomas World Expedition. Mimo bežných otázok by ma zaujímalo, či je kniha bežným cestopisom alebo zaujme niečím novým, inovatívnym, čo nenájdeme v každej knihe?

Áno, kniha o mojej ceste už je na svete. Aby som čitateľa viac dostal do deja, vymyslel som osobu Emila, s ktorým celú cestu ideme spolu. Emil stelesňuje čitateľa v príbehu a často sa ma pýta to, čo by zrejme napadlo čitateľa pri niektorých krízových momentoch. Priamou rečou teda hlbšie rozvádzam niektoré zážitky. Emil je zároveň aj moje druhé ja, s ktorým sa miestami radím, čo mám robiť vtedy a vtedy. Čiže v knihe mi aj mierne schizofrenicky šibe. Ale nie som blázon. Teda, aspoň dúfam.

Pridať komentár (0)