EXPERIMENT: Učil som sa vstávať 5:30 a takto to dopadlo

  • Pravidelne čítam a niekedy aj píšem o ľuďoch, ktorí sa naučili vstávať skoro a teraz sú superturbo-produktívni
  • Aby teda nezostalo len pri rečiach, rozhodol som sa podstúpiť to tiež. Dôvodov som mal hneď niekoľko
Bez názvu
unsplash.com/@heftiba
  • Pravidelne čítam a niekedy aj píšem o ľuďoch, ktorí sa naučili vstávať skoro a teraz sú superturbo-produktívni
  • Aby teda nezostalo len pri rečiach, rozhodol som sa podstúpiť to tiež. Dôvodov som mal hneď niekoľko
  • V posledných mesiacoch som pribral a potreboval som čas na pravidelné cvičenie. Keďže však z domu odchádzam 6:50 a vraciam sa unavený ako kôň, zostalo mi to na ráno.
  • Chcel som mať viac času, aby som pekne veci postíhal a mal voľné večery.
  • Zo srandy
  • Nemusím rozkecávať, aký je spánok dôležitý pre psychické a fyzické zdravie, ako nedostatok spánku zabíja produktivitu. Aby som to ale nemal také jednoduché, poriadne som si to skomplikoval nasledujúcimi pravidlami:

    Päť dní po sebe vstanem 5:30, precvičím celé telo rutinou s jednoručkami. Dám si ľadovú sprchu a ako fanúšik prerušovaného hladovania sa nenajem až do obeda. BUM.

    Prvá noc

    Úprimne poviem, neveril som si, že to dám vôbec prvú noc. O to horšie, že mi zaspávanie komplikoval Messenger. Zaspal som okolo 23:00, vstal prekvapivo v pohode, odmakal si svoju rutinu a nemohol som sa zbaviť pocitu, že prerušované hladovanie bude blbosť. Spravil som si vajíčka..povracal sa a vydal sa do práce. Okej, budeme hladovať. Bolo tak 7:30, keď som sedel vo vlaku a hlava mi začala padať. O čo horšie, toto sa dialo celý deň. Nepomohol mi obed, nepomohli mi litre vody, celý deň som neurobil prakticky nič. Večer som sa pokúsil nakopnúť behom, no zaspával som pobežiačky. Nič moc produktivita teda.

    Druhá noc

    Opäť som kvôli Messengeru išiel spať okolo 23, no tentoraz bolo vstávanie máličko komplikovanejšie. Držalo ma to v posteli a nechcelo pustiť. Okolo 6 som sa prekonal, odcvičil rutinu, dal si studenú sprchu a šiel do redakcie. Opäť biedna produktivita, opäť únava, opäť celý deň zabitý. Takto som si to nepredstavoval, hoci som teda komplikácie na úvod očakával. Potrebujem niečo zmeniť. Prišiel som domov, odpojil WiFi a o 21:30 som to zalomil.

    Tretia noc

    Zobudil som sa unavenejší než som si myslel, no psychicky som sa cítil oveľa lepšie. Stačili mi tri dni rozumného stravovania a cvičenia, aby som sa v šatách zrazu cítil o 100% lepšie. No keďže som bol večer s mojimi drahými kolegami dohodnutý na návštevu BeAbout, šípil som problém. Keďže bývam od Blavy hodinku vlakom a ďalších 20 minút mi trvá cesta zo stanice, do postele som sa uložil tesne pred polnocou a vedel som, že ráno ma čaká problém.

    Štvrtá noc

    Mobil som nechal na nabíjačke, takže som ho mal od postele ďaleko. Vstal som, podišiel pár krokov a zistil, že je 5:29. Presne toto som chcel! Keďže som pózer a wannabe Leoš Mareš, podľa jeho vzoru som sa chcel naučiť vstávať bez budíka. Akási temná sila ma však vrazila späť do postele, kde som sa schoval do teplúčka a celých 5 sekúnd si opakoval, že nesmiem zaspať. Zaspal som. Zobudil som sa okolo pol ôsmej, odmakal si aspoň čo mám a namieril si to do práce neskôr. Napriek tomu som sa cítil super a porobil som kus roboty.

    zdroj: unsplash/samuel-girven

    Piata noc

    V snahe vrátiť sa späť do svojej rutiny som opäť zalomil veci okolo 21:30. Vstal som úspešne 5:30, odcvičil a bez problémov fungoval. Keďže som ale nemusel ísť do redakcie a nie som typ „work hard“, ale skôr „work smart“, čoskoro som bol hotový a mal celý deň pred sebou. Večer ma kolega zavolal von. Vravel som si, že by som ísť nemal. Že to pokazím. Ale potreboval pokecať. Tak som išiel. A bol to dobrý večer. V sobotu som vstal asi o 8:30 a utekal na hokej. Nemal som ani najmenšiu výčitku.

    Čo ma môj experiment naučil?

    Môj dobrý pocit neplynul zo skorého vstávania, ale z pravidelného cvičenia. Dodalo mi to potrebné sebavedomie a odrazilo sa to na mojej psychike. Víkend mi celé moje vstávanie pokazil. Nechcem obetovať celý svoj život práci, vážim si svojich kamarátov a rád s nimi strávim čas piatkový či sobotný večer. Navyše som si uvedomil, že dobrý pocit neplynie zo skorého vstávania, ale zo skorého spánku. Pre mňa sa každá hodina spánku pred polnocou rovná dvom po polnoci.

    Skoré vstávanie má podľa mňa zmysel vtedy, keď má možnosť človek robiť to pravidelne a keď je naozaj tak zapálený pre prácu, že toho chce stihnúť čo najviac. Ja som zapálený pre život.

    Zvládol by som pokračovať v tomto experimente aj ďalej? Áno, ale nechcem.

    Idem spať čo najskôr, pokiaľ je to možné. Pokiaľ nie, výčitky nemám, lebo viem, že to bude kvalitne strávený čas. A nech sa deje čokoľvek, vďaka tomuto experimentu som sa rozhodol, že vždy si čas na to cvičenie nájdem. A na šport. A na kamarátov. Aj keby som mal obetovať časť práce.

    Článoj bol pôvodne uverejnený 28. januára 2016 redaktorom Startitup Martinom Bohunickým

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá