Ume­lec vytvá­ra dro­ny z mŕt­vych domá­cich zvie­rat

Alexandra Dulaková / 8. októbra 2015 / Tech a inovácie

Ohro­mu­jú­ce nemu­sia byť len fun­kcie a širo­ké využi­tie dro­nov. Už via­ce­ro ľudí doká­za­lo, že aj ich dizajn môže šoko­vať. Holand­ský ume­lec Bart Jan­sen si v tom­to pomy­sel­nom reb­ríč­ku vyslú­ži snáď aj prvú prieč­ku, pre­to­že dro­ny odie­va do vypcha­tých domá­cich zvie­rat. Jeho naj­väč­šou ambí­ci­ou je momen­tál­ne heli­kop­té­ra z kra­vy.

O Bar­to­vi Jan­se­no­vi by si na prvý pohľad nepo­ve­dal asi nič šoku­jú­ce. Má ženu, deti a cel­kom nor­mál­nu prá­cu — pri­pev­ňu­je na stre­chy solár­ne pane­ly. Len­že vo svo­jom voľ­nom čase sa už venu­je tro­chu menej kon­venč­ným akti­vi­tám. Dalo by sa na to poze­rať vše­li­ja­ko — zne­uc­tie­va telá mŕt­vych zvie­rat, ale­bo ich naopak kon­zer­vu­je vo veľ­mi sluš­nej podo­be a dáva im kríd­la. Reak­cie sú rôz­ne, kaž­do­pád­ne, posúď sám…

Prvou “obe­ťou” Bar­tov­ho koníč­ka sa sta­lo jeho vlast­ná mač­ka Orvil­le — samoz­rej­me, až potom, čo sama umre­la. Teda, nebu­ro­bi­la to tak cel­kom sama. Zra­zi­lu ju auto. Zrej­me ako jed­né­mu z mála sa Bar­to­vi zda­lo, že regu­lér­ne pocho­va­nie do zeme by bola zby­toč­ná ško­da. Namies­to neho sa roz­ho­dol pre mač­ku vymys­lieť pre­zív­ku — Orvil­le Wright, pod­ľa sláv­nych bra­tov Whrigh­tov­cov, kto­rí vynaš­li prvé lie­tad­lo. S pomo­cou tech­nic­ké­ho inži­nie­ra Arje­na Belt­ma­na, kto­rý rie­ši všet­ky tech­nic­ké zále­ži­tos­ti ich pro­jek­tov, mač­ku vyko­cha­li a zakon­zer­vo­va­li tak, aby sa neroz­kla­da­la, a násled­ne z nej uro­bi­li jed­nu naozaj bizard­nú kvad­ri­kop­té­ru. Istý čas bola dokon­ca vysta­ve­ná na amster­dam­skom ume­lec­kom fes­ti­va­le Kuns­trai ako “Orvil­le­cop­ter”

Ohla­sy boli veľ­ko­le­pé. O ich polo-mač­ke, polo-stro­ji infor­mo­va­li sve­to­zná­me média a reak­cie boli naozaj rôz­no­ro­dé. Nič také, čo by dvoch mla­dí­kov odra­di­lo od ďal­ších akti­vít. Dokon­ca boli ešte odváž­nej­ší a chce­li ten­to krát pra­co­vať s väč­ším čle­nom zvie­ra­cej ríše. Obvo­la­li oko­li­té far­my a keď sa im z jed­nej ozva­li, že im nedáv­no umrel pštros, bolo roz­hod­nu­té. Vznik­la pštro­sia kvad­ri­kop­té­ra. Naj­ťaž­šie vraj bolo vytvo­riť ten správ­ny tvar tru­pu, oko­lo kto­ré­ho by ovi­nu­li pštro­sí kor­pus, kožu a perie. Všet­ko na ňom muse­lo správ­ne držať a záro­veň musí aj posky­to­vať dosta­toč­ný pries­tor na tech­nic­ké zaria­de­nie. Bez neho by pred­sa išlo len o oby­čaj­né vypcha­té zvie­ra. Nako­niec všet­ko klap­lo a pštros vzlie­tol. 

Neskôr sa vrá­ti­li k men­ším pro­jek­tom. Malé­mu chlap­co­vi, kto­ré­mu umrel domá­ci potkan, sa roz­hod­li spl­niť sen. Sám chla­pec si ich vyhľa­dal a spo­lu s otcom ich o to požia­dal — nedá sa teda hovo­riť o zne­uc­ťo­va­ní pamiat­ky zosnu­lých zvie­rat. Potka­na muse­li pre cho­ro­bu utra­tiť a chla­pec bol z toho zde­vas­to­va­ný. Keď zis­til, že exis­tu­je lie­ta­jú­ca mač­ka, aj on si chcel na svoj­ho domá­ce­ho milá­či­ka vytvo­riť hyper­mo­der­nú pamiat­ku. Bart a Orjen nad­še­ne súhla­si­li. Nuž, malý chla­pec má na ihris­ku roz­hod­ne tú naj­je­di­neč­nej­šiu hrač­ku. 

Pri kvad­ri­kop­té­rach kre­a­ti­vi­ta dvoch pánov nekon­čí. Vrh­li sa aj do oblas­tí stí­ha­čiek a využi­li na ňu telo malé­ho žra­lo­ka, kto­rý nedáv­no pred­tým v akvá­riu umrel na bak­te­riál­nu infek­ciu. Dnes je z neho prvý lie­ta­jú­ci žra­lok. Dokon­ca vzni­kol aj pro­jekt na ponor­ku, kto­rá mala byť z jaz­ve­ca a niesť meno “Das Boot.” To nie­len­že odka­zo­va­lo na zná­my nemec­ký film o ponor­ke z Dru­hej sve­to­vej voj­ny, ale slo­vo “das” ešte k tomu v holandš­ti­ne zna­me­ná prá­ve — jaz­vec. Tak­že išlo doslo­va o jaz­ve­ca-ponor­ku. Bohu­žiaľ (ale­bo našťas­tie?), nara­zi­li na ťaž­kos­ti, keď­že sa im nepo­da­ri­lo nájsť labo­ra­tó­rium, kto­ré by im telo jaz­ve­ca zakon­zer­vo­va­lo tak, aby vydr­ža­lo aj pod vodou. Ide totiž o v Holand­sku chrá­ne­né zvie­ra, tak­že tre­ba prejsť kopou for­mál­nych pro­ce­dúr, kto­ré dba­jú naj­mä o to, aby zvie­ra umre­lo pri­ro­dze­nou smr­ťou a nebo­lo obe­ťou pyt­liar­stva. Nate­raz hoto­vý kor­pus zapa­dá pra­chom, ale Bart nezú­fa. Už má ďal­šie ambí­cie. 

Man­cop­ter. Člo­vek by sa pri podob­nom náz­ve a Bar­to­vých pre­doš­lých pro­jek­toch až začal obá­vať, no nemu­sí. Nej­de o člo­ve­čiu kop­té­ru, ale o zaria­de­nie, v kto­rom by sa člo­ve­ku dalo lie­tať. Nebol by to teda už iba dron, ale regu­lér­na (ale­bo menej regu­lér­na…) heli­kop­té­ra, pop­rí­pa­de kvad­ri­kop­té­ra. Samoz­rej­me, len tak “nor­mál­ne” to pre­bie­hať nemô­že. Aj táto heli­kop­té­ra má byť poc­te­ná kožou neja­ké­ho zvie­ra­ťa. Musí byť dosta­toč­ne veľ­ké a zdá sa, že si svoj­ho kan­di­dá­ta našli. Kra­vu. “Kra­va je taká veľ­ká, že by sa do nej zmes­til aj člo­vek,” tvr­dí Bart. “Pre­to ju chce­me aj pou­žiť. Ale zatiaľ je to len v začia­toč­nom štá­diu, len v našich hla­vách,” dodá­va. Kra­va si teda zatiaľ môže vydých­nuť. Zatiaľ. 

Bart Jan­sen je okrem zvie­ra­cích dro­nov a stí­ha­čiek auto­rom via­ce­rých kon­tro­verz­ných ume­lec­kých diel. Aj svo­je zvie­ra­cie vylo­me­ni­ny pova­žu­je za ume­nie. “Sna­ží­me sa s Arje­nom vyvi­núť prvé stro­je svoj­ho dru­hu. A záro­veň hľa­dá­me neja­ký kom­pro­mis medzi tým, čo chce­me dosiah­nuť, a tým, čo aj sku­toč­ne vytvo­rí­me.” Nuž, ak je toto len kom­pro­mis, zau­jí­ma­lo by ma, aké boli pôvod­né plá­ny… 

Tu je nie­čo viac z Bar­to­vej ume­lec­kej tvor­by:

Last Dis­hes”

Zdroj: Busi­ness Insi­der

Pridať komentár (0)