Umením sa uživiť na Slovensku dá, no je to tvrdá práca, hovorí mladá ilustrátorka s pseudonymom Han Illustration

  • Pod umeleckým menom Han Illustration sa skrýva slovenská ilustrátorka, ktorá študovala umenie vo Viedni
  • Vystavovala v Linzi, v Prahe a všimli si ju aj slovenské Puclepucle či RTVS
  • Tvorí snovo a abstraktne a raz by chcela ilustrovať knihy
  • Pod umeleckým menom Han Illustration sa skrýva slovenská ilustrátorka, ktorá študovala umenie vo Viedni
  • Vystavovala v Linzi, v Prahe a všimli si ju aj slovenské Puclepucle či RTVS
  • Tvorí snovo a abstraktne a raz by chcela ilustrovať knihy

Na začiatok sa nám trochu predstav, čo si vyštudovala a ako si sa dostala k ilustrátorstvu?

Najprv som študovala krajinnú architektúru, neskôr som išla na umeleckú školu do Viedne, pretože ma architektúra tak úplne nenapĺňala. Tam som začala ilustrovať. Vizualizácia ma vždy bavila najviac, spolu s tým, že som k nej rada vymýšľala nejaký príbeh. Potom som nabrala odvahu a začala to skúšať s vlastnými projektami.

Koľko sa tomu už venuješ a kedy prišli prvé zákazky?

Začalo sa to ešte na výtvarnej, kam som chodila ako dieťa, potom som sa tomu dlhšie nevenovala a tak naozaj aktívne som začala asi pred tromi rokmi. Najprv som tvorila iba pre seba, nemala som žiadnych objednávateľov. Môj prvý projekt vznikol na základe poviedky, ktorú som napísala. Niesla názov O Dunaji a spravila som k nej štyri ilustrácie, tie som si sama vydala v náklade 100 kusov. Prihlásila som ho do súťaže v Linzi, kde ho prijali. Bolo to pre mňa také prvé povzbudenie, ktoré mi povedalo, že moje veci nie sú zlé a niekoho zaujímajú.
Veľmi mi pomohol aj Kurník, čo je online feministický časopis, kde dostávajú priestor slovenské ilustrátorky a autorky. Vďaka nim sa mi potom aj začali ozývať ľudia a prejavili záujem o moje práce.

Kedy si dostala za svoju prácu prvýkrát zaplatené?

Tie úplne prvé razy boli skôr objednávky od známych, no taká väčšie firma, pre ktorú som robila je Slovenský rozhlas. Tam som pracovala na cenách do medzinárodnej súťaže rozhlasových hier pre deti a mládež. Autori v nej nedostávajú peňažné ceny, ale práce od lokálnych umelcov. Sem som zhotovila 4 obrazy podľa vlastného uváženia a potom sa to rozšírilo na ešte jeden ďalší pre Rádio Regina. Super bolo, že mi nechali voľnú ruku, čím mi vlastne povedali, že dôverujú mne a mojej práci.

Na ktoré tvoje projekty si najviac hrdá?

Ako som už spomínala veľa pre mňa znamenal festival Next Coming v Linzi. Potom moje práce tiež vybrali na LUSTR, čo je festival súčasnej ilustrácie v Prahe, kde publikovali moje vizuály o mestských snoch. Skvelá bola aj spolupráca so Slovenským rozhlasom, časopisom Slniečko, online časopisom Kurník a moju ilustráciu publikovali aj Puclepucle. Teraz pracujem na detských knižkách, ale to je zatiaľ projekt do budúcnosti.  

Ako sa formoval tvoj štýl? Mala si nejaké vzory alebo si poznala iných umlecov, ktorí ťa inšpirovali?

Vždy som mala veľmi rada ilustrované knihy, ale inšpiráciu som hľadala aj na sociálnych sieťach, taký Instagram je na toto skvelý. Obdivujem napríklad Karolisa Srautniekasa či Owena Genta. Zo slovenských umelcov mám rada Danielu Olejníkovú alebo Ové Pictures. Všetko sú to veľmi zaujímaví a inšpiratívni ľudia, ktorí mi dodali odvahu skúsiť to tiež.

Ako by si opísala tvoj tvorivý proces?

Vždy nad témou veľa premýšľam, robím si cvičenie s asociáciami a skicujem. Napriek tomu, že moje ilustrácie sú digitálne, nikdy nezačínam v počítači. Papier je pre mňa trochu voľnejší než počítač, môžem urobiť viac chýb a hrať sa s nápadmi.

Tvoje práce sú často snové a majú urbanistickú tématiku, prečo práve tento motív?

Mám rada, keď sú veci nielen zaujímavé ale aj vtipné, keď v nich niečo akoby klikne, také slovné hračky iba vizuálne. Pri nich sa dobre využíva určitá sureálnosť až absurdnosť. V mojom projekte Mestské sny je vidieť, že som študovala architektúru, čiže mám vzťah k mestu a verejnému priestoru. Zaoberala som sa mestom ako živým organizmom. S kamarátom sme vyvíjali aplikáciu, v ktorej sme pracovali s kolektívnou pamäťou prostredia. Ľudia do nej mohli prispievať a to sa odzrkadlovalo na tom, ako sa priestor menil. Počas vývinu aplikácie mi napadlo, že ľudské spomienky a sny sú prepojené a často sa s rôznymi udalosťami vysporadúvame prostredníctvom snov. Sledovala som, čo sa všetko okolo mňa deje, aká je atmosféra, ako ju ľudia môžu prežívať a to som pretavila do konceptu snov. Každý týždeň som napísala a ilustrovala jeden sen, ktorý by sa mohol prisniť obyvateľovi mesta na základe toho, čo sa vôkol dialo. Vtedy som žila vo Viedni a keďže je to metropola, kde býva veľa menšín, každý sen sa odohrával v inom jazyku.

Dá sa na Slovensku ilustrátorstvom uživiť?

Myslím si, že áno, ale človek do toho musí investovať naozaj veľa času a vypracovať sa. Najviac peňazí je samozrejme v komercii, ilustrátori sa dosť využívajú napríklad v rámci marketingových kampaní. Ideálne je aj spojenie ilustrátorstva s grafickým dizajnom. Publikovanie v knižkách či časopisoch je skôr známkou prestíže. Ja osobne som robila na kampani pre kníhkupectvo Artforum, ale v tejto sfére sa veľmi nevidím. Moje umenie je skôr snové a abstraktné.

Koľko si v priemere môže začínajúci ilustrátor zarobiť za zákazku?

Je to samozrejme veľmi individuálne a suma záleží na objednávateľovi. Približne to môže byť medzi 50 až 200 eur, ale ja robím skôr nekomerčné zákazky. Viem, že na rôznych väčších projektoch pre reklamné agentúry sa dá zarobiť oveľa viac.

Čo by si odporučila mladým ľuďom, ktorí sa chcú začať venovať ilustrátorstvu? Akým spôsobom môžu preraziť?

Na začiatku asi netreba byť sklamaný tým, že človek nezarobí, mne tiež hneď ľudia za moje práce nedávali peniaze. Brala som to tak, že tie veci robím preto, lebo to chcem, bavia ma a zaujímajú. Vedela som, že ak chcem, aby ma niekto najal, musím si najprv vybudovať portfólio. Napríklad aj Slovenská asociácia ilustrátorov ASIL má pre autorov v podmienkach, že musia mať nejaké publikácie.

Instagram je tiež super platforma, kde sa dá zviditeľniť hlavne s vlastnými projektami. Ilustrácie treba posielať do rôznych médií, kde majú záujem ich vydať. Podľa mojich skúseností to trvá tak rok – dva, kým sa do toho človek naozaj dostane.

Aké sú tvoje osobné ciele do budúcnosti?

Určite knižná ilustrácia, to je pre mňa sen.

Viac ilustrácií si od Han môžeš pozrieť na jej stránke: www.hanillu.com.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá