Úspeš­ná pod­ni­ka­teľ­ka a prog­ra­má­tor­ka Mária Vir­čí­ko­vá vyví­ja robo­ty, kto­ré pomá­ha­jú ľuďom

Ema Stanovská / 19. júna 2017 / Rozhovory

zdroj: MV

Na Tech­nic­kej uni­ver­zi­te v Koši­ciach sa veno­va­la výsku­mu emo­ci­onál­nej inte­li­gen­cie robo­tov a metó­dam, vďa­ka kto­rým zís­ka­va­jú ľud­ské vlast­nos­ti. V súčas­nos­ti vo svo­jej fir­me vyví­ja holo­gra­fic­ké robo­ty, schop­né bež­ných ľud­ských čin­nos­tí a pred­ná­ša na kon­fe­ren­ciách po celom sve­te. Mária Vir­čí­ko­vá nám poroz­prá­va­la o robo­ti­ke a aj tom, ako pod­ľa nej tech­no­ló­gie ovplyv­nia našu budúc­nosť.

Pôvod­ne si štu­do­va­la na špa­niel­skom bilin­gvál­nom gym­ná­ziu. Pre­čo si dala zbo­hom jazy­kom a roz­hod­la sa pre tech­nic­ké sme­ry?

Jazy­kom sa nedá­va zbo­hom. Roz­prá­vam nie­koľ­ký­mi, anglič­ti­na je dnes samoz­rej­mos­ťou a špa­niel­či­nu milu­jem. Avšak učiť sa po špa­niel­sky a štu­do­vať špa­niel­či­nu sú dve roz­lič­né veci. Na stred­nej ško­le som nepat­ri­la do par­tie diev­čat s čis­tý­mi jed­not­ka­mi. Aj keď som uro­bi­la pri­jí­ma­cie skúš­ky na filo­zo­fic­kú fakul­tu na špa­niel­či­nu, cez leto som si to rozmys­le­la. Neba­vi­lo by ma robiť pre­kla­dy ale­bo tlmo­čiť. Chce­la som tvo­riť. Nie­čo za sebou zane­chať — ako archi­tekt, kto­rý navrh­ne most, ako spi­so­va­teľ svo­je kni­hy ale­bo ako ume­lý inte­li­gent svo­ju ume­lú inte­li­gen­ciu.

Vyštu­do­va­la si kyber­ne­ti­ku a ume­lú inte­li­gen­ciu na Tech­nic­kej uni­ver­zi­te v Koši­ciach. Na zákla­de čoho si si vybe­ra­la tie­to odbo­ry?

Pôvod­ne som bola pri­pra­ve­ná ísť štu­do­vať archi­tek­tú­ru, avšak začí­na­li o týž­deň ale­bo o dva neskôr. Pove­da­la som si, že na týž­deň pôj­dem vyskú­šať kyber­ne­ti­ku a osta­la som. Mys­lím, že to bolo kvô­li tomu, že sme sa ziš­li veľ­mi dob­rá par­tia.

foto: MV

Témou tvo­jej dizer­tač­nej prá­ce bola emo­ci­onál­nu inte­li­gen­ciu robo­tov. Ako pre­bie­hal ten­to výskum? Pre­čo si si zvo­li­la prá­ve túto tému?

Ume­lá inte­li­gen­cia je fas­ci­nu­jú­ca oblasť, tiež veľ­mi inter­dis­cip­li­nár­na a to sa mi páči. U mňa to nebo­lo o čis­tom prog­ra­mo­va­ní. Veľa som číta­la o ľud­skej inte­li­gen­cii z per­spek­tí­vy psy­cho­ló­gov a neuro­ved­cov. Postup­ne som sa pre­pra­co­va­la medzi komu­ni­tu výskum­ní­kov z oblas­ti inte­rak­cie člo­vek-robot, kto­rá v tom čase vzni­ka­la. Umiest­ňo­va­li robo­ty medzi ľudí a skú­ma­li, ako sa majú robo­ty sprá­vať, aby čo naj­lep­šie moh­li ľuďom slú­žiť. Stre­tá­va­li sme sa na let­ných ško­lách a kon­fe­ren­ciách a dis­ku­to­va­li sme, ako navrho­vať expe­ri­men­ty ale­bo kde a ako by robo­ty moh­li ľuďom pomá­hať, naprí­klad deťom s autiz­mom ale­bo star­ším. S poznat­ka­mi, kto­ré som nado­bú­da­la v Ame­ri­ke, v Cam­brid­ge, v Japon­sku a inde som potom roz­bie­ha­la ten­to výskum na Tech­nic­kej uni­ver­zi­te v Koši­ciach spo­lu so štu­den­ta­mi.

So svo­jím tímom si vyvi­nu­la soft­vér, vďa­ka kto­ré­mu môžu robo­ti zís­kať ľud­ské vlast­nos­ti. Na akom prin­cí­pe fun­gu­je?

Prog­ram s ume­lou inte­li­gen­ci­ou sa, laic­ky pove­da­né, doká­že učiť zo skú­se­nos­tí. Robot pozo­ru­je sprá­va­nie sa člo­ve­ka a toto ľud­ské sprá­va­nie napo­dob­ňu­je, učí sa pozo­ro­va­ním. Využí­va­jú sa rôz­ne prí­stu­py stro­jo­vé­ho uče­nia, ako dnes čoraz zná­mej­šie neuró­no­vé sie­te.

foto: MV

Využi­li ste ten­to nápad aj v neja­kých kon­krét­nych prí­pa­doch?

Na uni­ver­zi­te som vyvi­nu­la robo­tic­ký tanec, kto­rý nie je pred­prog­ra­mo­va­ný, ale člo­vek hod­no­tí ako robot tan­cu­je dovte­dy, kým nie je s tan­com spo­koj­ný. Navrh­li sme robo­tic­ké­ho uči­te­ľa anglič­ti­ny, kto­rý sle­du­je, ako sa die­ťa počas výuč­by sprá­va, či sa nenu­dí, ako rých­lo sa učí nové slo­víč­ka a robot svoj štýl výuč­by pris­pô­so­bu­je kon­krét­ne­mu die­ťa­ťu. Podob­ne sme navrh­li robo­ta, kto­rý s deť­mi cvi­čí. Po prí­cho­de do MAT­SU­KA sa venu­jem návrhu sprá­va­nia sa robo­tov napl­no. Vyví­ja­me holo­gra­fic­ké­ho robo­ta v roz­ší­re­nej rea­li­te, kto­rý slú­ži ako recepč­ný, ako pro­mó­tor pro­duk­tov a zna­čiek, pre­daj­ca, zabá­va deti v hrač­kár­stvach a do budúc­na bude slú­žiť mož­no ako spo­loč­ník v domo­voch ľudí.

V posled­nom roku svoj­ho dokto­rand­ské­ho štú­dia si pôso­bi­la ako kon­zul­tant­ka pre Goog­le. Čo bolo nápl­ňou tvo­jej prá­ce?

Dlh­šie sa zau­jí­mam o star­tu­py a ako vďa­ka tech­no­ló­giám vybu­do­vať fir­mu so sve­to­vým poten­ciá­lom. Goog­le spo­lu­t­vo­ril zákla­dy Slo­ven­skej alian­cie pre inter­ne­to­vú eko­no­mi­ku (SAPIE), pri čom som pomá­ha­la.

Mária Vir­čí­ko­vá s robo­tic­kým psom Aibo. Foto: MV

Tvo­ja prá­ca zahŕňa vo veľ­kej mie­re aj prog­ra­mo­va­nie, čo väč­ši­na berie ako „čis­to muž­skú“ zále­ži­tosť. Ako tvo­je oko­lie rea­gu­je na to, že vyni­káš aj v tej­to oblas­ti? 

Ženy sú super prog­ra­má­tor­ky, vie­me to z his­tó­rie aj zo súčas­nos­ti. To, že prog­ra­mo­va­nie je muž­ská zále­ži­tosť je mýtus a pred­su­dok, bohu­žiaľ dosť čas­tý. To vie­me aj v zdru­že­ní AjTy­vIT, kde pod­po­ru­je­me diev­ča­tá, aby sa nebá­li IT. Orga­ni­zu­je­me rôz­ne works­ho­py a súťa­že a uka­zu­je­me diev­ča­tám, aký je svet IT pes­trý a zau­jí­ma­vý.

Pred­ná­ša­la si na kon­fe­ren­ciách v Japon­sku, Aus­trá­lii, Číne či USA, no napo­kon si sa roz­hod­la ostať na Slo­ven­sku. Nelá­ka­li ťa lep­šie pra­cov­né pod­mien­ky, kto­ré by si moh­la mať v zahra­ni­čí?

Neviem, či by som mala lep­šie pod­mien­ky. Mož­no vyš­ší plat, ale na dru­hej stra­ne, neviem, či by som moh­la mať taký­to pohodl­ný život. Cho­die­vam do prá­ce na bicyk­li, mám krás­ne záze­mie v dome ako na dedi­ne desať minút od cen­tra a žijem kul­tú­rou. Ces­tu­jem veľa, ale o to rad­šej sa vra­ciam domov do Košíc.

foto: MV

Vlast­né výsku­my ti dáva­jú dosť pries­to­ru na rea­li­zá­ciu, no okrem toho si sa veno­va­la aj vzde­lá­va­niu štu­den­tov na Tech­nic­kej uni­ver­zi­te. Pre­čo?

Na TUKE už neučím, troš­ku mi to chý­ba. Stre­tá­vam sa však s nie­koľ­ký­mi štu­den­ta­mi mimo uni­ver­zi­ty a veľa dis­ku­tu­je­me. Cho­die­vam však pred­ná­šať na iné uni­ver­zi­ty a kon­fe­ren­cie. Prá­ca s mla­dý­mi ľuď­mi, kto­rí sa chcú posú­vať ďalej, je inšpi­ra­tív­na. Raz by som sa chce­la vrá­tiť do aka­de­mic­ké­ho pro­stre­dia. Asi nebu­dem mať množ­stvo pub­li­ká­cií a ďal­šie titu­ly, ale mož­no budú moje skú­se­nos­ti z pod­ni­ka­nia zau­jí­ma­vé.

Zís­ka­la si via­ce­ré oce­ne­nia ako TOP štu­dent­ská osob­nosť Slo­ven­skej repub­li­ky či umiest­ne­nie v reb­ríč­ku časo­pi­su For­bes. Kto­ré úspe­chy pova­žu­ješ za svo­je naj­výz­nam­nej­še?

Nedáv­no som pred­ná­ša­la v Lucer­ne v Pra­he na kon­fe­ren­cii „Machi­ne lear­ning“ medzi top spe­ak­ra­mi z Face­bo­oku, Goog­le, ale­bo New York Times.

Si spo­lu­za­kla­da­teľ­kou tech­no­lo­gic­ké­ho štú­dio MAT­SU­KO. Na čo sa zame­ria­va?

Fir­ma MAT­SU­KO sa pôvod­ne veno­va­la vývo­ju počí­ta­čo­vých hier a ich apli­ká­cia­mi aj mimo her­né­ho biz­ni­su. Momen­tál­ne sa venu­je­me vývo­ju apli­ká­cií v zmie­ša­nej rea­li­te, kde pou­ží­va­me ume­lú inte­li­gen­ciu. Hlav­ný pro­dukt, kto­rý vyví­ja­me, sú holo­gra­fic­ké robo­ty.

foto: MV

Akým sme­rom sa pod­ľa teba bude v budúc­nos­ti vyví­jať robo­ti­ka? Nehro­zí nám osud ako z antiu­to­pic­ké­ho romá­nu, v kto­rom robo­ty ovlá­da­jú svet?

Ako spo­loč­nosť sme stá­le závis­lej­ší na tech­no­ló­giách, ale robo­ty sa nevz­bú­ria a neo­vlád­nu ľud­skú rasu. Odpo­ru­či­la by som pozrieť seriál Black Mir­ror. Naj­viac sa podo­bá na moju nega­tív­nu pred­sta­vu blíz­kej budúc­nos­ti. Avšak mám aj pozi­tív­nej­šiu ver­ziu, kde tech­no­ló­gie ľudí posú­va­jú vpred a roz­ši­ru­jú naše mož­nos­ti, posil­ňu­jú naše fyzic­ké aj inte­lek­tu­ál­ne schop­nos­ti.

Máš ešte neja­ký kon­krét­ny cieľ, kto­rý by si chce­la dosiah­nuť?

Chce­la by som vybu­do­vať v Koši­ciach sve­to­vú fir­mu po vzo­re ESE­TU ale­bo Pixel­fe­de­ra­ti­on. Na to sa sústre­dím, drž­te pal­ce 😊

Kon­fe­ren­cia v Amster­da­me. Foto: MV

Pridať komentár (0)