Mladá Slovenka pôsobí na najlepšom psychiatrickom inštitúte v Európe. Jej výskum žne obrovské úspechy

  • Nicol Bergou je úspešná Slovenka pôsobiaca na Inštitúte psychiatrie, psychológie a neurovedy, ktorý je po Harvarde 2. najlepším na svete
  • Nám prezradila, ako financovala štúdium za desiatky tisíc eur, prečo sa ocitla v ženskej väznici ale aj to, čo si myslí o dekriminalizácii marihuany na Slovensku
nuh
archív Nicol Bergou, unsplash.com
  • Nicol Bergou je úspešná Slovenka pôsobiaca na Inštitúte psychiatrie, psychológie a neurovedy, ktorý je po Harvarde 2. najlepším na svete
  • Nám prezradila, ako financovala štúdium za desiatky tisíc eur, prečo sa ocitla v ženskej väznici ale aj to, čo si myslí o dekriminalizácii marihuany na Slovensku

Nicol Bergou získala za magisterský titul na prestížnej King’s College London ocenenie Dekanovu medajlu, za najlepší celkový výsledok zo všetkých magisterských študentov na celom Inštitúte psychiatrie, psychológie a neurovedy (IoPPN). Na konte má však aj ďalšie 2 ďalšie ocenenia za inováciu vo výskume, ako aj za najlepší výsledok v odbore Psychiatrického výskumu.

Ide o výnimočný úspech mladej Slovenky a to aj preto, že angličtina nie je jej rodným jazykom, narozdiel od mnohých študentov v inštitúte. Je taktiež dôležité spomenúť, že IoPPN je vôbec najlepší psychiatrický inštitút v Európe a po Harvarde, druhý najlepší vo svete.

Nicol sa vo svojom výskume zameriava na biologické, psychologické ako aj sociálne faktory, ktoré ovplyvňujú zdravie a využitie zdravotných služieb u mladých ľudí. Cieľom mladej Slovenky je aj to, aby jej výskum viedol v prvom rade k zlepšeniu života ľudí, ktorí trpia psychickými chorobami. Viac o úspechoch Nicol Bergou sa dozvieš v našom rozhovore.

Ahoj Nicol, ako a za koľko sa ti podarilo našetriť na štúdium na londýnskej univerzite? Koľko ťa celé štúdiu vo finále stálo?

Štúdium v Anglicku je dosť drahé, ale šetriť som veľmi nemusela, keďže anglická vláda poskytuje pôžičky občanom Európskej únie. Bakalárske štúdium stojí 9 000 libier na rok, čo pri momentálnom kurze vychádza na 10 427 eur. Bakalár trvá 3 roky (31 281 eur). Pri magisterskom štúdiu záleží na tom, aká škola a aký odbor, môj magisterský diplom ma vyšiel na 12 677 eur. Dokopy ma teda štúdium stálo takmer 44 tisíc eur. Čo nie je malá suma.

zdroj: pexels.com

Splácať to ale študent začne až keď má plat nad 21 tisíc libier na rok. Vtedy vláda automaticky začne sťahovať určité percento z platu. Počas štúdia som pracovala najprv ako barmanka a neskôr som začala doučovať štatistiku.

Čo bolo pre teba najťažšie na King’s College? Aký zážitok z tejto univerzity ti navždy utkvie v pamäti?

Najťažšie bolo asi dostať etické povolenie na výskum, ktorý som robila pre diplomovú prácu. Skúmala som podmienené reflexy strachu u žien s mentálnou anorexiou. Keďže pre tento výskum museli ženy mať určenú klinickú diagnózu, musela som ísť cez NHS anglické zdravotníctvo. Získať povolenie na takýto výskum je nesmierne zložité a musela som podať niekoľko rôznych aplikácií a obhájiť môj výskum pred niekoľkými profesionálnymi komisiami predtým, ako som mohla začať. Bola to ale dobrá skúsenosť a keďže je to štandardný proces vo výskume, som rada, že som mala možnosť zistiť ako to funguje. Každý výskum je podrobený detailnej analýze, aby sa predišlo riziku, že účastníci dôjdu k ujme, či už psychickej, fyzickej alebo materiálnej.

zdroj: archív Nicol Bergou

Zážitkov mám veľa a každým dňom nadobúdam nové, keďže na univerzite momentálne pracujem na oddelení Psychologickej medicíny v Inštitúte psychiatrie, psychológie a neurovedy. Počas štúdia ma ale zaujala návšteva oddelenia klinického výskumu v King’s College Hospital. Okrem toho, že sú tam hospitalizovaní pacienti s rozličnými ochoreniami, ktorí sú zahrnutí v klinických štúdiách, stretla som aj dobrovoľníkov, ktorí tam boli preto, aby požili rozličné odrody marihuany. Vedci tak skúmali aký podiel THC a kanabidiolu (CBD) v marihuane, spôsobuje konkrétne účinky.

Na účinky a prípadné riziká spojené s užívaním marihuany sú v spoločnosti rôznorodé názory. Aký máš z odborného hľadiska názor na dekriminalizáciu, prípadnú legalizáciu marihuany v jednotlivých štátoch sveta? Unieslo by niečo takéto aj Slovensko alebo sú súčasné podmienky nastavené dostatočne dobre?

To je zložitá otázka. Málokto dnes pochybuje o tom, že marihuana má medicínske využitie. Som 100% za to, aby sa mohla legálne používať v lekárstve, pod dohľadom odborníkov a v prípadoch, kde výskum jasne preukázal benefit. Keď však ide o legalizovanie marihuany pre spoločenské požívanie, myslím, že sa nájdu argumenty pre aj proti. Legalizovaním sa umožní to, aby vláda kontrolovala kvalitu, cenu a distribúciu marihuany. Nesmieme ale zabúdať na to, že je to omamná látka čo samozrejme prináša riziká s tým spojené.

zdroj: pexels.com

Môj osobný názor je ten, že tresty za prechovávanie marihuany sú neprimerané vysoké. Hlavne v porovnaní s trestami za iné trestné činy. Ak by Slovensko zvažovalo dekriminalizáciu marihuany, je možné že by som tento krok podporila. Myslím si ale, že Slovensko má momentálne iné problémy ako je dekriminalizácia marihuany.

V marihuane sú 2 hlavné účinné látky. THC a CBD (kanabidiol). THC je to, čo spôsobuje opojenie. Čím viac THC sa vo vzorke nachádza, tým silnejšie stavy vyvoláva. Výskum však zistil, že THC môže spôsobiť schizofréniu. Na druhej strane, pri CBD sa v posledných rokoch ukázalo, že jeho používanie dokáže zabrániť vzniku schizofrénie. Rôzne druhy a odrody marihuany obsahujú rôzny podiel týchto dvoch látok. Problém je v tom, že marihuana, ktorá je bežne dostupná na trhu, obsahuje veľmi vysoký podiel THC a naopak takmer žiadny CBD.

zdroj: pexels.com

Výskumy CBD v marihuane, viedli k tomu, že zo dňa na deň sa z CBD stal takzvaný všeliek. Neviem, či je to tak aj na Slovensku, ale v Anglicku sa dajú kúpiť všelijaké CBD produkty na každom rohu. Chcela by som však varovať pred týmito produktami. CBD doplnky nie sú lieky, čo znamená že nemuseli prejsť niekoľkými fázami klinických štúdii a neboli podrobené testom, ktoré sú štandard pri vývoji nových liečiv. Kvalita týchto doplnkov nie je regulovaná tak detajlne ako u liekov. Poznám vedca, ktorý skúmal chemické zloženie voľne dostupných CBD doplnkov a výsledky jeho práce sú šokujúce. Zistil, že drvivá väčšina týchto výrobkov buď žiadne CBD neobsahuje, obsahuje ho v príliš veľkom množstve, alebo ho jednoducho obsahuje v množstve inom, ako je uvedené na obale.

Spolupracovala si aj na veľmi zaujímavom výskume v ženskej väznici? Ako vlastne prebiehal a aký je jeho záver?

V ženskej väznici som robila výskum ako súčasť klinického tímu. To znamená, že som pracovala po boku klinických psychológov, ktorí ponúkali liečbu ženám s hraničnou (emocionálne nestabilnou) poruchou osobnosti. Typické symptómy sú impulzivita, extrémne emócie, sebapoškodzovanie, ťažkosti vo vzťahoch a rizikové správanie. Veľa žien je diagnostikovaných až po tom, ako nastúpia do výkonu trestu a vo väzení teda začnú podstupovať liečbu. Keďže neexistujú lieky, najpoužívanejší liečebný postup je psychoterapia (špecifickejšie dialectical behaviour therapy).

zdroj: archív Nicol Bergou

Mojou úlohou bolo študovať efektívnosť tejto terapie. Kvalitatívna časť výskumu zahŕňala hĺbkové rozhovory so ženami, ktoré práve ukončili hlavnú časť liečby. Odpovede som potom zanalyzovala. Zistila som, že ženy majú veľmi pozitívny názor a vedeli identifikovať, v ktorých oblastiach života im liečba pomohla a ako sa naučili zvládať symptómy, okrem iného aj tým že sa naučili ovládnuť nutkanie k agresivite a sebapoškodzovaniu.

V kvantitatívnej časti výskumu som zozbierala informácie o správaní žien z väzenského systému a medických spisov, aby som zistila či sa ich správanie (prejavy ako agresivita, sebapoškodzovanie a podobne) zmenilo počas priebehu liečby. Výsledky z tejto časti výskumu ešte nie sú jasné, keďže tento výskum zahŕňa niekoľko väzníc po celom Anglicku a dáta, ktoré som zozbierala ja, musia byť zlúčené s dátami z ostatných väzníc.

zdroj: pexels.com

Počas môjho pôsobenia v tomto väzení, som mala možnosť spoznať životné príbehy mnohých odsúdených žien. Aj keď ich bolo mnoho, príbeh bol v drvivej väčšine prípadov takmer rovnaký. Narodili sa do rodiny, kde boli odmalička týrané a zneužívané, nepoznali lásku, ani milé slovo. Kvôli tomu sa u nich začala prejavovať hraničná porucha osobnosti. Väčšina z nich sa uchýlila k alkoholu a drogám. Odsúdené boli za rôzne činy, od drobných krádeží, cez týranie vlastných detí až po vraždy. Často je ale ich zločin priamo spojený s poruchou osobnosti.

Ako vnímaš avizovaný Brexit, akým spôsobom môže ovplyvniť tvoje štúdium a výskum?  

Môj názor je ten, že Veľká Británia spravila veľkú chybu. Ľudia hlasovali za odchod z EÚ na základe klamstiev. Preto súhlasím s návrhom o druhom referende. Na Európsku úniu mám priaznivý názor a som za voľný pohyb osôb a jednotný trh.

zdroj: archív Nicol Bergou

Okrem iného bude mať Brexit určite negatívny dopad na výskum, keďže veľa výskumných štúdií je vykonávaných v spolupráci s krajinami EÚ alebo ich EÚ sponzoruje. Ťažko povedať, ako sa situácia vyvinie, keďže ešte stále nikto vlastne nevie, čo Brexit znamená v praxi. V Anglicku žijem už 7 rokov, takže mám nárok požiadať o takzvaný settled status. O svoju prácu sa nebojím, výskumný projekt, na ktorom momentálne pracujem, je sponzorovaný cez Biomedical Research Council. Ale je možné, že mladí ľudia, ktorí budú chcieť prísť študovať alebo pracovať do Británie, nebudú mať v budúcnosti tú možnosť.

Máš vo výskume aj nejakých kolegov zo Slovenska?

V oddelení psychologickej medicíny, kde momentálne pracujem, nie je žiaden Slovák. A takisto neviem o žiadnom Slovákovi v iných oddeleniach inštitútu. Máme ale ľudí zo všetkých kútov sveta, čo znamená, že mám možnosť spoznať rôzne kultúry a tradície.

Aké sú tvoje plány do budúcna?

V blízkej budúcnosti plánujem začať doktorandské štúdium. Zaujíma ma farmako-epidemiológia (pharmaco-epidemiology) – skúmanie aké účinky majú lieky na rozličné medické úkazy. Ľudia so schizofréniou napríklad, majú vysoké riziko samovrážd a sebapoškodzovania a predpokladá sa, že určité antipsychotiká majú priaznivý účinok a majú potenciál znížiť toto riziko.

zdroj: archív Nicol Bergou

Tiež si ale s partnerom plánujeme založiť si rodinu. Neplánujem sa vzdať kariéry aj keď zvládať obe určite nebude ľahké. Univerzita podporuje zamestnancov s rodinami a ponúka možnosť flexibilnej pracovnej doby, čo si cením.

Vedela by si si predstaviť vrátiť sa na Slovensko? Čo by sa tu muselo zmeniť ?

Zo Slovenska som odišla v prvom rade kvôli možnostiam. To je aj hlavný dôvod prečo sa neplánujem vrátiť. Na Slovensku by som určite nemala možnosti pracovať na výskumoch takého kalibru ako v Anglicku. Rada sa tu ale vraciam kvôli rodine a prírode.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá