V Bratislave nebolo krčmy, ktorú by nemali pod kontrolou. Takáčovcov napokon popravili sýkorky

  • Takáčovci boli považovaný za jeden z najsilnejších zločineckých gangov na podsvetnej scéne
  • Zameriavali sa najmä na výpalníctvo, gastronomické služby a herne
  • Z Bratislavy vyhnali Albáncov a popravovať ich začali sýkorky
takáčovci
Facebook/Historia Mafie na Slovensku, TASR/Branislav Račko
  • Takáčovci boli považovaný za jeden z najsilnejších zločineckých gangov na podsvetnej scéne
  • Zameriavali sa najmä na výpalníctvo, gastronomické služby a herne
  • Z Bratislavy vyhnali Albáncov a popravovať ich začali sýkorky

Komunizmus zatvára svoje brány a sloboda buduje raj pre mafiánov. Písali sa 90. roky a do vedenia sa dostali zločinecké skupiny. K najobávanejším mužom patrili aj takáčovci. Na ich čele stál Ján Takáč, ktorý bol v začiatkoch známy hlavne ako biletár z bratislavského V-klubu. Nezhody v podsvetí mu napokon spísali úmrtný list a do vedenia sa údajne dostal Ľubomír Kudlička. 

Prenasledované neviniatka

Takáčovci „operovali“ najmä v bratislavskom Ružinove, Petržalke a poriadny „bordel“ dokázali narobiť aj v centre hlavného mesta. Postupne prenikli na územie Trnavského či Nitrianskeho kraja. Boli považovaný za jeden z najsilnejších zločineckých gangov na scéne. Zameriavali sa najmä na výpalníctvo, gastronomické služby a herne.

„Od doposiaľ presne nezisteného obdobia, minimálne však od 90-tych rokov dvadsiateho storočia až doposiaľ pôsobí prevažne na území Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja, ako aj na ďalších doposiaľ nestotožnených miestach na území Slovenskej republiky zločinecká skupina, ktorej členovia sa v rámci svojho pôsobenia označujú ako takáčovci,“ ozrejmil fungovanie skupiny vyšetrovateľ na súde.

Gustáv Murín vo svojej knihe Mafia v Bratislave (2008) píše: „Nesnažia sa v osobnom živote predvádzať, či na seba príliš upozorňovať. Naopak, teraz letí imidž prenasledovaného neviniatka. Jeden z tzv. takáčovcov v auguste 2006 vystúpil dokonca v reportáži TV Markíza s názvom Mafián. V kruhu rodiny rozprával uvoľnene o živote za mrežami a pôsobení v podsvetí.“  Tiež uvádza, že televíznu stanicu to vyšlo poriadne draho, získali pokutu v hodnote viac než jeden milión korún.

Boss takáčovcov bol rozvedeným dvojnásobným otcom, nebažil po pozornosti, nesprával sa agresívne či vulgárne. Zdanie však neraz klame a Takáčov výpis z obchodného registra bol toho jasným dôkazom.

Valcujeme, lisujeme – podnikanie po mafiánsky

Podľa informácií z bratislavských novín podnikal veľmi pestro, a to v mnohých oblastiach, ku ktorým patrilo: poradenstvo v oblasti obchodu a služieb, nákup, predaj a prenájom nehnuteľností, vydavateľská, reklamná a sprostredkovateľská činnosť, poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, pohostinská činnosť, realizácia finančných operácií.

No hlavným príjmom mu pravdepodobne bolo „zabezpečenie ochrany majetku a osôb“ firmou, ktorá kedysi vystupovala pod obchodným menom Vallis, s. r. o. Firma vznikla rok po Nežnej revolúcii a jej pôvodný názov bol odvodený od skratiek mien zakladateľov.

V podsvetí sa podľa Aktualít tradovala legenda, prečo názov Takáč zmenil. Išlo vraj o skratku, ktorá pozostávala z dvoch slov – valcujeme, lisujeme. Tieto slová mali byť výhražným mementom toho, čo sa môže stať ľuďom, ktorí ich nebudú poslúchať.

Takáčové „špinavé“ podnikanie zasahovalo najmä gastronomickú scénu. „V Bratislave je nemysliteľné, aby si reštauráciu, bistro či kaviareň, dokonca aj krčmu štvrtej cenovej skupiny otvoril slušný človek. Buď majú takéto podniky boháči, biele goliere, mafiáni alebo podnikatelia, ktorí jednoducho – platia. Keď neplatíš, neexistuješ! V Bratislave je to najvypuklejšie,“ vyjadril sa Jozef Hübel na adresu Jána Tákača.

Mafián dvoch tvárí

Druhá tvár Takáča odkrýva svoje trhliny, slušná povesť je preč a prvým trestom sa začína spisovať nemalá listina zločinov. V roku 1998 bol prvýkrát trestne stíhaný, jednalo sa o ozbrojenú lúpež. Tu začalo byť mnohým jasné, že nejde o poctivého podnikateľa, ale o šéfa zločineckej skupiny.

Jeho podsvetná cesta však netrvala dlho. V kalendári sa písal 30. júl 2003 a krátko po pol šiestej popoludní sa na Kramároch strieľalo. Obetným baránkom bol práve šéf zločineckého gangu takáčovcov. Neznámy strelec naňho vypálil 15 striel, len tridsaťsedemročného Jána Takáča zasiahlo desať.

Prvou neznámou bol vrah, ďalšou zas otázka, čo Takáč robil na ulici, kde nebýval? Murín vo svojej knihe píše, že novinári z Plus 7 dní zistili, že v oproti stojacom paneláku, s popisným číslom sedemnásť je na jednom zo zvončekov menovka Takáč. Takáč pravdepodobne byt prenajímal a v čase, kedy ho zavraždili, išiel len po peniaze za nájomné.

Za vraždou bossa bratislavskej skupiny takáčovcov napokon stojí Juraj Ondrejčák, prezývaný Piťo. Hlava gangu Piťovcov bola obvinená v marci 2017 a spolu s ním pred súd pristúpili aj ďalší členovia zločineckej skupiny.

Piťo sa v predmetnej výpovedi na súde vyjadril, že že zavraždenie bossa konkurenčného klanu bolo výsledkom jeho osobného rozhodnutia. Vražda sa podľa jeho slov neuskutočnila na základe objednávky inej osoby.

Po Takáčovi si smrť prišla aj po jeho „biznisového partnera“ Surovčíka. Zavraždený bol ani nie dva mesiace po bossovi takáčovcov. Schytal sedem striel a ôsmu do hlavy, jeho telo našli pri Seneckých jazerách. 

Séria vrážd pokračovala aj ďalším členom klanu takáčovcom. V novembri 2003 bol zastrelený Róbert Pál, o ktorom sa hovorilo ako o šéfovi výkonnej časti skupiny. Pála zavraždili v Pezinku a podľa polície Pála už dlhšie sledoval Juraj Harvan, známy pod pseudonymom Zlatinko od konkurenčného gangu sýkorovcov. Harvan vybavil zákazku aj s ďalšími členmi sýkoriek a neodišli ani bez trestu, odpykávajú si 12-ročný trest. 

Práve u Havrana si vraždu objednal vtedajší boss sýkoriek, a to Róbert Lališ alias Kýbel. Pod jeho vedením začala krvavá vojna v podsvetí, nič im nebolo milé. Aj keď bol od roku 2012 do 2015 na úteku, dnes si odpykáva doživotný trest. Jeho zápisnica je sériou vrážd a útokov. Na svedomí má nielen skupinu takáčovcov, ale i košického bossa Holuba.

Na lavici obžalovaných stál po boku Pavla Ruska, Mikuláša Černáka a Miloša Kaštana. Išlo o kauzu z prípravy vraždy Ruskovej obchodnej partnerky Sylvie Volzovej z roku 1997.

Vďaka Surovčíkovi pozná Slovensko Bingo 

Takáč tvoril „neporaziteľné“ duo s vyššie spomínaným Surovčíkom. Dvojica sa poznala ešte zo zápasníckeho klubu. Niektorí o nich hovorili ako o odštiepencov od Jozefa Svobodu. Známeho zápasníka, ktorý emigroval do Švédska, kde viedol nejedno pochybné podnikanie. Keď sa však po rokoch vrátil, tak ovládol veľkú časť podsvetia.

Člen klanu takáčovcov Jozef Surovčík patril medzi prvých na Slovensku, ktorý začali prevádzkovať herné automaty. Priviedol sem španielsku novinku, a to hru Bingo. Peniaze sa mu z tejto práce len sypali, zveľaďoval nimi viaceré reštaurácie, ktorých bol vlastníkom. Vyhliadol si tie najlepšie bratislavské adresy a pod jeho vedením fungovala aj známa piváreň a reštaurácia Malí Františkáni, či diskotéka Laverna.

Jeho meno figurovala aj v ďalších podnikoch, podľa denníka Nový čas bol zapísaný až v 25 firmách. Svojho času sa dokonca chválil, tým že zarobil miliardu korún. Napriek tomu, jeho kontá vždy rástli, a to až do astronomických výšin. Surovčík mal aj celkom precízne kontakty.

Poznal sa so starostom Ružinova a niekdajším poslancom NR SR za SDKÚ Pavlom Kubovičom. Ich prepojeniu svedčí aj fotografia, na ktorej obaja muži popíjajú víno. „Je to z nejakej spoločenskej akcie. Taká fotografia môže vzniknúť kdekoľvek a s kýmkoľvek,“ vyjadril sa pre Pravdu Kubovič. 

Albánci na bratislavskej scéne

Takáčovcom dlhé roky patrilo aj známe obchodné stredisko Jadran. No nebolo len ich. Na prízemí sa udomácnili albánci z Macedónska, ktorí tam kšeftovali s drogami.

Spory medzi nimi naberali na obrátkach a v marci 2001 sa začala „vojna“. Do budovy nabehlo  maskované komando v uniformách, ktoré sa podobali tým, aké nosila polícia. V bare narobili poriadne škody, bili hostí i členov balkánskej mafie.

Odveta však na seba nenechala dlho čakať. Jeden z Bosniakov sa rozhodol obrátiť Surovčíkovú reštauráciu na prach. To sa mu ale nepodarilo. Granát, ktorý mal zakončiť súboj medzi gangami, vybuchol priamo v jeho blízkosti.

Balkánci na isté obdobie stíchli, no začal sa súboj medzi bratislavskými konkurenčnými skupinami. Surovčíkove a Takáčove konto sa zvyšovalo. Plusové body zbierali aj čoraz väčšom vplyve. To sa však nepáčilo sýkorovcom, ktorí ich postupne začali odstraňovať z cesty. Prvý išiel Takáč a za ním hneď ďalší.

Kýbel rozpútal čistky v podsvetí

V roku 2004, konkrétne 2. decembra došlo v reštaurácii Jadran k ďalšiemu výbuchu. Ten však zranil štyroch ľudí. Útok bol podľa slov vyšetrovateľov namierený proti kontroverznému podnikateľovi a spolumajiteľovi reštaurácie Ivovi R. TASR informuje, že k obchodnému komplexu Jadran prišiel podnikateľ na terénnom mercedese. Keď s dvoma mužmi svojej ochranky vošiel služobným vchodom do reštaurácie, nastala explózia na diaľku odpálenej bomby.

Ivo R. a jeden ochrankár boli ťažko zranení, druhý ochrankár bol zranený ľahko. Štvrtým zraneným bol učiteľ z neďalekej Obchodnej akadémie, ktorý sa tu náhodne krátko pred výbuchom stretol so svojou dcérou. Tlaková vlna rozbila sklo na okolitých obchodoch, okná na Obchodnej akadémii a neďaleko zaparkovaných autách. Explózia zničila stenu skladu, budova však odolala.

zdroj: TASR

Albánsky majiteľ jedného z podnikov obvinil z útoku konkurenčnú skupinu. O týždeň neskôr v Jadrane vybuchol granát a usmrtil atentátnika, 33-ročného Srba, ktorý sa ho pokúsil nastražiť. Podnik bol v čase incidentu zatvorený. Podľa polície oba prípady súviseli, pravdepodobne išlo o vyrovnávanie si účtov v podsvetí. 

Roky po udalosti z naplánovania útoku obvinili bossa sýkoriek Kýbla a skupinu jeho najbližších, ako Martina Bihariho či Jozefa Roháča. Ďalšieho násilného trestného činu v obchodnom centre Jadran sa už nedočkáme. V roku 2007 ho zrovnali so zemou. Na jeho mieste stojí polyfunkčný komplex budov.

Sloboda u Kováčika len 50-tisíc

Mafiánskym popravám odzvonilo a nejeden predstaviteľ takáčovcov už nebol medzi živými. Do čela skupiny sa v tom čase mal dostať Ľubomír Kudlička. Interez informuje, že podľa záznamov z roku 2011 mala mať ešte pred niekoľkými rokmi skupina viac ako 100 členov.

So zločineckou skupinou bol spájaný aj Dušan Kováčik. Podľa informácií týždenníka Plus 7 dní pomáhal práve šéfovi gangu, Ľubomírovi Kudličkovi. Písal sa rok 2017, kedy Kudličku odviedla NAKA a Kováčik prišiel na scénu. Zabezpečil mu slobodu a na účet si pripísal 50-tisíc eur.

Dušan Kováčik
zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Koncom minulého roka sa však za Kudličkom zavreli brány väzenia. Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Banskej Bystrici bossa skupiny takáčovcov prezývaného Kudla odsúdil na 25 rokov väzenia v zariadení s maximálnym stupňom stráženia. Kudla sa voči rozsudku odvolal. Je vinný z objednávky vraždy podnikateľa Romana Krajčiho.

„Bol to náročný súdny proces, jednalo sa o starší trestný čin, čomu bolo prispôsobené aj dokazovanie. Bolo potrebné, aby si svedkovia pospomínali na jednotlivé skutočnosti. Ide len o prvostupňové rozhodnutie, nakoľko si obžalovaný podal odvolanie,“ povedal pre TASR po vynesení rozsudku prokurátor.

zdroj: TASR/Branislav Račko

„Senát NS SR na dnešnom neverejnom zasadnutí v trestnej veci Ľubomíra Kudličku zrušil uznesenie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) a sám rozhodol tak, že obvineného berie do väzby z dôvodov uvedených v paragrafe 71 odseku 1 písmeno a),b),c) Trestného poriadku (všetky tri dôvody väzby – poznámka TASR), čím senát vyhovel sťažnosti prokurátora. Sťažnosť obvineného senát NS SR zamietol ako nedôvodnú,“ uviedla pre TASR hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.

Zdroje: TASR, pravda.sk, markiza.sk, interez.sk, cas.sk, aktuality.sk, datel.sk, bratislavské noviny, juliamikolasikova.blog.sme.sk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech