V Bratislave vznikol nový mestský park, za ktorý sa vôbec nemusíme hanbiť

  • Zelená plocha v bratislavskom Starom meste. Projekt s komplikovanou genézou. Výsledkom je prehľadný oddychový priestor
  • Na území vymedzenom ulicami Dobrovičova, Gajova a Alžbetínska s rozlohou bezmála osemtisíc metrov štvorcovýh zmizol asfalt, nahradila ho zeleň a dláždené plochy
zdroj: fbcc architecture / Marek Velček
  • Zelená plocha v bratislavskom Starom meste. Projekt s komplikovanou genézou. Výsledkom je prehľadný oddychový priestor
  • Na území vymedzenom ulicami Dobrovičova, Gajova a Alžbetínska s rozlohou bezmála osemtisíc metrov štvorcovýh zmizol asfalt, nahradila ho zeleň a dláždené plochy
Podľa článku od autora Martina Ťažká, Archinfo.sk, autori projektu: Dipl. Ing. Arch. F. H. Hans-Michael Földeak, spolupráca: Juliette Guichard, Margaux Kervarec, Miguel Segovia, Juraj Mišak

Súčasná podoba priestoru vzišla z otvorenej architektonickej súťaže, v ktorej tím architekta Földeaka spolupracujúci s Borisom Hrbáňom obsadil druhé miesto (zvíťazili ateliéry 2021 a LABAK). Víťazný kolektív sa však so Starým mestom nedohodlol na podmienkach ďalšej spolupráce a do realizácie išiel návrh, ktorý skončil na druhom mieste.

Vyhláseniu súťaže predchádzal proces participatívneho plánovania, ktorý do značnej miery definoval lokalitný program. Súťaž bola zameraná na dve oblasti – revitalizáciu časti nábrežia Dunaja a Šafárikovho námestia. Realizovaná revitalizácia Landererovho parku sa týka len časti priestoru riešeného v súťaži. Druhá etapa – architektonické riešenie nábrežia, bola odložená, pričom dátum jej realizácie zatiaľ nie je známy.

Aj napriek tomu, že ide o projekt menšieho rozsahu, je v našich končinách je zaujímavá jeho genéza. Návrh bol od úvodnej fázy, počas ktorej boli sformulované základné požiadavky verejnosti a až po konečnú realizáciu predmetom otvorenej konzultácie. Ide o výsledok spolupráce medzi verejnou správou, architektom a súkromným investorom.

Architekti vstupovali do zložitého urbánneho kontextu s množstvom historických vrstiev. Projekt v priebehu dvoch rokov prešiel viacerými fázami verejných a politických diskusií a výrazne sa menil s cieľom vyhovieť aktérom zapojeným do procesu, ako aj obyvateľom mesta. Park bol po dvojročnom procese projektovania v spolupráci s miestnymi aktérmi a troch mesiacoch stavebných prác otvorený v septembri 2018.

Viac podobných článkov nájdeš na Archinfo.sk

O názve parku sa rozhodlo vo fáze projektovania. Je pomenovaný podľa Landererovho paláca, barokovej stavby s prvkami klasicizmu, ktorá na tomto území kedysi stála. Palác bol počas druhej svetovej vojny poškodený a následne zbúraný. Nový návrh parku bral do úvahy existujúci potenciál priestoru – fontánu v strede parku, sochárske dielo Tibora Bartfaya, ako aj stromoradie pozdĺž Alžbetínskej ulice.

Kostru parku tvorí pôvodná vegetácia, ktorá je podporená novou výsadbou. Rozsiahly a homogénny priestor je do mestskej štruktúry začlenený priečnymi, navzájom sa pretínajúcimi dláždenými chodníkmi. Úsek parku bol prepracovaný a rozšírený o približne 600m2, asfalt a betón sa zmenili na verejný priestor s mestskou zeleňou.

V pôvodnom návrhu autori počítali so štyrmi typmi povrchov, ktoré vymedzujú jednotlivé zóny a ich spôsob využitia: dva typy trávnika (kosený a voľne rastúci) a dva typy chodníkov (dlažba a mlatový povrch). „Lúčna“ časť s voľne rastúcim trávnikom (koseným len raz za rok) nebola nakoniec zrealizovaná.

Dve priečne pešie trasy s dlažbou z prírodného kameňa pretínajú polkruhovú promenádu so spevneným povrchom. Stopäťdesiat metrov dlhá polkruhová trasa vytvára miesto pre skutočnú prechádzku vo vnútri parku.

V centrálnom priestore parku ostala zachovaná pôvodná fontána, na ktorú nadväzuje priľahlá zhromažďovacia plocha. Práve na tomto mieste by mal  v budúcnosti pribudnúť ľahký pavilón. Drobná stavba má slúžiť pre kultúrne podujatia, v lete v nej bude kaviareň.

Mestský mobiliár od mmcité2 dopĺňa systém osvetlenia sústredený najmä pozdĺž polkruhovej promenády. Nový verejný park možno definovať hlavne ako mestský priestor vďaka absencii hraníc, oplotenia a stáleho prístupu cez deň aj v noci.

Zdroj: Archinfo.sk