V nákupnom centre ho bodli do hrude a nastražili mu bombu na dom. Výrok „I have a dream“ sa stal kultom jednej éry

  • Martin Luther King mladší je považovaný za jedného z najväčších bojovníkov za jednotné občianske práva pre všetkých a bez rozdielu
  • Aj napriek tomu, že v roku 1968 tragicky zahynul, jeho posolstvo počuť dodnes
  • Mal sen, ktorý skončil tragicky, no jeho slová naďalej rezenujú v mnohých ľuďoch
  • Američania si jeho posolstvo pripomínajú 18. januára
Martin Luther King mladší
commons wikimedia
  • Martin Luther King mladší je považovaný za jedného z najväčších bojovníkov za jednotné občianske práva pre všetkých a bez rozdielu
  • Aj napriek tomu, že v roku 1968 tragicky zahynul, jeho posolstvo počuť dodnes
  • Mal sen, ktorý skončil tragicky, no jeho slová naďalej rezenujú v mnohých ľuďoch
  • Američania si jeho posolstvo pripomínajú 18. januára

Stopa, ktorú za sebou zanechal Martin Luther King, je neprehliadnuteľná. Jeho život a úspechy oslavuje celá Amerika, vždy v tretí januárový pondelok. Práve z tohto dôvodu sviatok každoročne padne na iný dátum. V roku 2021 si práve 18. január vyslúžil pomenovanie Martin Luther King Day.

Práve tento sviatok je považovaný za deň presadzovania jednotných občianskych práv, bez ohľadu na pôvod. Takmer okamžite po Kingovej smrti zaznievali zo strany ľudu požiadavky, ktorými chceli docieliť zavedenie štátneho sviatku na jeho počesť.

Začiatkom roku 1970 tak spravilo niekoľko štátov a miest, pričom si Martina Luthera Kinga pripomínali v deň jeho narodenín, teda 15. januára. V roku 1983 bol legislatívou potvrdený tretí januárový pondelok ako federálny sviatok. K jeho prvému celonárodnému dodržiavaniu došlo v roku 1986, uvádza Britannica.

Pobyt mimo domova mu poskytol iný pohľad na svet

Martin Luther King Jr. sa narodil v roku 1929 v Atlante v štáte Georgia ako druhé dieťa. Jeho otec pôsobil ako farár, jeho mama zas bola bývalou učiteľkou.

Už v detstve Martin denne vídal, že černosi majú v určitých častiach Ameriky odlišné práva. Jeho pozornosti neunikalo, že bieli ľudia jedli v inej časti reštaurácie ako on, či to, že v kine musel sedieť v zadnej časti a používať samostatné toalety.

Keď mal približne 6 rokov, jednému z jeho kamarátov rodičia zakázali stretávať sa s ním. Najbližšou osobou bola Martinovi v tom čase jeho stará mama, ktorá však zomrela v roku 1941. Táto skutočnosť ním vraj otriasla do takej miery, že sa chcel pokúsiť o samovraždu, uvádza Britannica.

Smútok nepochybne prehlboval aj fakt, že k podobnej segregácii, akú zažíval počas detstva, dochádzalo aj počas jeho štúdia. To absolvoval na škole Davida T. Howarda a ako 15-ročný bol prijatý na Morehouse College, kde študoval aj jeho otec.

Martin Luther King
zdroj: Wikimedia commons

Pred jeho začiatkom však strávil leto mimo domova. Konkrétne išlo o pobyt v Connecticute, kde trávil čas na tabakovej farme. Práve počas tohto pobytu si uvedomil, že k spolupráci ľudí akejkoľvek rasy pristupujú na iných miestach odlišne.

Britannica uvádza, že Martin Luther King mladší svojim rodičom v liste napísal: „Černosi aj belosi chodia do toho istého kostola. Nikdy som si tiež nemyslel, že človek mojej rasy môže kdekoľvek obedovať.“

Po nástupe na univerzitu začal svoje záujmy sústrediť na štúdium práva a medicíny. Aj napriek tomu, že nepredpokladal, že by svoje zámery menil a šiel v stopách otca, presvedčil ho o tom teológ a obhajca rasovej rovnosti Benjamin Mays.

V roku 1948 teda King nastúpil do teologického semináru v Pensylvánii. Neskôr sa zapísal aj na postgraduálny program Bostonskej univerzity, ktorý dokončil v roku 1953, a o dva roky získal doktorát z teológie.

Tam spoznal svoju nastávajúcu ženu Corettu Scottovú. Zosobášili sa v roku 1953 a usadili sa v Montgomery, kde Martin Luther King zároveň aj začal pôsobiť ako pastor v baptistickom kostole.

Martin Luther King
zdroj: TASR/AP

Segregácia súvisela aj s cestovaním

To, že počas cestovania autobusom belosi mohli sedieť a černosi museli stáť, bolo každodenným javom. 1. decembra 1955 bola však Rosa Parksová uväznená v dôsledku toho, že odmietla uvoľniť miesto v autobuse bielemu človeku.

Aktivisti spustili bojkot, ktorý mal trvať 381 dní, a za vodcu protestu a oficiálneho hovorcu si vybrali Martina Luthera Kinga mladšieho.

Ten vo svojom prejave povedal: „Nemáme inú možnosť, len protestovať. Mnoho rokov sme preukazovali úžasnú trpezlivosť. Niekedy naši bieli bratia dokonca nadobúdali pocit, že sa nám páčilo, ako sa s nami zaobchádza.“

Podobné slová aj aktivity, ktoré realizoval, určitej skupine ľudí prekážali. Martin Luther King sa tak stal terčom rasistov, ktorí mu do domu umiestnili bombu.

Zákon, ktorý obyčajných ľudí ruinoval, no mafiáni z neho profitovali. Al Capone sa vďaka nemu dostal na výslnie

King bol neskôr v dôsledku verejného prezentovania svojich postojov dokonca zatknutý. Aj napriek tomu, že dosiahnutiu jeho cieľov predchádzalo niekoľko negatívnych skúseností, k zrušeniu rasovej segregácie v autobusových linkách skutočne došlo.

Spomínaný útok na Kingov dom však nebol jediným pokusom o atentát. V roku 1958 na Kinga v obchodnom centre zaútočila žena, ktorá ho bodla do hrude.

King sa však nenechal zastrašovať a naďalej bol oddaný nenásilnému prístupu. Spolu s ďalšími aktivistami za občianske práva založili Southern Christian Leadership Conference (SCLC), ktorej cieľom bolo dosahovanie rovnosti prostredníctvom nenásilných protestov.

King ako prezident organizácie jej myšlienky prednášal po celom svete. V nenásilnom boji za občianske práva pokračoval aj po presťahovaní do Atlanty v roku 1960.

Martin Luther King
zdroj: TASR/AP

List z väzenia

V Birminghame v Alabame v roku 1963 vzbudila Kingova kampaň za ukončenie segregácie celonárodnú pozornosť, a policajti pustili na demonštrantov psy. King bol spolu s ďalšími uväznený.

Vo väzbe spísal program občianskych práv, ktorý je známy ako List z väzenia v Birminghame. Adresoval ho skupine bielych duchovných, ktorí kritizovali jeho postoje.

King sa nenechal odradiť a v pokojnom boji za občianske práva pokračoval ďalej. Organizoval pochody nielen za volebné práva černochov, ale aj za ukončenie segregácie ako takej.

Väčšina práv, ktorých zavedenie a dodržiavanie požadoval, bola časom zakomponovaná do právneho poriadku Spojených štátov.

Azda najznámejšie zhromaždenie, kde vystúpil, sa konalo 8. augusta 1963 „v tieni Lincolnovho pamätníka“, ako uvádza Britannica.

Vtedy sa zišlo približne 200 000 ľudí, ktorí požadovali jednotnú spravodlivosť pre všetkých. Práve počas tohto zhromaždenia zaznela slávna Kingova reč „I have a dream“.

Martin Luther King
zdroj: TASR

Sen skončil tragicky

Aj napriek tomu, že Kinga mnohí černosi kritizovali za to, že je príliš miernym, svoju tvár si udržal aj naďalej. Násilie zo strany neprajníkov však stále narastalo, až vyústilo k tragickému činu. 4. apríla 1968.

V tento deň bol Martin Luther King zabitý guľkou ostreľovača počas toho, ako stál na balkóne motela v Memphise. Tam King vycestoval, aby podporil jeden zo štrajkov.

Vražda spustila obrovské nepokoje po celej krajine. K činu sa priznal atentátnik, beloch James Earl Ray, a bol odsúdený na 99 rokov väzenia.

Ten ale neskôr svoje priznanie odvolal a tvrdil, že bol k nemu prinútený právnikmi. Aj napriek tomu, že práve Raya mnohí považujú za vykonávateľa vraždy, celý prípad je pre viacerých kontroverzným.

Zdroje: Britannica, History

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech