V slnečnej sústave sa nachádza osem miest, kde môže existovať mimozemský život

Richard Vitkovský / 22. mája 2018 / Zaujímavosti

zdroj: flickr
  • Naša sl­nečná sú­stava stále ukrýva mnoho zau­jí­ma­vých ta­jom­stiev, ktoré môžu po­riadne prek­va­piť
  • Po­známe to­tiž osem rôz­nych miest, kde je vy­soký vý­skyt vody v rôz­nych po­do­bách
  • A kde je voda, tam by mo­hol exis­to­vať aj pl­no­hod­notný mi­mo­zem­ský ži­vot

En­ce­la­dus

Je malý me­siac o prie­mere 505 ki­lo­met­rov, ktorý obieha okolo Sa­turna. Na jeho po­vr­chu sa na­chá­dza ob­rov­ský oceán, z kto­rého vy­stre­kuje voda do ob­rov­skej výšky. Toto je miesto, kde by mohla exis­to­vať ur­čitá forma ži­vota.

Tri­ton

Ďal­ším me­sia­com, na kto­rom by mohla exis­to­vať ne­jaká forma ži­vota, je práve Tri­ton, ktorý obieha okolo po­sled­nej pla­néty na­šej sl­neč­nej sú­stavy. Fo­to­gra­fie sondy Vo­y­ager 2 uká­zali, že na tomto najc­hlad­nej­šom mieste sl­neč­nej sú­stavy sa na­chá­dzajú ľa­dové sopky –  kry­o­vul­kány, ktoré chŕlia vodu a paru.

Di­one

Tento ľa­dový me­siac Sa­turna ob­sa­huje na po­vr­chu vodu vo forme ľadu. Pod po­vr­chom sa však, podľa ve­dec­kých pred­po­kla­dov, na­chá­dza ob­rov­ský oceán.

Pluto

Pluto bolo pô­vodne de­via­tou pla­né­tou sl­neč­nej sú­stavy, av­šak pos­ti­hol ju smutný osud a zo svo­jej po­zí­cie sa mu­sela po­rú­čať. V roku 2006 sa to­tiž v Prahe roz­hodlo, že Pluto nie je prá­vo­plat­nou pla­né­tou sl­neč­nej sú­stavy, kvôli ma­lým roz­me­rom a ne­ty­pic­kej obež­nej dráhe. Chladná pla­néta, ktorú sme ne­dávno pre­skú­mali vďaka sonde New Ho­ri­zons, vy­dala svoje ta­jom­stvo. Pod jej po­vr­chom sa prav­de­po­dobne na­chá­dza ob­rov­ský oceán, v kto­rom by mohlo byť také množ­stvo vody, aké majú všetky mo­ria a oce­ány na Zemi.

Europa

Je naj­men­ším me­sia­com pla­néty Ju­pi­ter. Veľ­kos­ťou sa dá pri­rov­nať k nášmu Me­siacu a je do­konca vi­di­teľný aj ďa­le­ko­hľadmi zo Zeme. Aj táto malá guľka má, podľa pred­po­kla­dov ved­cov, na svo­jom po­vr­chu ob­rov­ský slaný oceán. Po­dobne ako tomu bolo pri me­siaci En­ce­la­dus, aj tento me­siac vy­vr­huje do ves­míru masy vody.

Cal­listo

Druhý naj­väčší me­siac Ju­pi­tera je po­krytý ľa­do­vou po­krýv­kou. Ako už vieš, kde je ľad, tam je aj voda. Pod hru­bou vrstvou ľa­do­vej po­krývky sa na­chá­dza ob­rov­ský oceán. Hrúbka vrstvy je až 200 ki­lo­met­rov, a tak bude veľmi ťažké zis­tiť čo sa deje priamo vo vo­dách.

Ti­tan

Ti­tan je naj­väč­ším me­sia­com Sa­turna a dru­hým naj­väč­ším me­sia­com sl­neč­nej sú­stavy. Pod ľa­do­vým po­vr­chom o hrúbke 96 ki­lo­met­rov sa prav­de­po­dobne na­chá­dza ob­rov­ský oceán. Do­konca vieme, ako to na po­vr­chu pla­néty vy­zerá vďaka sonde Hu­y­gens, ktorá tu pri­stála v roku 2005.

Ga­ny­mede

Naj­väčší me­siac na­šej sl­neč­nej sú­stavy je práve Ga­ny­mede. Aj na tomto me­siaci sa prav­de­po­dobne na­chá­dza ob­rov­ský oceán vody. Je vô­bec je­di­ným me­sia­com pla­néty Ju­pi­ter, ktorý ne­sie muž­ské meno

zdroj: bu­si­nes­sin­si­der.com

Pridať komentár (0)