V tejto drevenici nenájdeš bryndzové halušky a pálenku, ale jógu, ajurvédu a kváskový chlieb

  • Manželia Andrea a Janko sú majitelia Koliby u Jogošíka, kde organizujú tematicky ladené pobyty, ktorými si získali Slovákov
  • Sami ju obhospodarujú, starajú sa o svojich zákazníkov a silu čerpajú z meditácií, jógy ale aj trailových behov
Koliba u Jogošíka
,,Jogošíkovci"
  • Manželia Andrea a Janko sú majitelia Koliby u Jogošíka, kde organizujú tematicky ladené pobyty, ktorými si získali Slovákov
  • Sami ju obhospodarujú, starajú sa o svojich zákazníkov a silu čerpajú z meditácií, jógy ale aj trailových behov

Zbojníka a slovenského národného hrdinu Juraja Jánošíka pozná každý Slovák. Vedel si však, že Juraj mal aj mladšieho bratranca Jogošíka? Ten sa namiesto zboja vydal nenásilnou cestou života. Jeho bohatstvo tvorili meditácie a spolužitie s okolitou prírodou v okolí Malého Rozsutca.

Presne tak dnes žijú manželia Andrea a Janko, majitelia Koliby Jogošík neďaleko Zázrivej. Nejde ale o penzión, klasické ubytovanie u nich nenájdeš. V hlavnej myšlienke ajurvédy organizujú tematicky ladené pobyty, ktoré si zamilujú nielen nadšenci jógy, ale aj trailových behov či dokonca kváskovania.

Dobrodružný pár, ktorým už prischla prezývka Jogošíkovci, precestovali veľkú časť sveta a vyskúšali si aj prácu vo Švajčiarsku, aby sa mohli usadiť v kraji pod Malou Fatrou. Drevenicu, ktorej časti majú 100 rokov, si svojpomocne opravili a sami dvaja ju aj obhospodarujú.  

Aj keby to mohlo vyzerať, že spájajú dve nespojiteľné kultúry, majiteľka Andrea to vidí inak. Tradičný život našich predkov iba doplnili o meditáciu, jógu a princípy ajurvédy. A prelínajú sa vraj dokonale. Tomu nasvedčuje aj fakt, že o ich jedinečné pobyty je aj naďalej záujem, a to aj keď súčasná situácia cestovnému ruchu zrovna nepraje.

Podnikáte v oblasti cestovného ruchu. Ten kvôli koronakríze zažíva jedno z najťažších období. Ako to zvládate?

Je to veľmi ťažký rok. Naše tematické pobyty robíme štvrtým rokom. Hovorí sa, a aj to tak vnímame, že podnikanie je prvé tri roky ťažké, a potom sa to začne zlepšovať.

Začiatkom roka sme mali skutočne pocit, že už to začalo ísť. Vedela o nás celkom veľká záujmová skupina ľudí, pobyty sa dobre  napĺňali, väčšinu domu sme už mali zrekonštruovanú a konečne všetko funkčné, našli sme si dobrý systém deľby práce a režimu pobytov.

Konečne sme si začali aj sami naplno užívať, čo robíme. No a vtedy do toho prišla korona a viac-menej nás stopla na pol roka.

 
 
 
 
 
Zobrazit příspěvek na Instagramu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Příspěvek sdílený Koliba u Jogošíka (@jogosici)

Hovorí sa, že veľa Slovákov sa rozhodlo dovolenkovať tento rok na Slovensku. Cítili ste vyšší záujem o pobyty?

V letných mesiacoch aj áno, ľudia častokrát sami písali a pýtali sa, či máme ešte nejaké voľné pobyty. Problém je však to, že leto, bohužiaľ, nie je naše hlavné pobytové obdobie.

V lete organizujeme naše bežecké trailové preteky v Zázrivej, z ktorých sa medzičasom stala celkom veľká akcia. Tá si ale vyžaduje minimálne 3 týždne intenzívnych príprav, ktoré je nemožné  zladiť s pobytmi.

Zopár letných víkendov máme zase vyhradených pre vlastnú účasť na takýchto pretekoch, keďže ide o naše veľké hobby. Takže víkendov na organizovanie pobytov je v lete málinko. Naša hlavná pobytová sezóna je, paradoxne, od jesene do začiatku leta. Vtedy bola situácia s koronou zlá a nariadenia veľmi ovplyvňovali možnosti organizácie našich pobytov.

Váš nápad je ale dosť jedinečný. Spájate slovenské tradície s východnou filozofiou ajurvédy.

Ťažko hovoriť vyslovene o nápade. Ide skôr takú prirodzenú „fusion“ toho, čomu sa venujeme v prostredí, v ktorom sa tomu venujeme.

Žijeme v drevenici, ktorej časti majú vyše 100 rokov, kúrime v tradičných peciach na drevo, pečieme kváskový chlebík, snažíme sa variť z miestnych surovín, z ktorých si veľkú časť aj dopestujeme, pracujeme vo veľkej miere manuálne – ako naši predkovia.

To sú ale veci, ktoré tak nejak prirodzene vychádzajú z prostredia, do ktorého sme sa presťahovali. No a do tohto prostredia sme si priniesli jógu, meditácie a ajurvédske princípy, o ktorých sme presvedčení, že nám robia dobre.

Nie je to ale nejaký vopred naplánovaný koncept. Treba však podotknúť, že sa to prelína úplne perfektne, prirodzene. Naši predkovia žili podľa princípov ajurvédy viac, ako si vieme predstaviť.

 
 
 
 
 
Zobrazit příspěvek na Instagramu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Příspěvek sdílený Koliba u Jogošíka (@jogosici)

Slováci sú ale stále pomerne konzervatívny národ. Majú záujem o takéto spájanie kultúr?

Ako som už vysvetlila, nejde nám o násilné spájanie dvoch kultúr. Len si z oboch vyberáme to, čo sa nám prihovára. Kultúra je často charakterizovaná aj náboženstvom. Chcela by som však poznamenať, že jóga a meditácie nie sú náboženstvom. Sú vedomou prácou s telom a mysľou, a vedia byť veľmi prospešné pre ľudí akejkoľvek kultúry a náboženstva.

Aj na naše pobyty chodí mnoho veriacich, a vedia si z nich vziať veľa. Navyše, my si jógu nosíme viac v duši ako „na sebe“, takže naša drevenica nie je zrovna výstavou sošiek budhov a mandál. Človek u nás určite nedostane pocit, že sa mu snažíme podvedome „vmasírovať“ nejakú cudziu kultúru.

Samozrejme, mnoho Slovákov má stále tieto predsudky, a istotne za to môžu aj sociálne siete plné tej „inej“ jógy. Veríme ale, že u nás ostal už nejeden skeptik milo prekvapený, aká dokáže byť vlastne cesta k jóge jednoduchá.  

Máte skúsenosť aj s hosťami, ktorí nevedia, do čoho idú? Povedzme, že čakajú klasický penzión s bryndzovými haluškami, mäsitou kapustnicou a do rána otvorený bar, a namiesto toho dostanú ranné meditácie a vegetariánsku stravu?

Vzhľadom na to, že neponúkame klasické ubytovanie, ale fungujeme len formou tematických pobytov, stáva sa to málo. V minulosti, ešte na začiatku, sme ponúkali pobyty na istom zľavovom portáli, čo sa nám ukázalo práve z vyššie spomenutého dôvodu ako veľmi zlá cesta.

Mnoho hostí nevedelo, do čoho idú, lebo pobyt od niekoho dostali a podobne. Vtedy sme neraz zažili menšie rozčarovanie. Keď sme však túto spoluprácu ukončili, začal si náš priestor nachádzať tých „správnych“ ľudí, a celý minulý rok bol veľmi príjemný.

Teraz, cez koronu, je zas ten problém, že si naše pobyty mnohí pletú so žúrom. Sú znudení z izolácie a home officu, bary sú zatvorené, a príde im ako super nápad nahovoriť kamaráta, ktorého jóga nezaujíma, zbaliť si 6 fliaš alkoholu a prihlásiť sa na meditačný pobyt.

Pri kapacite 6 ľudí, v akej teraz vieme v rámci nariadení počas pobytov fungovať, už takáto dvojica vie celkom narušiť atmosféru pobytu.

 
 
 
 
 
Zobrazit příspěvek na Instagramu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Příspěvek sdílený Koliba u Jogošíka (@jogosici)

Drevenica má vyše sto rokov a rekonštruovali ste si ju prevažne sami. Ako takýto proces prebieha?

Vyše storočná je len nosná časť drevenice. Ide o pôvodne jeden malý rodinný dom a jeho humno prepojené nadstavbou a prístavbou už v tomto storočí do jedného celku.

Rekonštruovali sme naozaj veľkú časť, keďže dom bol pristavaný veľmi nevhodnými stavebnými postupmi, a tak množstvo dreva zhnilo, alebo ho zožral červotoč.

Ako prvá sa musela zodvihnúť celá stavba, zapracovať izolácia a vymeniť zhnité nosné prvky. To bola celkom ťažká, naša prvá zima v jednej veľkej stavebnej diere, ale potom sme už všetky ďalšie čiastkové rekonštrukcie robili postupne.

Tým, že je to drevenica, dá sa to. Je to ako taká stavebnica. Vždy, keď sa trochu nasporí a rezervuje pár týždňov voľna pomedzi pobyty, opravíme nejaký ďalší kút, fasádu či kúpeľňu.

Je to pomalý a postupný proces, ale je to jediný spôsob, ako v našom prípade môže z finančného hľadiska fungovať.

Predtým, ako ste sa usadili, ste veľa cestovali a menili práce. Nechýba vám takýto dobrodružný život?

Občas veru chýba. Koliba je záväzok. Pôvodná predstava bola, že keď konečne trošku nabehneme do nejakého režimu, odpracujeme si intenzívne pol roka, a na pol roka sa vyberieme cestovať.

Postupne sme však zistili, že to tak nejde, lebo každý, kto má dom, vie, že to nie je len tak, opustiť ho na niekoľko mesiacov. V lete trpí dvor, záhrada, čistička, keď sa nepoužíva, v zime zas treba temperovať, zo striech treba odhadzovať sneh, ktorého je u nás vždy požehnane.

Snažíme sa však každý rok si dať aspoň 6-týždňovú akčnú dovolenku, niekedy na jar alebo na jeseň. Zbalíme sa napríklad do dodávky, kde Janko vytvorí v zadnej časti postele a odkladací priestor, a cestujeme za polárny kruh, beháme po horách, spíme v dodávke a podobne.

Stále sú však vzdialené destinácie, ktoré nás veľmi lákajú, a kam sa nám oplatí ísť na dlhšie, než len na 6 týždňov. Takže stále hútame, ako to vymyslieť.

Čo ste sa počas vašich ciest naučili?

Najmä to, ako málo vlastne človek k životu potrebuje, a že väčšina materiálnych statkov, ktoré človek má, je luxus. Cestovanie akéhokoľvek druhu otvára oči, obzory, prinúti ťa premýšľať v kontextoch zmýšľania iných kultúr.

Cestovanie dodáva sebavedomie, zlepšuje komunikačné schopnosti. Človek zistí, čo ho baví a napĺňa, a naberie obrovské množstvo inšpirácie.

 
 
 
 
 
Zobrazit příspěvek na Instagramu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Příspěvek sdílený Koliba u Jogošíka (@jogosici)

Z čoho prišiel nápad usadiť sa kúpiť si drevenicu pod Malým Rozsutcom?

Chceli sme byť trošku bližšie k rodinám a priateľom, a začali sme cítiť potrebu prestať pracovať na projektoch iných ľudí, a začať budovať niečo naše. Niečo, čo má aj hlbší zmysel, čo nám dáva pocit, že je pre spoločnosť prínosom.

Čo je viac ako dať ľuďom zážitok, smiech, dobrý spánok, upokojenie, inšpiráciu? No a výber miesta bol viac-menej náhodný. Vedeli sme, že chceme ísť do hôr a nie do úplne komerčnej oblasti, ktorá je presýtená turistami.

Zázrivá je z tohto pohľadu dokonalá. Malá Fatra je síce vďaka Vrátnej doline plná turistov, ale zo strany Zázrivej je to stále ešte tichá panenská príroda.

Na kolibu ste sami dvaja. Váš pracovný týždeň musí byť naozaj akčný. 

Každý týždeň je iný – aj v závislosti od ročného obdobia, typu pobytu, ktorý nás čaká a podobne. Väčšinu pobytov máme od piatka do nedele. V nedeľu večer padneme mŕtvi do postele, a v pondelok si väčšinou dávame voľno. V utorok potom začíname pracovať.

Moje utorky sú väčšinou administratívne – dobieham maily, faktúry a rezervácie, ktoré sa nazbierali počas pár dní, kedy som sa im cez pobyt nemohla venovať. V závislosti od sezóny Janko buď pracuje na záhrade, kosí, rúbe drevo, odhŕňa sneh, alebo keď  je na to priestor, pustí sa do rekonštrukcie zas ďalšieho kúta či kúpeľne.

V stredu a štvrtok doobeda upratujem – 8 izieb, jógovú miestnosť, jedáleň, kuchyňu a všetky spoločné priestory. Je toho dosť, ale na čistotu si potrpíme, patrí k ajurvéde. Občas si pri upratovaní príde na pár hodín zabrigádovať aj niekto z našich kamarátov z okolia, aby som to všetko stihla.

Vo štvrtok poobede nás väčšinou čakajú veľké nákupy na víkend, a v podvečerných hodinách 2 hodiny jógy pre verejnosť. Pomedzi to sa snažíme, každý deň si nájsť aspoň hodinu-dve na cvičenie, beh či prechádzku v prírode.

Pomerne veľa času strávime v kuchyni. Na kvalitnej domácej strave nám záleží, takže týždeň má stále veľmi málo dní.

 
 
 
 
 
Zobrazit příspěvek na Instagramu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Příspěvek sdílený Koliba u Jogošíka (@jogosici)

Nie ste klasický penzión, ale ponúkate mnoho tematicky ladených pobytov. Môže k vám prísť aj človek, ktorý nemá doposiaľ žiadne skúsenosti s jógou, alebo nie je až tak aktívny športovec?

Ponúkame rôzne tematicky ladené pobyty. Na bežecké či inak športovo ladené je, samozrejme, potrebné, aby sa človek tomuto športu venoval.

Na jógový, ajurvédsky či meditačný pobyt stačí len otvorená myseľ a chuť naučiť sa niečo nové. Chodí k nám veľa ľudí, čo jógu nikdy predtým necvičili. Dobrý učiteľ by mal vedieť previezť hodinou aj rôznorodú skupinu tak, aby sa pokročilí nenudili, a začiatočníci nezranili či neostali demotivovaní.

Kde ste získavali skúsenosti vy?

S jógou sme začali už asi pred 10 rokmi, ale prvých pár pokusov sme asi nemali šťastie na učiteľov, ktorí by nám vyhovovali. Vo švajčiarskom Zürichu, kde sme vtedy žili, sme potom natrafili na jedného učiteľa, ktorý mal neskutočnú charizmu, a jeho hodiny boli popri skvelom fyzickom zážitku aj pohladením na duši.

Vtedy niekedy sme začali chápať aj ten nehmatateľný aspekt jógy a začali sa o ňu viac zaujímať. Potom sme si viac-menej v rámci dovolenky spravili mesačný kurz na jógových inštruktorov v jednej americko-indickej škole.

Keď sme sa tam hlásili, stále sme ešte nemali predstavu, že by sme jedného dňa aj reálne jógu učili. No opäť sme na tomto kurze mali šťastie na skvelých učiteľov, ktorí nás namotivovali, a opäť pozdvihli naše presvedčenie o potrebe jógy vo svete. Inšpirovali nás toto učenie chcieť šíriť ďalej. 

Neskôr sa k tomu pridal záujem o ajurvédu, športovú výživu, anatómiu a fyzioterapiu, kondičný a bežecký tréning, a tak sme sa ďalej v týchto oblastiach vzdelávali.

Ajurvédu som študovala 2 roky na ajurvédskom inštitúte vo Švajčiarsku. Janko si doštudoval športovú výživu. Z oblasti trénerstva a fyzioterapie sa každý rok zúčastňujeme rôznych zaujímavých kurzov a seminárov. Všetky tieto témy sú prepojené a fascinujúce. 

Dnes sa mnoho jogových štúdií muselo zatvoriť a ľudia cvičia doma, podľa videí na internete. Aký máte na to názor? Dokáže človek cvičiť jogu aj sám doma, alebo k tomu potrebuje odborné vedenie?

Podľa môjho názoru, každá jóga je lepšia ako žiadna, ak je bezpečná. Bezpečnosť je aspekt, ktorý je trochu náročnejšie zabezpečiť pri online hodine, ale určite sa dá aj v tomto smere veľa spraviť, takže si viem predstaviť aj veľmi kvalitnú online hodinu.

Mnohým ľuďom to určite vyhovuje, a vedia si v tom nájsť svoje. My sme však obaja v tomto ohľade totálne konzervatívni, a nevieme si zvyknúť na novú online korona dobu.

Mali sme pár pokusov zacvičiť si s našimi obľúbenými inštruktormi online, stretnúť sa s kamarátmi cez Zoom a podobne. Ale úprimne, ja som z toho zakaždým ostala ešte viac zdeptaná.

Veľmi mi chýbal ten priamy, medziľudský prenos energií. Radšej sme si nakoniec zacvičili sami, prečítali knižku, dotiahli dlhoodkladané povinnosti v domácnosti, proste robili činnosti, ktoré sú prirodzene offline.

 
 
 
 
 
Zobrazit příspěvek na Instagramu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Příspěvek sdílený Koliba u Jogošíka (@jogosici)

Aké máte plány do budúcna?

Momentálne je o plánoch ťažko hovoriť. Doba je neistá, kľudne sa nám môže stať, že ešte pár mesiacov budeme bez zárobku, a v takom prípade budú naším plánom do budúcna asi nájsť si novú prácu. Samozrejme, žartujem. Cez slzy. No naozaj je teraz veľmi trúfalé hovoriť o plánoch. Snažíme sa ísť s prúdom okolností, nejak sa prispôsobiť, a skúsiť si čo najviac užiť aj tento stav.

Zdroj: Koliba u Jogošíka

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech