Vedci odhalili tajomstvo 200-ročnej veľryby, ktorá nestarne a nemá rakovinu. Jej bunky opravuje „studený“ proteín

Veľryba grónska je jedným z najpôsobivejších tvorov planéty. Nielen svojou veľkosťou, ale aj tým, ako spomaľuje plynutie času. Niektoré jedince sa dožívajú viac ako dvesto rokov – bez zjavnej straty vitality, bez rakoviny, bez starnutia, ktoré poznáme u ľudí. A vedci konečne prichádzajú na stopu jej tajomstva.

Nový výskum ukazuje, že za dlhovekosťou tohto morského obra stojí špeciálny proteín aktivovaný chladom, ktorý zlepšuje opravu DNA. Inak povedané, veľryba má v sebe zabudovaný systém, ktorý jej bunky chráni pred účinkami času. Informuje o tom web iMeteo aj štúdia uverejnená na portáli Nature. 

Zázrak z arktických vôd

Veľryba grónska, známa aj pod anglickým menom bowhead whale, žije výlučne v ľadových vodách Arktídy. Váži až 80 ton a dokáže sa dožiť veku, o akom sa človeku ani nesníva. Po celé desaťročia sa vedci snažili zistiť, ako je možné, že také obrovské zviera, vystavené neustálemu stresu prostredia, starnutiu a mutáciám, zostáva zdravé celé storočia.

Odpoveď teraz prináša výskum zverejnený v časopise Nature. Tím z University of Rochester v New Yorku, vedený bioložkou Verou Gorbunovou, odhalil, že veľryba má mimoriadne účinný systém opravy genetického materiálu. Jej bunky jednoducho opravujú DNA presnejšie a rýchlejšie ako tie ľudské.

Proteín, ktorý sa prebúdza v chlade

Kľúčom k tomuto mechanizmu je proteín CIRBP – cold-inducible RNA-binding protein. Aktivuje sa, keď teplota klesne. Tento proteín pomáha opravovať najnebezpečnejší typ poškodenia DNA, keď dôjde k pretrhnutiu oboch vlákien dvojitej špirály.

Veľryby, ktoré trávia život v ľadovej vode, produkujú až stonásobne viac CIRBP ako ľudia. Výsledkom sú bunky, ktoré sa regenerujú presne, bez nutnosti ich likvidovať, a teda bez zrýchleného starnutia.

zdroj: AI

Keď ľudské bunky získali veľrybí dar

Vedci v laboratóriu tento jav otestovali aj na ľudských bunkách. Keď im zvýšili hladinu CIRBP, dokázali opraviť až dvojnásobné množstvo poškodenej DNA oproti normálu. Rovnaký efekt sa potvrdil aj u drozofíl – malých octomiliek, ktoré po zvýšení hladiny tohto proteínu žili dlhšie a lepšie odolávali žiareniu.

„Ľudia si dlho mysleli, že sme v oprave DNA dosiahli biologické maximum. Ale veľryba grónska to zvláda lepšie ako my,“ hovorí Gorbunová. Jej tím sa teraz snaží zistiť, či by sa podobný mechanizmus dal aktivovať aj u človeka – napríklad vystavením chladu alebo pomocou liekov.

Myši, sprchy a biológia starnutia

Vedci už chovajú laboratórne myši so zvýšenou hladinou CIRBP, aby sledovali, či sa im predĺži životnosť. Zároveň skúmajú, ako na tvorbu proteínu vplýva chlad – otužovanie, studené sprchy, alebo krátke ponorenie do ľadovej vody. Ak by sa potvrdilo, že aj krátkodobé vystavenie chladu dokáže stimulovať tvorbu CIRBP, išlo by o prekvapivo jednoduchý spôsob, ako podporiť regeneráciu buniek a spomaliť starnutie.

Nie každý však túži po ľadovej terapii. Preto Gorbunová a jej kolegovia hľadajú aj farmakologické cesty – teda lieky, ktoré by dokázali aktivovať CIRBP bez nutnosti ponárať sa do mrazu. Ak by sa to podarilo, išlo by o prelom. Od spomalenia starnutia cez ochranu orgánov pri transplantáciách až po regeneráciu tkanív po operáciách – všetko by sa mohlo zmeniť.

Cesta k dlhovekosti nie je priamočiara

Podľa experta Gabriela Balmusa z University of Cambridge by zlepšenie schopnosti buniek opravovať DNA mohlo zásadne spomaliť proces starnutia a znížiť riziko chorôb spojených s vekom. No zároveň varuje, že u človeka to nebude také jednoduché. Na rozdiel od veľrýb musíme nájsť rovnováhu medzi posilnením opravných procesov a biologickými limitmi tela.

Inými slovami, nemožno len tak zapnúť mechanizmus nesmrteľnosti. Ľudské telo je nastavené na určitý rytmus obnovy, ktorý musí zostať v rovnováhe. Prekročenie hranice by mohlo spôsobiť nežiaduce dôsledky, napríklad nekontrolované delenie buniek.

Lekcie z hlbín Arktídy

Aj keby sme sa k receptu veľrýb priblížili len čiastočne, išlo by o obrovský posun. Štúdium ich DNA môže pomôcť nielen pochopiť proces starnutia, ale aj nájsť nové cesty k prevencii rakoviny, k regenerácii tkanív a k predĺženiu aktívneho života.

Veľryba grónska tak zostáva viac ako len pozoruhodným živočíchom. Je živou pripomienkou toho, že príroda stále skrýva odpovede na otázky, ktoré sa človek snaží rozlúštiť celé stáročia. A možno práve z hlbín ľadového oceánu prichádza prvý kľúč k tomu, ako žiť dlhšie – a zdravšie.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti