Vedomie by mohlo byť novým skupenstvom

  • Vedomie je niečo, o čom vedci veľmi radi hovoria. Nevidíme ho, nemôžeme sa ho dotknúť a napriek snahám výskumníkov ho nie je možné ani vyčísliť. Vo vede platí, že ak nedokážete niečo zmerať, je ťažké to vysvetliť. Ale každý z nás vie, že vedomie existuje a robí nás ľuďmi. Vedci teda navrhli, že je možné uvažovať o vedomí ako o novom stave hmoty.
mind1
  • Vedomie je niečo, o čom vedci veľmi radi hovoria. Nevidíme ho, nemôžeme sa ho dotknúť a napriek snahám výskumníkov ho nie je možné ani vyčísliť. Vo vede platí, že ak nedokážete niečo zmerať, je ťažké to vysvetliť. Ale každý z nás vie, že vedomie existuje a robí nás ľuďmi. Vedci teda navrhli, že je možné uvažovať o vedomí ako o novom stave hmoty.

Aby sme v tom mali jasno, zatiaľ je to na úrovni hypotézy. Ale aj táto hypotéza je súčasťou malých pokrokov v teoretickej fyzike a neurovede, pokúsiť sa určiť základné princípy vedomia s cieľom pozorovania. Hypotéza bola prvýkrát predstavená v roku 2014 kozmológom a teoretickým fyzikom Maxom Tegmarkom, ktorý vyjadril, že existuje skupenstvo, rovnako ako pevné, kvapalné, či plynné, v ktorom sú atómy usporiadané tak, aby spracovávali informácie a viedli k subjektivite, teda vedomiu.

maxtegmark

foto: masspeaceaction.org

Táto hmota by mala dostať názov Preceptronium. Tegmark vysvetľuje, že správanie skupiny obrovského počtu atómov závisí od charakteru ich usporiadania a tu nastáva rozdiel v usporiadaní pri plynných, tekutých a tuhých látkach. Čiže vedomie možno chápať ako ďalšie skupenstvo. Rovnako ako existuje množstvo druhov tekutín, existuje aj mnoho typov vedomia. Avšak Tegmark nenaznačuje, že niekde v našich mozgoch sú umiestnené zhluky preceptronia a prostredníctvom našich žíl nám odovzdávajú pocit sebauvedomenia. Namiesto toho tvrdí, že vedomie môže byť interpretované ako matematický vzorec, a teda výsledok určitej sady matematických podmienok. Tvrdí, že rovnako ako môžu byť dané matematické podmienky pre stav hmoty ako je para, či ľad, môže sa tak stať aj v prípade vedomia.

79dde7a247e456e1006c07f615758e68-1000x667x1

foto: emaze.com

Zistiť čo je potrebné pre produkciu rôznych stavov vedomia v súlade s pozorovateľnými a merateľnými podmienkami by nám mohlo pomôcť pochopiť, čo vedomie znamená pre človeka, opicu, blchu, či superpočítač. Tegmarkov nápad bol inšpirovaný prácou neurovedca Tononiho, ktorý ešte v roku 2008 navrhol, že ak chceme dokázať vedomie, musia sa preukáza dve črty. Prvou je, že vedomá bytosť musí byť schopná ukladať, spracovať a oživovať veľké množstvo informácií. Druhá vysvetľuje, že tieto informácie musia byť začlenené do jednotného celku.

 

Ak ťa napadlo, že v takomto prípade by mohol mať aj počítať svoje vlastné vedomie, je to presne to, kam Tononi mieri. Vypočítal že tieto záblesky vedomia sa nemusia nevyhnutne rovnať vedomým systémom. Pri tejto teórii prišiel s jednotkou zvanou „fí“ alebo ϕ, ktorá by mohla byť použitá na meranie vedomia konkrétneho subjektu. Po tomto prišiel Tegmark s návrhom o existencii dvoch typov látok. Prvou z nich je Computronium, ktorá spĺňa požiadavku na schopnosť ukladať, spracovávať a oživovať informácie. Druhou je Perceptronium, ktoré síce spĺňa vyššie spomenutú požiadavku, ale zároveň tvorí jednotný celok. A tu vzniká 5 základných princípov, ktoré by mohli byť použité pri rozlišovaní vedomej hmoty od iných fyzikálnych systémov – informácia, integrácia, nezávislosť, dynamika a funkčný princíp.

mind-control-1

foto: lifeunloaded.com

Síce nemáme veľa informácií o tom, čo vedomie vlastne je, ale podľa mnohých neurovedcov a teoretikov je čím ďalej pravdepodobnejšie, že je to niečo, čo treba brať do úvahy. Ak je vedomie naozaj neodbytnou črtou vysoko integrovanej siete, potom existuje pravdepodobnosť, že všetky systémy, teda všetky bytosti s mozgom majú aspoň minimálnu formu vedomia. To by znamenalo, že vedomie nie je charakteristickým znakom len pre ľudí.

Zdroj: sciencealert.com, zdroj titulnej fotografie: lifehack.org

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá