Veľký nezávislý test odhalil, ako sú na tom pivá predávané v plechovkách

O po­moc v tes­to­vaní po­žia­dal od­bor­ní­kov z Ústavu ana­lýzy po­tra­vín a vý­živy VŠCHT. Testami sa malo potvrdiť alebo vyvrátiť či sa do pív uvoľňuje hliník, či sa pivá vyrábajú aj z plesnivého jačmeňa ale aj to či obsahujú rakovinotvorné látky. Odborníci sa však pozreli aj na množstvo zdraviu prospešných látok, ktoré pivá obsahujú.

V súvislosti s hliníkovými soľami sa hovorí najmä o rakovine prsníka a Alzheimerovej chorobe. Zo strany spoločnosti je o túto tému pomerne veľký záujem. Ľudia chcú vedieť, či sa neuvoľňujú aj do piva predávaného v plechovkách. Prvou dobrou správou vychádzajúcou z testov je, že do žiadneho z pív sa hliník neuvoľňuje. Mohlo by sa to stať len v prípade, pokiaľ by bol obal piva poškodený.

Vo veľkých nezávislých testoch sa skúmalo aj to, či pivovary nepoužívajú na výrobu plesnivý jačmeň. To sa dá odhaliť vďaka prítomnosti toxických produktov plesní, takzvaných mykotoxínov. Jediné pivo, v ktorom sa našlo určité množstvo plesní bolo to značky Lobkowicz. Tolerovanú dávku mykotoxínov by 80 kilogramový muž prekročil po vypití necelých šiestich plechoviek tohto piva. Odborníci upozorňujú, že zdravotné problémy môžu nastať najmä pri dlhodobejšej konzumácii.

Druhé najvyššie množstvo produktov plesní obsahovalo pivo od rovnakého výrobcu ako pivo Lobkowicz. Išlo o pivo s názvom Rychtář. Celkovo najmenej mykotoxínov obsahoval svetlý ležiak s názvom Bránik a Staropramen ležiak z pivovaru Staropramen.

Nulový obsah nežiadúcich plesní obsahovalo pivo Stella Artois. Do všetkých troch však výrobcovia pridávajú, medzi skálnými pivármi neobľúbený tetrahop, označovaný ako izomerizovaný chmeľový extrakt. Tento chemický upravený extrakt ovplyvňuje horkosť, no predovšetkým drží penu. Tetrahop by však nemali obsahovať pivá so zemepisným označeným: České pivo.

Späť však k plesniam. Dobrou správou je, že prevažná väčšina pív neobsahuje žiadne alebo len malé množstvo mykotoxínov. Je to spôsobené aj čoraz prísnejšími kontrolami a pivovary si tak nechcú robiť zbytočné problémy.

Pivo obsahuje aj celý rad zdraviu prospešných látok – vitamínov radu B a antioxidantov z chmeľu a jačmeňa. Prospešných látok malo z testovaných pív najmenej pivo značky Stella Artois od Staropramenu. A naopak, pomyselným víťazom v tejto kategórií je pivo Rychtář od pivovaru Lobkowicz.

V testoch sa odborníci pozreli aj na látku glyfosát, ktorý sa používa pri likvidácii buriny a pri dosušovaní obilia priamo na poli. Túto látku odhalili pred časom nemecké testy pív. Našťastie tentokrát sa v pivách táto látka vôbec nenašla.

Víťazom testu s ohľadom na množstvo škodlivých a prospešných látok sa stal Staropramen ležiak. Toto pivo neobsahovalo takmer žiadne mykotoxíny avšak je v ňom prítomný umelý chmeľový výťažok.

Čo sa týka prírodného zloženia, veľmi dobre obstál Budweiser Budvar z Českých Budejovic. Vyrobený je len z vody, jačmenného sladu a chmeľu. Neobsahuje žiadne polotovary ani chmeľové produkty či chemicky upravené výťažky a extrakty. Prepadák veľkých testov sa v tomto prípade neurčoval, odborníci len upozorňujú, aby si pivovary Lobkowicz Group strážili kvalitu vstupných surovín.

Kompletné výsledky testov nájdeš TU.