Vyštudovala prestížnu čínsku univerzitu a žije v Pekingu: Čím dlhšie ostávate v kancelárii, tým ste pracovitejší

Študovala si v Číne, konkrétne v Pekingu, prečo si sa rozhodla práve pre túto krajinu?

Na Číne ma lákala najmä zmena kultúrneho prostredia. Pred odchodom som už mala Európu ako tak precestovanú, tak som chcela vidieť niečo nové. O Číne som pred príchodom do Pekingu až tak veľa nevedela. Nemala som vôbec žiadne očakávania, čo si myslím, že mi pomohlo vyrovnávať sa lepšie s kultúrnymi šokmi.

Aký odbor si vyštudovala?

Študovala som magisterský stupeň biznis žurnalistiky na Tsinghua univerzite, ktorá sa radí medzi top inštitúcie.

Čína je komunistická krajina a sloboda prejavu tam predsa len nie je taká ako na Slovensku. Ako to vnímaš ty? Cítiš sa byť v niektorých ohľadoch obmedzovaná?

V prvý deň školy sa nám profesor zmienil o troch témach „T“, o ktorých sme nemali dovolené písať v diplomových prácach. Ide o Taiwan, Tibet a námestie Tiananmen. Čínske mainstreamové médiá sú pod štátnou kontrolou, čo znamená, že štát do veľkej miery ovláda, o čom sa píše.

Hlavne západné sociálne médiá ako YouTube, Instagram, Facebook, Google (ale tiež Wikipedia) sú v Číne blokované. Väčšina expatov si však zaobstará VPN, vďaka ktorej sa vieme na zakázané stránky dostať. V Číne každý používa messenger aplikáciu WeChat, ktorá tiež spadá pod určitú cenzúru. Ja osobne sa necítim až tak veľmi obmedzovaná, viem, že o určitých témach sa na verejnosti či na internete mám baviť len opatrne.

zdroj: Viktória Fričová

Rozmýšľala si niekedy aj nad štúdiom na Slovensku či v nejakej európskej krajine?

Študovala som v Bratislave prvý rok bakalarskeho stupňa, ale program mal mnoho nedostatkov. Na druhý rok som odišla na výmenné pobyty a na posledný rok som prestúpila na školu do Zlína, kde som bakalára dokončila. Verím, že na slovenských univerzitách máme mnoho kvalitných programov. Mne osobne sa na štúdiu v zahraničí páči medzinárodné prostredie – denne sa stretávate s ľuďmi z celého sveta, a to je pre mňa obohatenie, ktoré by som za štúdium doma nevymenila.

Ako vyzerajú také prijímačky na čínsku univerzitu? Čo všetko musí uchádzač splniť na to, aby sa dostal na vysokú školu?

Na môj program sa nerobili prijímacie testy, tak ako to poznáme doma. Bolo potrebné napísať motivačný list, dokázať potreby stupeň znalosti angličtiny, osobný pohovor s profesorom a výpis výsledkov z predchádzajúceho štúdia.

Je výučba na školách ideologicky obmedzovaná?

Pre nás zahraničných študentov len do určitej miery. V mojom programe sme mali veľa amerických lektorov, ktorí sa s nami bežne bavili o rôznych témach. Z radu čínských profesorov môžem spomenúť len jednu, ktorá dokonca žartovala, že si máme dávať pozor na to, čo hovoríme, lebo „veľký brat“ sa pozerá, ukazujúc na kameru na strope. Z počutia viem, že čínski študenti sa na školách bežne neučia o demokracii čí slobode slova.

O Číňanoch sa napríklad hovorí, že sú dobrí v číslach. Čo študujú najčastejšie? Aké odbory u nich prevažujú?

Tsinghua univerzita, na ktorej som študovala, je známa najma pre svoje technické odbory. Práve jej absolventi sú tí, ktorí sa už na škole venujú AI, virtuálnej realite a podobným technológiam. Na konci strednej školy musia všetci študenti povinne zložiť „gaokao“, niečo ako našu maturitnú skúšku. Zvládnuť gaokao s čo najvačším počtom bodov, je viac-menej cieľom ich štúdia. Na základe výsledkov sú totiž potom študenti priradení na jednotlivé školy a odbory. Stretla som tak Číňana, ktorý chcel veľmi študovať španielčinu, ale kvôli nízkemu počtu bodov na „maturite“ mu bola priradená slovenčina.

zdroj: Viktória Fričová

Na Slovensku si už pomaličky zvykáme na to, že s profesormi vedieme diskusiu a na hodinách môžeme otvorene povedať svoj názor. Ako to však vyzerá v Číne?

Tým, že som študovala medzinárodný program v angličtine s veľa zahraničnými lektormi a čínskymi profesormi, naše hodiny vyzerali veľmi podobné štýlu západných univerzít. Mali sme veľa prezentácií a diskusií. Za čínskych študentov však môžem povedať, že triedne diskusie nie sú bežnou súčasťou výuky. Tento polrok som učila angličtinu na jednej z univerzít a najväčšou námahou pre mňa bolo prinútiť študentov rozprávať. Na hodinách s čínskymi učiteľmi sa ich nikto na názor nepýta, učiteľ bežne celú hodinu lektoruje a študenti počúvajú a píšu poznámky.

Akí sú domáci? Ako reagujú na cudzincov? Je bežné, že u nich na univerzitách študujú aj ľudia zo zahraničia, alebo je to stále skôr rarita?

Keďže žijem v Pekingu, moja skúsenosť je určite neporovnateľná s expatom, ktorý príde bývať do menšieho 3 miliónového mesta. Tam je cudzinec ešte stále veľkou raritou. A hoci vo veľkomestách ako práve Peking alebo Šanghaj si na nás už viac-menej „zvykli“, denne sa stretávam s desiatkami pohľadov. Ja osobne som mala za štyri a pol roka len dobré skúsenosti, ľudia sú zväčša milí a nadšení so mnou interagovať, najmä keď im poviem niečo po čínsky. Mnoho expatov, najmä tmavšej pleti, má bohužiaľ s Číňanmi aj smutnejšie skúsenosti.

Čo sa týka univerzít, za posledné roky rastú veľmi na popularite. Okrem iného, záujem určite podporujú aj štipendiá čínskej vlády, ktoré môžu pokryť náklady na celé štúdium. Napríklad v našom ročníku nás bolo 22 študentov zo 16 krajín sveta.

Čína je v mnohých ohľadoch moderná krajina, v mnohých ďalších však stále zaostáva. Čo vnímaš na Číne ako najpokrokovejšie a čo naopak musia ešte doháňať?

Technológie sú pre mňa práve tým najpokrokovejším ohľadom v Číne. Za posledné roky už so sebou ani nenosím hotovosť, pretože všade a za všetko platíme telefónom. Cez aplikáciu WeChat si viete zaobstarať lístok na vlak, do kina, objednať jedlo, zaplatiť za elektriku, zdieľať účeť za večeru s kamarátmi, a pod. Práve takéto pohodlie mi bude na Číne najviac chýbať. Aspekt, v ktorom má veľa Číňanov ešte priestor na zlepšenie sú predsudky, stereotypy a tolerancia. Avšak nie sú v tom jediní. Verím, že na Slovensku sa v tomto ohľade máme ešte aj my stále čo učiť.

zdroj: Viktória Fričová

Čo si najviac na živote v krajine užívaš a kedy sa ti najviac cnie za Slovenskom?

Veľmi sa mi páči, že aj po štyroch rokoch ma tu vie stále niečo prekvapiť, hoci občas veľmi milo a občas celkom iritujúco. Čína je obrovská krajina a hoci som už bola na mnohých miestach, stále zostáva veľa častí, ktoré by som rada navštívila. Každý kút Číny ponúka niečo unikátne, čo sa týka jedla, zvykov, jazyka. Zo Slovenska mi najviac chýba jedlo, rodina, používanie slovenčiny a náš ironický humor.

V súčasnosti už v Pekingu pracuješ, kde si získala pracovné miesto? Bol to náročný proces?

Od ukončenia štúdia som prestriedala niekoľko pozícií. Nájsť si prácu v žurnalistike, nebolo veľmi jednoduché, keďže pre anglické médiá preferujú ľudí z anglicky hovoriacich krajín. Vyskúšala som si teda prácu v marketingu a sales, ale robota v office ma nenapĺňala. Pred pol rokom som dala výpoveď a začala učiť angličtinu.

Prečo si sa rozhodla zostať tu aj po skončení školy? Neuvažovala si nad návratom na Slovensko?

Mojím cieľom bolo zlepšiť si čínštinu. A tiež som si chcela vyskúšať život pracujúceho človeka v Číne, nielen život študenta. Som rada, že som zostala a mala možnosť zažiť Peking mimo univerzitného campusu.

zdroj: Viktória Fričová

O Aziatoch sa všeobecne hovorí, že sú veľmi pracovití, je to naozaj pravda?

Mnohí z nich sú veľmi pracovití, áno, ale mnohí v rámci preukázania pracovnej morálky nemajú veľmi na výber. Respektíve, častokrát sa 100% pracovné nasadenie nehodnotí podľa výsledkov, ale podľa času, ktorý v práci strávite. Čím dlhšie ste v office, tým ste automaticky pracovitejším. Tiež sa viac ráta, ak zostanete v robote dlhšie ako váš nadriadený. Mnoho Číňanov sa teraz ozýva voči tvz. 9-9-6 pracovnej kultúre, ktorá doslova znamená pracovať od 9 rána do 9 večera, 6 dní v týždni.

Ako to vyzerá s pracovnou dobou?

Pracuje sa bežne od 9/10 rána do 6/7 večera. Myslím, že tu majú 45-hodinový pracovný týždeň. Ak však pracujete s klientmi, vaša pracovná doba sa večer nekončí. Očakáva sa, že budete instantne odpovedať na klientove správy a telefonáty, keď aj o 11 večer.

Myslíš si, že pracovať v Číne je náročnejšie ako vykonávať tú istú prácu v nejakej európskej krajine? Majú vyššie nároky na výkon a kvalitu práce než Európania?

To mi je celkom ťažko posúdiť. Možno už spomenuté nároky na výkon, resp. počet odpracovaných hodín je náročnejší tu než u nás v Európe. Ale čo sa týka kvality práce alebo efektivity, v tom sa mi ťažko porovnáva.

zdroj: Viktória Fričová

Ako to tam vyzerá s pracovným ohodnotením? Koľko si ty ako Európanka dokážeš zarobiť?

V súčasnosti je na trhu práce menej príležitosti pre ľudí zo zahraničia, ako to bolo pred pár rokmi. Mnoho Číňanov sa vracia naspäť zo štúdia v zahraničí, vedia plynule po anglicky a viac-menej rozumejú západniarskej kultúre, čo je nevyhnutné pre prácu, napr. v marketingu. To sa odráža na pracovnom ohodnotení zahraničného pracovníka, ktorý za takúto prácu zarobí podobne ako v Európe. Jedna z najlepšie zarábajúcich prác je učenie angličtiny – hodinová mzda nie je porovnateľná s platom na Slovensku a ani v mnohých západných krajinách.

Stačí to?

Určite áno, ale opäť záleží od typu práce. S poziciou v marketingu, manažmente, obchode sa dá zarobiť na celkom fajn život v Pekingu. Učením angličtiny si vie človek aj dobre nasporiť.

Koľko stojí v priemere v Pekingu nájom?

V centre mesta (aj keď v Pekingu je viac centier) vyjde ubytovanie dosť draho a každý rok cena stúpa. Minuly rok som platila za izbu v dvojizbovom dome vyše 600 eur plus náklady za elektrinu a internet. Ubytovanie je lacnejsie čím je človek ďalej od centra ďalej, čo ale znamená viac ako hodinové dochádzanie do roboty cez „najbusy“ dopravu, a tiež život ďaleko od expatskej komunity, čoho sa veľa z nás nechce vzdať.

zdroj: Viktória Fričová

Ako reaguje tvoja rodina na to, že si sa tu rozhodla zostať? Zmierili sa s tým?

Myslím, že rodičia boli hrdí, keď som sem prišla študovať a keď sa mi podarilo nájsť si prácu. Určite by ma mali radi doma, ale vedia, že vo svete mám viac možností. Mamina ma dvakrát navštívila, trochu sme pocestovali a veľmi sa jej páčilo. Myslím, že sa s tým „zmierili“ lebo si nemysleli, že to bude nadlho. Teraz ale nie sú takí nadšení s mojím novým plánom odísť do Južnej Ameriky (smiech).

Ako vnímaš Slovensko? Myslíš si, že dnešní mladí ľudia majú dostatok príležitostí presadiť sa?

Určite áno! Slováci, ktorých stretávam sú veľmi schopní, majú rozhľad, sú nezávislí, tolerantní a otvorení novým veciam. Myslím, že to sú tie pravé charakteristiky a schopnosti, ktoré sa v zahraničí zídu. Je tu však jedna vec, na ktorej by mnohí Slováci ešte mohli zapracovat (vrátane mňa), a tou je podceňovanie seba samých a porovnávanie sa s ostatnými.