Vstúpili sme do poslednej éry existencie vesmíru. Čierne diery, zánik hviezd a večná tma – toto nás čaká

  • Dnes sa nachádzame v takzvanej druhe ére, ktorej špecifikom je obloha
  • Tá sa v ďalších fázach zmení a čierne diery zožerú naše hviezdy
  • Dnes sa nachádzame v takzvanej druhe ére, ktorej špecifikom je obloha
  • Tá sa v ďalších fázach zmení a čierne diery zožerú naše hviezdy

Ak máš chvíľu čas, pozri sa na oblohu, ktorú poznáš dnes. Jasné hviezdy, kométy a farebné roje meteoritov sú to najkrajšie, čo naše oči vo vývoji vesmíru čaká.

Samozrejme, až sa celý svet zmení, budeme všetci dávno po smrti. V tomto prípade však musíme povedať – našťastie. To, čo svet čaká, by si zaručenie vidieť nechcel.

Teória piatich ér vesmíru bola prvýkrát publikovaná v knižnom vydaní v roku 1999, poslednými úpravami po získaní hlbších poznatkov prešla v roku 2013.

Dané rozdelenie životnosti a vývoja vesmíru pomáha pochopiť jeho kontinuálnosť a predpokladaný vývoj, informuje portál Big Think.

Aby si ľahšie porozumel časovej osi vesmíru, ku každej fáze priložíme časový údaj uvedený v kozmických dekádach, pričom jedno desaťročie predstavuje 10-násobný nárast v rokoch. Keď mal vesmír 10 rokov, ukončil svoje prvé kozmologické desaťročie. Vo veku 100 rokov si vesmír poznačil svoje druhé kozmologické desaťročie. Za 10 miliárd rokov teda dosiahol 10. kozmologické desaťročie, informuje CS Monitor.

Prvotná éra (Primordial era)

  • Prvých 100 000 rokov vesmíru.

Táto kapitola vesmíru začala spolu s jeho vznikom datovaným 13,8 miliardy rokov vzad k Veľkému tresku. Predtým, než si predstavíš samotný Veľký tresk, a po ňom sformovanie toho, čo poznáme dnes ako vesmír, nastala veľmi krátka fáza zvaná Plancková epocha, počas ktorej sa sformovali všetky fyzikálne zákony, a vlastne, celý osud vesmíru.

Je to zároveň obdobie tradičnej kozmológie Veľkého tresku, počas ktorého boli teploty dostatočne vysoké na to, aby štyri základné sily – elektromagnetizmus, gravitácia, slabá interakcia a silná interakcia – boli zjednotené do jednej základnej sily.

Táto časť trvala, respektíve, bola „veľká “ 10-44 sekundy. Došlo k vzniku času aj priestoru.

Mimozemšťania existujú, tvrdí profesor z Harvardskej univerzity. Ich pokrokovú technológiu sme zažili nedávno

Následne sa do jedinej sekundy po Veľkom tresku vesmír začal rozpínať až o 100 bilión biliónov svojej pôvodnej veľkosti. Len o 20 minút neskôr už boli na svete prvé atómy schopné prežitia.

Vesmír začal chladnúť a napokon nás zanechal so 75 percentami vodíka a 25 percentami hélia, čo sa dnes podobá zloženiu Slnka. Elektróny následne pohltili fotóny, čo zapríčinilo jeho nepriehľadnosť.

Trvalo 380 000 rokov, kým vesmír vychladol natoľko, že sa na ňom dokázali atómy sformovať a prežiť. Prvé známky svetla, definované ako Kozmické žiarenie, vznikli následne uvoľnením elektrónov v atómoch, a teda fotónov. Cítiš sa už mierne stratený? Neboj sa, bude to ešte lepšie. Zatiaľ sme len v prvej fáze.

Stelliferous éra (éra hviezd, v ktorej žijeme)

  • Od 6. do 14. dekády.

V tejto časti sa vykreovala nádhera, ktorú môžeme každý večer v priaznivých podmienkach sledovať. Takmer všetka hmota, ktorá vo vesmíre bola, sa sformovala do hviezd a galaxií.

Prvé hviezdy boli obrovské, nakoniec explodovali ako supernovy a vytvorili oveľa viac menších hviezd. Tie sa vďaka gravitácii spojili do galaxií.

Jedným z axiómov doby Stelliferous je, že čím je hviezda väčšia, tým rýchlejšie spaľuje svoju energiu, a potom zomiera – zvyčajne za pár miliónov rokov. Menšie hviezdy, ktoré spotrebúvajú energiu pomalšie, zostávajú aktívne dlhšie. V každom prípade by sme túto éru mohli označiť ako nekonečný vznik a nezvratný zánik, informuje CS Monitor.

Naša obloha vo svojej rozmanitosti nebude trvať večne. Za 4 miliardy rokov by sa naša Mliečna dráha mala zraziť s Andromedou. Vedci dali novej galaxii aj názov – Milkomeda. To, či prežije aj náš solárny systém, je otázne.

Supernova
zdroj: Youtube/Sherlok Holmes reprofoto

Degeneratívna éra (požierači hviezd)

  • Od 15. do 39. dekády.

Vesmír vo veku trilión rokov čaká vstup do ďalšej, degeneratívnej éry. Neznie to príliš vábne a pravdou je, že to bude začiatok konca.

Zánik hmoty, vznik a nárast čiernych dier, ktoré požerú častice hviezd pre vlastný rast. V tejto časti budú dominovať oblohe len hnedí a bieli trpaslíci, ktorí so sebou zoberú značné množstvo vodíka, čo znemožní vznik nových hviezd. Na oblohe ostanú len vytrvalci z predošlej éry, ktorí ešte nestihli zaniknúť.

Zvyšky tiel hviezd sformujú špirály a tie pri kolízii vytvoria záblesk energie, z čoho môžu vzniknúť nové, slabo žiariace a v ponímaní vesmíru krátko žijúce hviezdy.

Bohužiaľ, ich žiara bude pre spektrum vnímané ľudským okom nezachytiteľná. Čierne diery v tomto období začnú nezadržateľne rásť, živiť sa zvyškami hviezd a vesmír stmavne a ochladne.

čierna diera
zdroj: NASA/feature/Goddart

Éra čiernych dier (záblesk svetla)

  • Od 40. do 100. dekády.

Štvrtou érou svet vesmíru stíchne. Teória vraví, že nadvláda čiernych dier však nebude večná. Živiac sa poslednými zvyškami vesmírnych častí a energie začnú čierne diery strácať kúsky svojho obsahu, začnú tiecť ako zle zatiahnutá vodovodná batéria, čo zapríčiní ich zánik.

Ako portál Big Think informuje, malej čiernej diere, približne 50 krát objemu Slnka, potrvá až 1068 rokov, kým sa vytratí.

hviezda
zdroj: Youtube/AlphaOmegaParadigm reprofoto

So zánikom poslednej z nich sa uvoľní kúsok svetla, energie vo vesmíre, ktorá bude ale prislabá na akúkoľvek akciu. Tak zanikne vesmír, ktorý poznáme. Do poslednej bodky. Ostanú len slabé subatomárne častice a fotóny.

Večná tma (koniec)

  • Od 101. dekády.

Napriek tomu, že vesmír ukončil svoju existenciu pomyselne už vo štvrtej fáze, práve po jej ukončení vstupuje do piatej, finálnej fázy, ktorá je vyplnená len večnou tmou a tichom. Tak ako cyklus hviezd, aj ten vesmírny bude ukončený.

Iné teórie, rovnaký výsledok

V poslednom čase si mohol nájsť niekoľko publikácií, v ktorých sa vedci vyjadrili, že sme vstúpili do šiestej, a zároveň poslednej éry vesmíru.

Napriek tomu, predsa, 5 ér vesmíru o žiadnej šiestej nepojednáva, a časový sled udalostí absolútne nekorešponduje s dobou, v ktorej práve žijeme.

Vysvetlenie spočíva v tom, že Stellarious éra (druhá) začína v šiestej dekáde, a je označovaná aj za šiestu éru v ďalšej teórii vesmíru, o ktorej informuje Forbes.

V tejto teórii je prvou Inflačná éra, ktorá nastoľovala Veľký tresk. Druhá je Prvotná éra datovaná od začiatku Veľkého tresku až do konca transformačných interakcií jadra a častíc v ranom vesmíre.

big bang infotgraphic
zdroj: NASA/Infographic

Za tretiu označujeme Plazmatickú éru, tá sa datuje do konca ochladzovania sa vesmíru a po vznik hmoty.

Štvrtou je Obdobie temna. Rátame ho od vzniku neutrálnej hmoty až po prvé hviezdy a galaxie a ich úplnú reionizáciu vesmíru.

Hviezdna éra platí od konca reionizácie do ukončenia gravitáciou riadeného formovania a rastu rozsiahlej štruktúry, keď hustota temnej energie dominuje nad hustotou hmoty.

Poslednou, a teda šiestou, či v rozsiahlejšom ponímaní druhou, je Éra temnej energie. Fáza nášho vesmíru, kde sa expanzia zrýchľuje a odpojené objekty sa nenávratne vzďaľujú od seba.

Teórií na uchopenie aspoň smietky informácií o vesmíre je mnoho, no ako sa zdá, žijeme práve najkrajšiu dobu vesmíru vhodnú pre nás, ľudí.

Zdroje: Big Think, SC Monitor, Forbes

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK