Vyhoď prácu do luftu, nový coworking V Banskej Štiavnici

  • Za zákrutou sa vynorila panoráma, ktorá je pre oko Bratislavčana potešením, ako nová výzva pre Elona Muska, či nevídaná ako hipster bez brady. Hole, lúky, kopce, lesy, jazerá a nad tým všetkým pokojne stojaca Kalvária. Práve v týchto nezabudnuteľných miestach vzniká oáza pre uponáhľaného človeka veľkomesta. Banská Štiavnica vás síce nezbaví problémov a pracovných povinností, ale budete ich prekonávať akosi ľahšie a vo väčšom pokoji.
image_1436252455.png
  • Za zákrutou sa vynorila panoráma, ktorá je pre oko Bratislavčana potešením, ako nová výzva pre Elona Muska, či nevídaná ako hipster bez brady. Hole, lúky, kopce, lesy, jazerá a nad tým všetkým pokojne stojaca Kalvária. Práve v týchto nezabudnuteľných miestach vzniká oáza pre uponáhľaného človeka veľkomesta. Banská Štiavnica vás síce nezbaví problémov a pracovných povinností, ale budete ich prekonávať akosi ľahšie a vo väčšom pokoji.

 

Nebolo ľahké pretrhnúť všetky pracovné väzby a naprogramovaný život a odísť z veľkomesta. No stalo sa a v stredu 8. júla vyštudovaná  novinárka Šárka Hurdálková a UX dizajnér Andrej Minárik oficiálne otvoria brány coworkingu v jednom z najčarovnejších miest Slovenska. Banská Štiavnica má veľký potenciál a k jeho naplneniu chcú prispieť aj oni dvaja. O tom, že cesta z Brna na Dolnú Ružovú nebola úplne ľahká, sa dočítate v rozhovore.

 

 

Ako vám vôbec napadlo, urobiť coworking v Štiavnici? Asi to nie je mesto, kde je veľa ľudí, ktorí by potrebovali coworking. Alebo sa mýlim?

Š: Je to miesto, kam sa ľudia radi vracajú. Nie je to také, že idú na výlet, aby si zaškrtli miesto, že tu boli. Má to tu zvláštnu atmosféru, je tu živo, ľudia sú veľmi fajn. Preto to podľa nás má potenciál. Aj v zahraničí sme počuli, že ľudia to tu poznajú. Česi síce moc nie, ale dúfame, že to prelomíme. Napríklad v Škandinávii sme sa pýtali kamarátov a vraj ľudia, čo odtiaľ boli v Štiavnici, zostali nadšení.

A: Minulý rok sme boli na Ceste hrdinov SNP, kedy nám prvýkrát skrsla v hlave táto myšlienka. Na jeseň sme sem už prvýkrát prišli so zámerom, či by sa tu niečo podobné nedalo urobiť.

 

Aká bola tá cesta od myšlienky až po dnešný deň? Muselo to byť celkom náročné.

A: Mali sme šťastie na akési skratky. Prvá prišla, keď sme sedeli v Archanjelovi, čo je miestny známy podnik a do rozhovoru sa s nami dala jedna miestna dievčina. Porozprávali sme jej o našom nápade a jej sa to veľmi páčilo. A teraz sedíme v dome jej otca (úsmev).

 

 

Takže nebol problém nájsť tu priestory.

Š: Ani nie. Podľa mňa priestory sú, ale asi záleží na tom, koľko chce človek do toho investovať. Prázdne domy tu sú, len v rôznom technickom stave. Záleží na tom, či chceš byť v centre alebo ďalej od centra. My sme chceli čo najbližšie k centru. Sme asi na najlepšej ulici, okolo okien nám tu budú prechádzať desiatky turistov.

 

Ako vyzeral pôvodný plán coworkingu?

Š: Pôvodne to bolo celkom megalomanské, chceli sme vybudovať niečo podobné ako Surf Office. To znamená, že tam žiješ a pracuješ. To by bol však enormný projekt. Nakoniec sme od toho upustili s tým, že budeme iba coworking. Boli by sme radi, keby primárne slúžil na to, aby si sem ľudia z mesta chodili vyvetrať hlavu. S tým, že sem budú chodiť iba pracovať, ubytovaní budú niekde inde. Samozrejme, sme otvorení aj pre miestnych. Naďalej ale dúfame, že sa nám to podarí prepojiť aj s ubytovaním.

 

Sú tu ľudia, ktorí sem budú chodiť? Nie je aj Štiavnica obeťou vlny, v rámci ktorej mladí ľudia odchádzajú do väčších miest?

A: Určite je aj tu ten odliv.  No aj my chceme trochu prispieť k tomu, aby ľudia zostávali. Tým, že by sem prišli ľudia z miest a trochu sa prepojili s miestnymi. Aj tým, že by sme sem napríklad pozývali cez workshopy a prednášky zaujímavých hostí.

Š: Na druhej strane je Štiavnica zase miestom, kam sa ľudia sťahujú naspäť z veľkých miest. Či už z Bratislavy alebo je tu dievčina z Prahy, ktorá tu žije už niekoľko rokov.

 

 

Ako to v Štiavnici žije?

Š: Napríklad sú tu také tri hlavné podniky, v ktorých máš každý víkend koncert. Jazdia sem rôzne kapely, sú tu jazzové festivaly, festival vážnej hudby, filmový festival, výstavy. Dole pod kopcom je občianske združenie, ktoré zrenovovalo starú železničnú zastávku, je to taký inkubátor pre umelcov. Nedávno prebehla výstava mladých umelcov. Sú tu tri galérie.   

 

„Dostali sme sa aj do bodu, že sa na všetko vykašleme.“

 

V akej fáze sa váš projekt nachádza?

Š: Pred otváračkou.

 

To znamená?

Š: Dorábame priestory, chýba nám ešte nejaký nábytok. Všetko si robíme v podstate sami. Kamarát – architekt nám navrhol nábytok a miestny mladý chalan nám ho vyrába. Vždy, keď prinesie nový kus nábytku, sme šťastní, ako toho interiéru pribúda. Plánujeme teda otvorenie, ktoré bude 8. júla. Ešte pred Pohodou.

 

 

Mohlo by sa zdať, že otvárať coworking v lete nedáva veľmi zmysel.

A: Je tu strašne veľa ľudí práve v lete. Keď to rozbehneme v lete, tak skôr získame meno a je pravdepodobnejšie, že ľudia sem prídu aj v zime. Dávame dokopy program, aby sa tu niečo dialo aj v lete. Aj keď možno nebudú ľudia priamo pracovať, ale aby sem prišli.

Š: Tým, že by sme to chceli mať naozaj ako miesto, kam budú jazdiť ľudia z veľkých miest, a aj keď by sme sa chceli zamerať na Slovensko, myslíme si, že to má celoeurópsky potenciál. Tým pádom je leto pre nás úplne ideálne.

 

Pravdepodobne tu v Štiavnici aj niekde bývate.

Š: Zatiaľ bývame priamo tu, v coworkingu. Momentálne sú tu štyri miestnosti, jedna by mala byť ako konferenčná, a tam sme my. Ten coworking nás doslova drží (smiech). Chceli by sme sa časom odsťahovať a celé to nechať pre ľudí, čo tu budú pracovať.

 

Aké boli tri najväčšie výzvy, ktorým ste od prvotnej myšlienky až po dnešok čelili?

Š: Pre mňa to bolo asi na jeseň, keď sme sa definitívne rozhodli, že urobíme coworking. Pustili sme sa do prvých krokov a v decembri som dostala naozaj strach. Bola to taká osobná výzva – všetko opustiť, všetky vzťahy s klientmi prerušiť. Keď človek vyjde zo školy, má pred sebou tú nalinajkovanú cestu, ktorú mu spoločnosť a rodičia vytýčili, a zrazu to musí všetko prestrihnúť a začať úplne inak. Pre mňa to bola najväčšia výzva.

 

Dostala si sa až do bodu, že sa na to všetko vykašleš?

Š: Jasné, v decembri to už bolo v štádiu, že sme si hovorili „Aký krásny sen, ale dáme to len do zásuvky s názvom Sny.“ Potom vlastne ani neviem, čo sa stalo…

A: Ja si len pamätám na zafajčenú krčmu, kedy nám kamarát hovoril, že na čo ešte čakáme. Pre mňa sťahovanie do Štiavnice nebola výzva ale sen.

 

„Nechceme, aby sa stratila intimita, ktorá do Štiavnice patrí.“

 

Spomínate, že ste sa inšpirovali Surf Officom, ale potom ste zľavili kvôli ubytovaniu. Už ste s tým zmierení alebo ten ideálny stav bude naozaj vtedy, keď ponúknete aj ubytovanie?

A: Pre mňa je to stále veľký otáznik, ako sa dostať do stavu, aby sem ľudia mohli prísť bývať a pracovať. Akoby jeden balíček. Ideálny stav by bol asi taký, že ľudia sem prídu, budú vedieť, že si tu popracujú, a potom si užijú Štiavnicu a okolie. Vymyslíme im grilovačku, kúpanie, baňu, výlet, niečo zorganizujeme. Moja dlhodobá vízia je práve mať taký co-housing.

Š: Ja som v Surf Office nikdy nebola, ale mám dojem, že to tam majú celkom veľké. Nám sa u nás práve páči, že to tu máme práve také domáce. Ani priestory sme nechceli pre 30-40 ľudí, pretože potom sa už stráca intimita, ktorá do Štiavnice určite patrí. Samozrejme, ak sa ľudia rozhodnú, že to vezmú a nebudeme stačiť, tak to zväčšíme.

 

 

Aká je kapacita?

Š: V kancelárii je 12 miest.

 

Aký biznis model máte nastavený?

Š: V súčasnosti fungujeme na dni. Máme aj jednodenný vstup pre takých, ktorí sem prídu iba na chvíľu. Napríklad v Štiavnici je známa pôrodnica a raz sa nám stalo, že Andrejovi písal nejaký človek cez Twitter, či sa tu nedá niekde na deň pracovať, lebo manželka mu rodí. A potom je tu týždenná tarifa.

A: Pre Štiavničanov, ktorí by sem chodili úplne pravidelne, to bude individuálne.

 

Stíhate všetko pripraviť do 8. júla?

A: Čo si, otvárame už prvého (smiech).

Š: Oficiálne už prvého, ale to tu ešte reálne ľudia asi nebudú. Myslíme si, že začnú chodiť až po Dni voľných stoličiek.

 

Idete sa promovať rovno von do Európy alebo najprv začínate so Slovenskom?

A: Twitter píšeme po anglicky, Facebook page máme v slovenčine a teraz najviac pozornosti ide práve tam. Takže sa zameriavame najmä na Slovensko a Česko. Chceme však čo najskôr spraviť aj anglickú verziu stránky a rozbehnúť Twitter. Nebude asi energia na to, aby sme išli do celej Európy. Ale beriem to tak, že prvý test bude na Slovensku a verzia 2 bude potom ďalej. Ale určite by sa nám zišla nejaká strategická rada od odborníka ohľadom marketingu.

Š: Tým, že sme dvaja, tak sme limitovaní 24 hodinami a štyrmi pármi rúk. Okrem toho Andrej má ešte svoje zákazky a ja si dorábam svoje projekty.

 

Prečo Luft?

Š: Veľmi dlho sme hľadali názov. Bola som už na pokraji toho, že sa rozplačem. Brali sme to úplne vedecky, čítali sme články o budovaní brandingu. Potom sme už boli tak zúfalí, že sme skúšali náhodné generátory slov. Nič nefungovalo, bolo to hrozné. Až sme nakoniec na internete objavili starý štiavnický slovník. Kedysi dávno tu žilo mnoho Nemcov, našli sme v ňom množstvo nemeckých slov.

A: A luft nám úplne do toho sadol – pracuješ, si aj vonku, fúka taký nový vietor, môžeš si tu vyvetrať hlavu.

 

„Sú tu veľmi inšpiratívni ľudia.“

 

Nechýba vám veľkomesto?

Š: Vôbec.

A: Ja mám práveže problém odísť odtiaľto, keď niekedy potrebujem.  

 

Akí sú tu ľudia?

Š: Máme veľké šťastie na ľudí. Od tej dievčiny, ktorú sme stretli v tom podniku, cez pána domáceho, až po susedov. Otec pána domáceho nám tu pomáha s elektrinou. Jeho vnuk nám robí nábytok. Ale určite máme ešte tie začiatočnícke ružové okuliare. Prídu chvíle, kedy nám dôjde,  že to nemusí byť úplne ideálne.

 

 

Aké sú tri najlepšie veci na Štiavnici, kvôli ktorým by sem ľudia mali prísť?

A: Pre mňa sú to jazerá a okolie, to je naozaj pecka. A narazili sme tu vždy na veľmi fajn ľudí.

Š: Určite aj nočný život. Nie je to na ten štýl, že taxíkom obchádzaš jednu diskotéku za druhou ako v Bratislave. Je bližší človeku. V Archanjelovi sa sedí do noci, je tam množstvo ľudí, bavia sa spolu. Nie je to také odosobnené. A ľudia sú tu veľmi inšpiratívni, každý si tu robí niečo svoje. Všetci ti dokážu niečo posunúť, či už je to mladý hiphoper alebo starý pán, s ktorým sa zastavíš na kus reči na ulici.

 

Sedíme na káve, nebudem sa preto na záver pýtať, či pijete kávu. Spýtam sa na fámu, ktorá o Štiavnici koluje. Údajne je to najhipsterskejšie mesto na Slovensku. Je to pravda?

A: Táto informácia sa mi vracia zo všetkých strán a ja vôbec neviem prečo.

Š: Ja tiež netuším. Pre mňa sú hipsteri veľmi spojení so vzhľadom, ale takí tu vôbec nie sú. Samozrejme, môžeme sa ponoriť do filozofickej debaty, kto je hipster (úsmev).

A: Mňa by to teda zaujímalo. Musíme zistiť, ako to vzniklo. Možno starobylosť spojená s tým, že to tu žije. 

Š: Skúsime na opening party rozprúdiť debatu.

 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá