Vyhorenie zabíja myslenie a náladu startupistom, kreatívcom aj lekárom. Kľúč k zmene však existuje

  • Vyhorenie sa spomína najmä v súvislosti s manažérmi, kreatívcami a workoholikmi
  • Čoraz viac trápi aj mladých, dokonca deti
  • Ako sa mu vyvarovať a ak už ho máš, ako sa znova vrátiť k normálu?
christin-hume-slbqShqAhEo-unsplash
Unsplash/Christin Hume
  • Vyhorenie sa spomína najmä v súvislosti s manažérmi, kreatívcami a workoholikmi
  • Čoraz viac trápi aj mladých, dokonca deti
  • Ako sa mu vyvarovať a ak už ho máš, ako sa znova vrátiť k normálu?

Syndróm vyhorenia nepozná vek, pohlavie, dokonca ani povolanie. Čo však pozná, je tempo. Najčastejšie sa skloňuje pri ľuďoch, ktorí majú veľmi vysoké pracovné nasadenie.

Vyhorenie je syndróm, ktorý vzniká ako dôsledok chronického stresu na pracovisku, ktorý nebol úspešne zvládnutý. Vyznačuje sa príznakmi ako sú pocity fyzického alebo psychického vyčerpania, zvýšená duševná vzdialenosť od zamestnania, negativizmus či cynizmus v súvislosti s prácou a znížená profesionálna efektívnosť, opisuje ho Svetová zdravotnícka organizácia.

Vyhorenie sa oficiálne stalo diagnózou, ktorá sa dá liečiť

Syndróm pracovného vyhorenia prvýkrát vo vedeckej štúdii opísal psychológ Herbet Freudenberger v roku 1974. Pozoroval ho u dobrovoľníkov, ktorí pomáhali na bezplatnej klinike pre drogovo závislých.

Vyhorenie sa dnes považuje za oficiálnu diagnózu, ktorá sa dá liečiť. Je zaradené medzi duševné poruchy a vzniká najmä nadmerným pracovným zaťažením.

zdroj: Unsplash/Maksym Kaharlytskyi

Jeho zákernosť spočíva v tom, že prichádza postupne. Ani si neuvedomíš ako a prácu, do ktorej si sa tešil, zrazu nenávidíš.

Nenapĺňa ťa ani súkromný život, často nevládzeš vstať z postele a ísť na nákup. Tak, ako vyhorenie nepríde zo dňa na deň, tak sa zo dňa na deň ani nestratí. Kľúčom je práca so samým sebou a výrazná zmena pracovných návykov.

Lekári, manažéri, podnikatelia, učitelia…

Štatistiky hovoria, že vyhorením častejšie trpia ženy. V skutočnosti sú však určujúce iné faktory – najmä pracovné vyťaženie, osobné predispozície a schopnosť zvládať stres.

Hoci preťažiť sa môže každý, niektoré zamestnania sú rizikovejšie. Zväčša ide o také, ktoré si človek prenáša aj domov. Tým stráca možnosť úplne vypnúť od práce a oddýchnuť si.

Rizikovými zamestnaniami sú napríklad zdravotníci, sestričky, lekári, manažéri, pracovníci neziskových organizácií, kreatívci, ale aj učitelia, umelci či športovci.

Problém trápi aj podnikateľov a majiteľov startupov. Psychológ Michael Freeman, ktorý skúma vzťah medzi podnikaním a mentálnym zdravím, porovnával v roku 2013 vzorku 242 podnikateľov s demograficky podobnou skupinou „nepodnikateľov“.

Skúsenosť s problémom v oblasti duševného zdravia v ňom uviedlo až 72 percent podnikateľov, čo je hrozivé číslo oproti siedmim percentám zástupcov bežnej populácie.

zdroj: Unsplash/Christina Wocintechchat

Pre podnikateľov je ťažké úplne vypnúť. Mnohým ich projekt úplne splynie so životom a venujú sa mu 24 hodín denne, 7 dní v týždni. 

Nielen množstvo práce, ale aj tlak

Ich prístup k práci vplýva aj na zamestnancov. Mnohí sa cítia byť pod tlakom, pretože vidia, že ich šéf pracuje takmer nonstop. Stane sa, že nadriadení naložia na zamestnanca priveľa. Keď neskôr vyhorí, považujú to za zlyhanie jednotlivca a svoj podiel nepripúšťajú.

Vyhorenie však nie je len o objeme práce, ale aj o tlaku: „To, že vyhorenie spôsobuje len množstvo práce a počet odpracovaných hodín, je nepravdivý stereotyp. Aj ja som si to kedysi myslela. Vyhorieť však môže aj niekto, kto pracuje napríklad len päť hodín denne. Veľakrát je to najmä o emočnom tlaku,“ vysvetľovala v rozhovore pre Postoj autorka knihy knihy Nevyhorení Zuzana Matuščáková.

S kolegami vytvorila test, ktorý podľa tvojich odpovedí vyhodnotí, či máš správne nastavený pracovný balans.

Čím skôr problém odhalíš, tým lepšie

Pozitívnou správou je, že ho dnes dokážeš relatívne ľahko odhaliť u seba či u svojich kolegov. Vyhorenie má totiž niekoľko fáz.

Prvou je nadšenie, pre ktoré je typická často naivná predstava o fungovaní a pracovnom nasadení, cez štádium stagnácie, kedy dochádza k stretu medzi predstavami a realitou.

Potom nasleduje frustrácia. Tá sa prejavuje výraznou zmenou v prežívaní jednotlivca.

Predposledná je apatia, kedy jednotlivec stráca chuť snažiť sa, pokračovať vo svojej činnosti a prestáva sa angažovať. Ak v tejto fáze nevyhľadá odbornú pomoc, je v pravdepodobné, že môže prejsť až do štádia vyhorenia.

zdroj: Unsplash/Campaign Creators

Pokiaľ ťa postihlo vyhorenie, môžeš sa cítiť unavene, k práci máš negatívny postoj, neteší ťa, tvoj pracovný výkon je nízky.

V takýchto situáciách je potrebné navštíviť psychiatra – ten určí, či ide skutočne o vyhorenie. Podobné symptómy totiž sprevádzajú aj depresiu, úzkosť či bipolárnu poruchu.

Pri syndróme vyhorenia sa objavujú aj ďalšie príznaky. Môžeš pociťovať znížené sebahodnotenie, bolesti hlavy a brucha, nespavosť, problémy príjmu potravy, znížené sebaocenenie, negatívne naladenie, ale aj zhoršenú koncentráciu a zvýšenú podrážditeľnosť.

Vyhorenie však nie je len chorobou úspešných. Často ním trpia aj ľudia, ktorí sa veľmi snažia, no nedarí sa im: „Akonáhle jednotlivec vníma, že stráca kontrolu nad svojím myslením a správaním a uvedomuje si nízku mieru sebapodpory alebo externej podpory pri vytúženej zmene vo svojom správaní, je viac než dôležité, aby vyhľadal odborníka. Ak si jednotlivec uvedomuje, že svoju pomyselnú sviečku páli rýchlejšie, než ju stíha dopĺňať, je dôležité, aby spomalil, určil si priority a zamyslel sa nad svojím smerovaním,“ radí psychológ PhDr. Robert Krause, PhD. pre Startitup.

Je potrebné nájsť rovnováhu

V živote je dôležitá rovnováha. Na to, aby človek zdravo zladil prácu s ostatnými časťami svojho života, je potrebná práca so samým sebou. Pokiaľ máš pocit, že sa ti život vymyká spod kontroly, skús si zanalyzovať svoj bežný pracovný deň.

zdroj: Unsplash/Christian Erfurt

Pokiaľ energiu niečomu venuješ, musíš ju aj dopĺňať. Preto si počas práce pravidelne dopraj prestávku, počas ktorej si oddýchneš fyzicky aj psychicky. Pravidelná pauza pomáha dobiť energiu a predchádza strate produktivity.

Je tiež zdravé osvojiť si nejaký druh športu, pri ktorom na prácu úplne zabudneš. Svoj deň by si mal rozdeliť medzi prácu a súkromie. Choď na prechádzku, na kávu so starými kamarátmi, do lesa so psom či do divadla alebo kina. Nauč sa počúvať svoje telo a keď cítiš, že je toho priveľa, dopraj si oddych.

Pokiaľ si hneď po príchode z kancelárie opäť sadneš za notebook alebo odpisuješ na maily, nikdy si pracovať neprestal. Snaž sa preto čo najmenej miešať svoj súkromný život s prácou a nauč sa vypnúť.

Je už neskoro?

Ak sa však ukázalo, že syndrómom vyhorenia už trpíš, ber to ako varovanie. Dopraj si priestor, kedy si od práce oddýchneš a načerpáš sily. Niekedy je však riešením len úplná zmena zamestnania. Na to, čo je pre teba najlepšie, musíš prísť sám. Skús sa porozprávať s psychológom, ktorý ti pomôže nájsť cestu, ako z toho von.

Pokiaľ človek začne problém riešiť až v poslednej fáze, môže byť neskoro. Vtedy podľa psychológov zaberá väčšinou len razantná zmena povolania a psychoterapia. Platí, že čím skôr problém odhalíš, tým lepšie.

Vyhorieť môžu aj deti

Vyhorenie sa dnes týka aj detí či študentov, informuje Pravda. Keďže rodičia sú často dlho do večera v práci, deti majú počas dňa množstvo organizovaných aktivít.

Chodia na krúžky, kde sa od nich očakáva nejaký výkon a nedokážu si tak oddýchnuť. „Ak má dieťa v škole sedem hodín, potom ide na dva či tri krúžky a večer si má ešte robiť úlohy, vôbec sa nečudujem, že „vybuchuje“,“ povedal psychológ Matúš Bakyta pre Denník N.

zdroj: Unsplash/Annie Spratt

Pri deťoch sa vyhorenie prejavuje podobne, ako pri dospelých. Môže sa im zhoršiť prospech, nedokážu sa sústrediť, majú o škole negatívne zmýšľanie, nič ich neteší, sú apatické. Čo s tým?

Podobne, ako pri dospelých – je potrebné zvoľniť tempo a dopriať im oddych, ideálne pohyb na čerstvom vzduchu. Pokiaľ sú požiadavky na deti zo strany rodičov priveľké, treba ubrať. Deti by mali mať aj priestor na nudu, vtedy hľadajú samých seba a naplno im pracuje fantázia.

Zdroje: WHO, Startitup.sk, Michael Freeman, Nevyhorení, Pravda, Denník N, Postoj

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech