Syndróm, ktorý ťa zabije duševne, môže aj fyzicky. Ak ho máš, musíš svoj život prekopať od základov

1. decembra 2022 o 14:55

Vyhorenie sa spomína najmä v súvislosti s manažérmi, kreatívcami a workoholikmi
Čoraz viac trápi aj mladých, dokonca deti
Ako sa mu vyvarovať a ak už ho máš, ako sa znova vrátiť k normálu?

Unsplash/Sander Sammy

Vyhorenie sa spomína najmä v súvislosti s manažérmi, kreatívcami a workoholikmi
Čoraz viac trápi aj mladých, dokonca deti
Ako sa mu vyvarovať a ak už ho máš, ako sa znova vrátiť k normálu?

Syndróm vyhorenia nepozná vek, pohlavie, dokonca ani povolanie. Čo však pozná, je tempo. Najčastejšie sa skloňuje pri ľuďoch, ktorí majú veľmi vysoké pracovné nasadenie.

„Vyhorenie je syndróm, ktorý vzniká ako dôsledok chronického stresu na pracovisku, ktorý nebol úspešne zvládnutý. Vyznačuje sa príznakmi ako pocity fyzického alebo psychického vyčerpania, zvýšená duševná vzdialenosť od zamestnania, negativizmus či cynizmus v súvislosti s prácou a znížená profesionálna efektívnosť,“ opisuje ho Svetová zdravotnícka organizácia.

Syndróm pracovného vyhorenia prvýkrát vo vedeckej štúdii opísal psychológ Herbet Freudenberger v roku 1974. Pozoroval ho u dobrovoľníkov, ktorí pomáhali na bezplatnej klinike pre drogovo závislých.

Vyhorenie sa dnes považuje za oficiálnu diagnózu, ktorá sa dá liečiť. Je zaradené medzi duševné poruchy a vzniká najmä nadmerným pracovným zaťažením.

Jeho zákernosť spočíva v tom, že prichádza postupne. Ani si neuvedomíš ako a prácu, do ktorej si sa tešil, zrazu nenávidíš.

Nenapĺňa ťa ani súkromný život, často nevládzeš vstať z postele a ísť na nákup. Tak ako vyhorenie nepríde zo dňa na deň, tak sa zo dňa na deň ani nestratí. Kľúčom je práca so samým sebou a výrazná zmena pracovných návykov.

Lekári, manažéri, podnikatelia, učitelia…

Štatistiky hovoria, že vyhorením častejšie trpia ženy. V skutočnosti sú však určujúce iné faktory – najmä pracovné vyťaženie, osobné predispozície a schopnosť zvládať stres.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM