Vzo­stup a pád Maris­sy May­er: Kedy­si milo­va­ná CEO Yahoo je dnes na odstrel

Martin Bohunický / 19. januára 2016 / Business

Keď v roku 2012 Yahoo naja­lo Maris­su May­er ako CEO, oča­ká­va­nia boli vyso­ké. Ľudia veri­li, že je to prá­ve ona, kto doká­že spo­loč­nosť opäť vystre­liť do výšin.

Tri roky potom vola­jú ľudia po jej odvo­la­ní, rast je extrém­ne poma­lý a morál­ka v spo­loč­nos­ti kata­stro­fál­na. Čo je hor­šie, k tým­to vola­niam sa už pri­da­li aj inves­to­ri.

Prí­beh Mar­ri­sy May­er je nie­čo, z čoho by sme sa mali všet­ci pou­čiť. Taký­to prud­ký rast a pád nevi­dí­me medzi gigant­mi kaž­dý deň.

Maris­sa sa naro­di­la v roku 1975 v mes­teč­ku Wau­sau. Jej otec bol opra­vár, mama uči­la na ume­lec­kej ško­le.

Odma­lič­ka mala talent na mate­ma­ti­ku a fyzi­ku, uči­te­lia ju zbož­ňo­va­li. Maris­sa však svo­je det­ské ja opí­sa­la ako “boles­ti­vo hanb­li­vé.”

Mar­ri­sa sa pri­hlá­si­la na 10 uni­ver­zít a pri­ja­li ju všet­ky. Napo­kon sa roz­hod­la pre Stan­ford, kde sa chce­la stať doktor­kou.

Jej život sa však obrá­til o 180 stup­ňov, keď sa dosta­la na hodi­nu infor­ma­ti­ky pod kódom CS105. Napo­kon vyštu­do­va­la “sym­bo­lic sys­tems”, doslo­va sláv­ny odbor, kto­rý vyštu­do­va­li napr. Reid Hoff­man z Lin­ke­dIn, Scott Fors­tall z App­le či Mike Krie­ger z Ins­ta­gra­mu.

Po skon­če­ní ško­ly mala Maris­sa na sto­le 12 ponúk. Posled­ná z nich bola od Goog­le, vte­dy men­ší star­tup.

Pôvod­ne chce­la ísť do McKin­sey. Na zákla­de jej vlast­nej ana­lý­zy mal Goog­le šan­cu na úspech oko­lo 2%. No fas­ci­no­va­la ju kul­tú­ra, pre­to sa roz­hod­la skú­siť to. V Goog­li strá­vi­la ďal­ších 13 rokov.

Maris­sa Goog­le milo­va­la. Prvé dva roky pra­co­va­la 100 hodín týž­den­ne. A medzi­tým stih­la učiť na Stan­for­de.

Maris­sa potaj­me ran­di­la s Lar­rym Page­om. Ľudia ich vzťah opi­so­va­li ako vzťah “dvoch tichých ľudí, kto­rí spo­lu poti­chu ran­di­li.”

Skve­le jej to išlo s novi­nár­mi, média ju milo­va­li. Exis­tu­jú šumy, že Goog­le mal pre Maris­su špe­ciál­ny PR tím. Neskôr sa uká­za­lo, že to nebo­la prav­da.

Jej zmy­sel pre detail však štval via­ce­rých kole­gov. Sláv­ny dizaj­nér Doug Bowman nemo­hol jej pun­tič­kár­stvo zniesť.

Podob­ne bol na tom aj Amit Sin­ghal — muž za vyhľa­dá­va­čom. Ten sa vybral pria­mo za Lar­rym a pove­dal mu, že Maris­su v tíme nech­ce.

Maris­sa sa pre­su­nu­la ku Goog­le Maps. Hoci stá­le mala v rukách moc, výraz­ne tým stra­ti­la na rešpek­te.

V roku 2011 to Maris­sa zaba­li­la a pre­šla do Yahoo na pozí­ciu CEO.

Via­ce­rí ten­to krok kri­ti­zo­va­li, vraj je skôr pro­duk­to­vo zame­ra­ná, nie vhod­ná na CEO.

Maris­sa pre­ko­pa­la celý manaž­ment a akcie Yahoo stúp­li tak­mer o 100%.

No veľ­kú časť úspe­chu má na sve­do­mí Ali­ba­ba, kto­rú Yahoo čias­toč­ne vlast­ní.

Maris­sa zača­la v mene Yahoo inves­to­vať do star­tu­pov. Z troch miliard dolá­rov sa ale nechy­til prak­tic­ky žiad­ny.

A to bol začia­tok kon­ca. Hed­ge fund mana­ger Erick Jack­son pri­pra­vil 99-stra­no­vú pub­li­ká­ciu, pre­čo Yahoo potre­bu­je nový manaž­ment.

Pod­ľa posled­ných správ zamest­nan­ci Maris­se abso­lút­ne neve­ria.

Yahoo mož­no bude musieť svoj biz­nis pre­dať. Hodin­ky tika­jú a Maris­sa je pod obrov­ským tla­kom — ak nič neuro­bí, gigant sa zrú­ti.

Zdroj: businessinsider.com

Pridať komentár (0)