Za týždeň príjmeme do nášho tela asi 5 gramov mikroplastov. Je to akoby sme zjedli kreditnú kartu

  • Stovky kilogramov plastového odpadu denne posielame dole vodou až do našich oceánov
  • Bojuje proti nim Európska únia aj samotné štáty
  • Vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu
  • Vedel si, že plasty máš dokonca denne aj na tanieri? Za mesiac sa ich nazbiera toľko, že by si z nich poskladal celú zubnú kefku
plasty
Pixabay/Pexels
  • Stovky kilogramov plastového odpadu denne posielame dole vodou až do našich oceánov
  • Bojuje proti nim Európska únia aj samotné štáty
  • Vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu
  • Vedel si, že plasty máš dokonca denne aj na tanieri? Za mesiac sa ich nazbiera toľko, že by si z nich poskladal celú zubnú kefku

WWF v marci zverejnila prvú globálnu štúdiu o plastoch v prírode, ktorá priniesla alarmujúce zistenia, najmä to, že vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu. Alarmujúcu situáciu v našej prírode podporuje fakt, že produkcia nových plastov rastie každý rok kvôli jeho nízkej cene.

Štatistiky hovoria, že v roku 2016 bolo na svete vyrobených  neuveriteľných takmer 400 miliónov ton nových plastov, čo v prepočte na jedného obyvateľa planéty znamená 53 kilogramov.

zdroj: Pexels

Podľa novej štúdie Koniec plastom v prírode: Hodnotenie príjmu zvyškov plastov v prírode ľuďmi, ktorú pre WWF pripravila Univerzita Newcastle v Austrálii, sú mikroplasty. Či sa nám to  páči alebo nie, sú už bežnou súčasťou nášho jedálnička. Bežný človek podľa najnovších dát príjme za týždeň asi päť gramov mikroplastov. To je toľko, koľko váži tvoja kreditná karta.

Čo to znamená? Že potraviny, ktoré bežne nakupujeme v obchodoch, obsahujú toľko mikročastíc plastov, že do nášho tela sa ich za týždeň môže dostať až dvetisíc, za rok po spočítaní až 250 gramov. Najväčším zdrojom týchto nečistôt je na prvý pohľad čistá voda (či už z vodovodu alebo balená vo fľašiach), pivo, soľ a morské mäkkýše. Do tela ich však dostávame aj dýchaním. Najmä v interiéroch, kde sú zdrojom mikroplastov syntetické textílie.

Spomínanú kampaň No Plastic in Nature/Koniec plastom v prírode už podporilo viac ako pol milióna ľudí a spolu s WWF žiadajú politických lídrov, aby prijali globálnu dohodu s cieľom znížiť množstvo plastov v prírode.

„Tieto čísla musia prebudiť  politických lídrov. Plastový odpad nezabíja len život v moriach, ale zvyšky plastov sú v každom z nás. Nemáme šancu uniknúť – mikroplasty sú súčasťou nášho jedálnička. Čelíme plastovej kríze a svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení. Okamžite konať musia nielen vlády, ale aj firmy – producenti plastov a konzumenti. A riešenia musíme zacieliť ku koreňom tejto krízy – ak nechceme plasty v našich telách, musíme vyriešiť problém miliónov ton plastov, ktoré každý rok skončia v prírode,“  hovorí riaditeľ WWF International Marco Lambertini.

zdroj: Pexels

Ako je na tom Slovensko?

Podľa slov riaditeľky WWF Slovensko, Miroslavy Plassmann, neobchádza problém mikroplastov a hromadenia plastového odpadu ani nás, na Slovensku. Ako pozitívny krok vníma novelu zákona o zálohovaní plastových obalov aj deklaráciu Slovenska o presadenie zákazu používania plastových odpadov o polroka skôr, než vyžaduje nariadenie Európskej únie.

Veľmi pozitívne sú však aj iniciatívy reťazcov „vyzliekať“ z plastu ovocie a zeleninu, ako to robí Kaufland, nahradiť plastové obaly alternatívnymi materiálmi,  ako to robí Tesco alebo podpora zelenej energie v prípade Lidlu či recyklácia a predaj produktov bez obalov dm drogerie markt.

Zdroj: TS

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá