Začal som vstávať o 4:30 ráno ako úspešní a bohatí ľudia. A toto som zistil

Michal Ochránek / 14. novembra 2018 / Lifehacking

zdroj: Unsplash
  • Celý deň veľa práce a ve­čer si rád, keď si spra­víš čas na seba
  • Spať skoro ne­cho­díš, oplatí sa ti preto vô­bec za­mýš­ľať sa nad tým, že by si vstá­val 4:30 ráno?
  • Vy­skú­šal som si to za teba

Má teda vô­bec vý­znam ukro­jiť si z vlast­ného po­hod­lia a prí­jem­ného spánku? Z môjho po­hľadu som si uve­do­mil, že má. Av­šak, po men­ších úp­ra­vách.

V člán­koch na Star­ti­tup si ur­čite zvyk­nutý čí­tať o ľu­ďoch, ktorí od rána ma­kajú. Dajú si stu­denú spr­chu, za­cvi­čia si a spra­via x ak­ti­vít roz­ví­ja­jú­cich pro­duk­ti­vitu a idú do práce. Ja ich úp­rimne ob­di­vu­jem, pre­tože to mám cel­kom inak. Pra­cu­jem väč­ši­nou z domu, takže si vstá­vam a cho­dím spať ako chcem. Nie­kedy sa z po­stele vy­ho­dím aj po ôs­mej ráno a idem spať o pol­noci. Som teda typ bež­ného smr­teľ­níka, ktorý po­hodlný spá­nok po­vý­šil me­dzi zá­kladné pri­ority. A po týchto dňoch som zis­til, že to nie je až tak dobré.

Prej­dem k pár uda­los­tiam, ktoré som si za túto dobu vši­mol. Toto je prie­rez jed­ného dňa. 

Vstá­va­nie bolo zlo­žité. Keď som sa ako-tak pre­bral a zvlá­dol vy­piť pol litra vody na­padlo ma ísť von. Áno, po dl­hej dobe som chcel ísť ráno len tak von, lebo som mal viac času. Tak pria­teľke be­žím kú­piť niečo na ra­ňajky. Ve­selo krá­čam do ob­chodu, už po­maly vy­be­rám a pani pre­da­vačka po mne divne po­zerá. Pý­tam sa či už majú ot­vo­rené. S úškr­nom od­po­vedá že nie, až o šies­tej. Ospra­vedl­ňu­jem sa a v aute sa sme­jem, z akej bež­nej si­tu­ácie si mô­žem spra­viť úsmevnú scénku. V tom ob­chode som bol vždy naj­skôr po sied­mej, hlava mi neb­rala, že mô­žem ísť skôr, aj keď som sa na ot­vá­ra­cie ho­diny pred vcho­dom po­ze­ral.

Ho­vo­rím si, že dnes toho bude dosť, tak si vy­vet­rám hlavu v oko­li­tej prí­rode. Ži­jem na zá­pad­nom Slo­venku, tak žiadne veľké hory ne­ča­kaj. Ja som však zo­stal sám prek­va­pený, aká krásna prí­roda sa na­chá­dza ne­ďa­leko môjho bý­va­nia. Takto skoro ráno som tam ešte ne­bol. Be­riem teda zrkad­lovku a šup na men­šiu pre­chádzku. Bežne ráno bý­vam dosť ner­vózny, ale tu si len tak be­hám po tráve, usmie­vam sa na stromy a fo­tím. Sám si ho­vo­rím, že toto by som mal prak­ti­zo­vať každé ráno, asi by som mal po­ho­do­vejší deň.

Do­obeda som stále prek­va­pivo čulý a cí­tim sa aj psy­chicky od­dýc­hnutý. Mal som v hlave plán, ako si roz­de­lím prácu, za­čnem s týmto a skon­čím s týmto. Tak som skon­tro­lo­val maily a pus­til sa do toho. Išlo to cel­kom fajn, kým som sa ne­na­je­dol. Na­sle­du­júcu ho­dinu som pre­zý­val a ču­mel len tak „do blba“. Chvíľ­kový vý­pa­dok wifi-ny mi pri­nie­sol krátky od­dych. Tak za­tvo­rím na mo­ment oči a zo­bú­dzam sa o dve ho­diny.

Ve­černý plán som si zru­šil spán­kom, pre­mo­hol som sa as­poň k do­má­cemu cvi­če­niu. Za­čal som si uve­do­mo­vať, že sko­čiť zo vstá­va­nia o sied­mej na pol piatu je tro­cha ex­trém. Zvlášť keď za­spá­vam po je­de­nás­tej v noci.

V noci pa­dám do po­stele, ako po dvad­sať­ho­di­no­vej ceste au­to­bu­som a pý­tam sa sám seba, kde sa stala chyba. Veď ráno mi je fan­tas­ticky, stí­ham veľa vecí a som so se­bou spo­kojný. Zis­ťu­jem, že za dob­rým po­ci­tom stojí ranná pre­chádzka v prí­rode a zmena ste­re­otyp­ného sprá­va­nia.

Takto som fun­go­val pár dní. Ukon­ču­jem to za­mys­le­ním sa: Čo keby vstá­vam o niečo ne­skôr a stih­nem aj pre­chádzku a ve­čer bu­dem nor­málne fun­go­vať?

Čo som sa teda na­učil za týchto pár dní?

  1. Ranné vstá­va­nie bolo na za­čiatku su­per. Prečo? Po­ru­šil som ste­re­otyp a za­čal deň inak. Vďaka tomu som mal zo seba lepší po­cit. Prek­vap aj ty sám seba a sprav niečo inak. Ne­musí to byť len skoré ranné vstá­va­nie.
  2. Cí­til som sa fy­zicky aj psy­chicky veľmi dobre. Mohlo za to ale vstá­va­nie o 4:30? Prav­de­po­dobne nie, za dob­rým po­ci­tom je aj ranná pre­chádzka v prí­rode a ak­ti­vita, ktorá ven­ti­luje hlavu – v mo­jom prí­pade po­be­ho­va­nie a cva­ka­nie s fo­to­apa­rá­tom.
  3. Spá­nok je dô­le­žitý pre re­ge­ne­rá­ciu tela aj duše. Ráno sa síce cí­tiš plný ener­gie, ale ak pra­cu­ješ hla­vou, ve­čer pa­dáš do po­stele ako cho­diaca fo­sí­lia. Vstá­vaj skôr, ale pris­pô­sob tomu aj čas, kedy pôj­deš spať.

Ak do­ká­žeš dl­ho­dobo vstá­vať o pol pia­tej ráno, ob­di­vu­jem ťa. Dá­vaj si však po­zor na vy­čer­pa­nie or­ga­nizmu, pre­tože spať pár ho­dín ti vy­tú­ženú pro­duk­ti­vitu ani šťas­tie ne­pri­ne­sie. Možno na­vo­nok a do­časne. Ne­za­budni, že zdra­vie by malo byť na pr­vom mieste, pre­tože od neho sa od­víja všetko os­tatné.  

Ja som zis­til, že mi vstá­va­nie o 4:30 ne­vy­ho­vuje. Bol som una­vený, ale pa­ra­doxne šťast­nejší. Roz­ho­dol som sa, že bu­dem vstá­vať o 6:00 a stih­nem aj pre­chádzku, bu­dem so se­bou spo­kojný a v prie­behu ce­lého dňa ne­bu­dem zí­vať a cho­diť ako zom­bie.

Pridať komentár (0)