Začať robiť veci načas znamená neponáhľať sa. Toto sú 3 tipy, ako žiť pomalšie

  • Podľa hnutia Slow work z dielne kanadského novinára Carla Honorého sa musíme naučiť žiť pomalšie
  • Prinášame ti niekoľko tipov, ako žiť podľa Slow work spolu s názorom odborníka Roberta Krauseho
Ilustračný obrázok (unsplash.com)
  • Podľa hnutia Slow work z dielne kanadského novinára Carla Honorého sa musíme naučiť žiť pomalšie
  • Prinášame ti niekoľko tipov, ako žiť podľa Slow work spolu s názorom odborníka Roberta Krauseho

Žijeme v rýchlej dobe a pracujeme viac ako kedykoľvek predtým. Podľa štatistík Eurostatu pracuje priemerný Európan 40,3 hodín týždenne. Slováci sú mierne nad priemerom a v zamestnaní strávia približne 41 hodín. Najdlhšie pritom pracujú Islanďania takmer 45 hodín, Švajčiari 42 hodín a Briti rovnako 42 hodín. V priemere tak v práci trávime denne viac ako 8 hodín, nehovoriac o tom, že veľkú časť dňa nám zaberie aj presun do práce a z práce.

Podľa informácií tvnoviny.sk, priemerný Slovák strávi 93 minút za deň cestovaním z a do práce. To je teda viac ako hodina a pol v podstate zabitého času, kedy okrem napätia z toho, že zase raz nič nestíhaš, pociťuješ aj stres a diskomfort kvôli preplnenej MHD a nulovému osobnému priestoru. V aute ideš zase zošedivieť zo státia, kedy ťa približne každú minútu pribrzdí na ceste kolóna.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Žiť v dnešnej dobe nie je vôbec jednoduché a pokiaľ sa nechceš zblázniť, musíš sa naučiť spomaliť. Presne o tom je aj hnutie Slow work, ktoré kladie pokoj a pohodu na prvé miesto, ľudí sa snaží naučiť na chvíľu zastať a život si vychutnávať. Ako uvádza portál Fast Company, Slow work vyžaduje osvojenie si nových denných rituálov a zvykov. Keď sa dostaneš zo svojej hlavy a zbavíš sa stresu, budeš šťastnejší a zdravší.

Miesto kancelárie pracuj z domu

Už poznáš štatistiky o tom, ako veľa zbytočného času zaberie cestovanie do zamestnania. Vďaka rýchlemu internetu, video hovorom, profesionálnym komunikačným kanálom a moderným technológiám, dnes nie je žiaden problém, vykonávať väčšinu práce z domu. Preto, ak máš tú možnosť, využi home office a nekaz si ráno v preplnenom autobuse. Ušetríš si kopu nervov a získaš minimálne pol hodinky spánku navyše.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

„Je prirodzené, že ak sa jedinec necíti dobre, keď je mnoho ľudí v jeho intímnej zóne, čo sa pri cestovaní MHD stáva často, môže to negatívne pôsobiť na jeho psychiku. Preto sa mnoho ľudí uchýli napríklad k používaniu mobilného telefónu, aby sa tak vyhli možnému kontaktu s ostatnými. Negatívne môže na psychiku pôsobiť aj presúvanie sa autom, počas šoférovania sa totiž vylučuje stresový hormón kortizol,“ vyjadril sa pre Startitup psychológ Robert Krause.

Podľa Krauseho má však práca z domu určité výhody aj nevýhody. Síce sa zbavíme stresu súvisiaceho s dopravou, no náš výkon môže klesnúť. Niektorí jedinci môžu mať totiž problém s motiváciou samých seba či sebadisciplínou. Sú tiež typy ľudí, ktorí skrátka pracujú lepšie v tímoch. V súčastnosti sa už našťastie, však tímy dajú vytvoriť aj virtuálne. Všetko podľa odborníka závisí od povahy jednotlivca.

Daj si šlofíka

Produktivita v práci klesá v dôsledku únavy nielen podľa autora myšlienky Slow work Carla Honorého, ale aj riaditeľa a zakladateľa spoločnosti Bersin by Deloitte Josha Bersina. Ak sa cítiš unavený a musíš vyvinúť veľkú námahu na to, aby si v práci vôbec mohol pokračovať, rýchly šlofík je podľa nich to najlepšie riešenie. Okrem toho ti pomôže aj v prípade, ak si nadmieru vystresovaný.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

S týmto tvrdením súhlasí aj Robert Krause, „Z hľadiska neuropsychológie môžem potvrdiť, že krátky spánok dokáže naozaj pomôcť k zvýšeniu produktivity, no nemôže prejsť do REM fázy, čo je fáza zrýchlených očných pohybov, kedy už začíname snívať. Preto by si mali ľudia tento čas odstopovať, veľmi pomáha napríklad, keď si na konček prsta položia kľúče, zatvoria si oči a oddychujú. Akonáhle prejdú do hlbšej fázy spánku, kľúče z ruky pustia a prebudia sa na zvuk ich pádu na zem,“ hovorí.

Zároveň by si si však mal dať aj pozor na to, aby si neprešiel už do spomínanej hlbšej fázy, pretože sa potom môžeš cítiť ešte viac unavený. Vždy teda neplatí všeobecne zaužívané tvrdenie, že poobedňajší spánok je prospešný.

Zabudni na multitasking

Stretko o štvrtej, šéf chcel ešte nové excelové tabuľky, do toho ti volá kolegyňa, čo zase zbabrala niečo v zmluve a klient ti napísal už tretí mail s poznámkami. Robíš, čo sa dá, riešiš sto vecí naraz a všetko musíš stihnúť do piatej, pretože deadliny si už aj tak natiahol viac ako starú gumičku.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Multitasking robíme v rámci pracovných hodín snáď všetci, no pritom je to absolútny zabijak našej produktivity aj kvality práce. Odfláknuté zadanie sa ti vždy vráti a prinesie ešte viac roboty. Ak sa budeš naozaj venovať iba jednej činnosti, tvoja pozornosť nebude taká roztrieštená a nakoniec podáš lepší výkon s väčším zameraním na detail. Vyhneš sa hlúpym zbrklým chybám aj stresu z nich.

„Ľudia robia často veľa vecí naraz a potom sa dostanú pod vplyv vlastného napätia, majú strach z toho, či stíhajú robiť to, čo chcú. Začať stíhať, znamená prestať sa ponáhľať. Dôležitá je prioritizácia a odlíšenie toho, čo je menej dôležité od toho, na čom záleží viac,“ vyjadril sa Krause.

Nič však nie je čiernobiele. Aj multitasking môže viesť k vytvoreniu nových neurónových dráh v našom mozgu a zlepšiť naše kognitívne funkcie. Ako tvrdí Krause, mozgu treba dopriať dostatok stimulov a nových situácií, pretože vďaka nim sa formuje a učí.

Zdroj: Fast Company, Eurostat, TVnoviny, New York Times

Najnovšie video