Začínala ako pestúnka, dnes jej svadobné šaty predávajú butiky po celom svete

Ema Stanovská / 9. decembra 2018 / Rozhovory

zdroj: Galina Couture
  • Bez vy­so­kej školy, či akých­koľ­vek zna­lostí an­glic­kého ja­zyka. Ga­lina Hna­ti­čová sa vždy tú­žila ve­no­vať mód­nemu ná­vrhár­stvu a tento sen si vy­drela vlast­nými ru­kami
  • Od­išla pra­co­vať do Lon­dýna ako pes­túnka, až sa jej ne­skôr po­da­rilo za­lo­žiť si vlastnú módnu značku sva­dob­ných šiat „Ga­lina Cou­ture“, ktorá sa pre­dáva me­dzi inými veľ­kými me­nami sva­dob­ného sveta

Kedy si sa za­čala zau­jí­mať o módu? Mala si ne­jaký vzor, ktorý ťa k nej pri­vie­dol?

Už od mla­dého veku som sa ve­no­vala ši­tiu. Babka a ma­mina sa tomu ve­no­vali a buď ne­us­tále vy­ší­vali alebo tvo­rili krásne šaty. Ja som ich pri tom sle­do­vala a pre­ja­vila veľký zá­u­jem a ob­div. Po­tom to už iba išlo. Pri roz­ho­do­vaní o tom, kde pôj­dem na strednú som to teda mala jed­no­du­ché. Ve­dela som, čo chcem ro­biť a kam pôj­dem.

Po stred­nej prie­my­sel­nej škole si sa roz­hodla od­le­tieť bez akých­koľ­vek skú­se­ností do Lon­dýna. Čo ťa k tomu viedlo?

Asi po­cit z ne­zná­meho, dob­ro­druž­stvo, cieľ do­siah­nuť niečo, čo ne­bude ľahké. Vý­zva. Som žena, ktorá stále musí niečo ro­biť, ne­zná­šam nudu a najmä to, keď je niečo až veľmi jed­no­du­ché. Mám rada kom­pli­ko­vane veci. Mám rada vý­zvu, lebo viem, že ma do­núti do­siah­nuť viac. Vždy som mala v sebe ob­rov­skú túžbu niečo v ži­vote do­siah­nuť a ísť si za svo­jím cie­ľom, tak si to pl­ním.

Ako ro­di­čia za­re­a­go­vali na tvoje roz­hod­nu­tie, že ne­pôj­deš na vy­sokú školu?

Moji ro­di­čia ma stále pod­po­ro­vali v mo­jom roz­hod­nutí. Ve­deli, ako ma to baví a ako veľmi to chcem, takže si mys­lím, že by ma ani ne­pre­ho­vá­rali na niečo iné. Pre mňa je vy­soká škola môj ži­vot a moja práca. Každý deň sa učím niečo nové.

Ocit­núť sa v ta­kom mla­dom veku sama v Lon­dýne, to vy­ža­do­valo značnú dávku od­vahy. Aké boli tvoje za­čiatky?

Od­ísť do An­glicka ur­čite ne­bolo ľahké. Ešte dnes si pa­mä­tám môj prvý od­let. Ne­skú­sená a veľmi mla­dučká bez zna­losti an­glic­kého ja­zyka, sama v lie­tadle som si išla za svo­jím, ne­tu­šiac, čo ma čaká. Kvôli ja­zyku som za­čí­nala ako nanny a po­stupne som sa pre­pra­co­vala opäť k móde, kde som sa priu­čila mno­hým ve­ciam a hlavne zis­tila dô­le­žité zna­losti, čo sa týka za­lo­že­nia vlast­nej značky. Všetko som do­siahla sama, bez po­moci nie­koho iného. Za­čí­nala som úplne od nuly, čo bolo veľmi ťažké, pre­tože všetko, každý de­tail, každé roz­hod­nu­tie som mu­sela spra­viť sama a iba ča­kať či sa po­pá­lim, alebo ma to po­su­nie ďa­lej.

Čo by si ozna­čila za pre­lo­movú uda­losť, vďaka kto­rej sa na teba usmialo šťas­tie? Za aký dlhý čas prišla?

Pre­lom na­stal 3-4 roky do­zadu. Vtedy som sa pre­sťa­ho­vala do inej časti Lon­dýna a keď som tak spoz­ná­vala oko­lie, všimla som si zau­jí­mavý sva­dobný sa­lón. Ne­vá­hala som a do­hodla si stret­nu­tie a vlastne od­vtedy s nimi spo­lu­pra­cu­jem a moje šaty pre­dá­vajú spolu s ďal­šími veľ­kými me­nami v sva­dob­nom svete.

Za­lo­žila si si vlastnú módnu značku, čo by mnohí mohli ozna­čiť za spl­nený sen. Ako vní­maš tento úspech?

Je to spl­ne­nie sna…ale ešte stále sa na to tak ne­po­ze­rám, ešte stále som na za­čiatku a mu­sím veľmi ťažko pra­co­vať. Vô­bec to nie je pre­chádzka ru­žo­vou záh­ra­dou, ur­čite ma ni­kdy ne­náj­dete se­dieť so za­lo­že­nými ru­kami. Každý deň ro­bím niečo iné. Áno, je to nád­herný po­cit mať prácu, ktorá vás na­pĺňa, pre ktorú ži­jete, ktorá vám dáva po­te­še­nie. Ale je to tiež práca na 24 ho­dín denne, 7 dní v týždni. Váš osobný ži­vot pre­stane tak tro­chu fun­go­vať, nie každý deň je úspešný, sú dni, kedy pad­nete dole, ale po­tom sa mu­síte opäť po­sta­viť na nohy a bo­jo­vať ďa­lej. Nie každý deň vám chce vy­jsť v ús­trety, ale ako sa vraví, kde vám za­tvo­ria jedny dvere, nie­kde inde vám ot­vo­ria druhé.

Z akého dô­vodu si sa roz­hodla za­me­rať sa svo­jou tvor­bou práve na sva­dobné šaty?

Ja som veľký ro­man­tik a všetko ohľa­dom svadby je ro­bené s lás­kou a sr­dieč­kom. Pri tvorbe šiat sa viem uniesť fan­tá­ziou, ktorá nemá hra­níc. Je to skrátka nád­herná práca plná emó­cií a úsme­vov.

Čím je práve tvoja značka vý­ni­močná?

Moja značka je vý­ni­močná najmä tým, že je sku­točne ro­bená zo srdca a v ša­tách vi­díte aj môj prí­beh.

V ta­kom veľ­ko­meste ako je Lon­dýn musí byť kon­ku­ren­cia veľmi silná. Ne­pre­mýš­ľala si nie­kedy o tom, že na Slo­ven­sku by sa ti tvoja pro­fe­sia vy­ko­ná­vala lep­šie?

Kon­ku­ren­cia je veľmi veľká. Je už dosť veľa za­sta­ra­ných veľ­kých mien a sa­moz­rejme stále pri­chá­dzajú nové, av­šak nad týmto sa ne­sna­žím veľa za­mýš­ľať, lebo člo­vek by v tej chvíli zne­is­tel a niet pries­toru a času na ta­kéto myš­lienky. Kaž­dému sa páči niečo iné, takže ja ho­vo­rím, že miesta je dosť pre kaž­dého a ne­viest je stále viac a viac.

Čo ťa pri vý­kone tvo­jej práce naj­viac na­pĺňa?

Na­pĺňa ma jed­no­du­cho to, že ko­nečne ro­bím, čo som vždy ro­biť chcela. Je na­ozaj cí­tiť, keď sa ve­nu­jete nie­čomu, čo vás baví, čo ro­bíte zo srdca a ste pre to schopní spra­viť aj ne­možné. Člo­veka to na­pĺňa ta­kou zvlášt­nou ener­giou, ktorá ho po­súva ďa­lej. Čím viac úsme­vov vy­kúz­lim ne­ves­tám na tvári, tým viac cí­tim, že to, čo ro­bím mi bolo da­rom. Veľmi ma teší, že ja a moje šaty sú sú­čas­ťou ta­kého dô­le­ži­tého dňa ako je svadba.

Akú radu by si dala mla­dým ľu­ďom, ktorí tú­žia byť v ži­vote rov­nako úspešní, no ne­cí­tia sa byť dosť dobrí či mo­ti­vo­vaní?

Pl­ňte si svoje sny, ne­ne­chajte sa ni­čím a ni­kým od­ra­diť a ur­čite nie vlast­ným stra­chom. A ak to ná­ho­dou aj ne­vyjde, bu­dete as­poň ve­dieť, že ste to skú­sili a spra­vili pre to všetko. Ži­vot je plný prek­va­pení a šancí, len my ich mu­síme nájsť. Škola vám dá zá­klad, no ži­vot vás na­učí ťažký boj. Kto si to chce vy­skú­šať, musí sa pri­pra­viť, že to ne­bude jed­no­du­ché. A hlavne sa pri­pra­viť na veľa kri­tiky. Tú keď ne­viete pri­jať, ne­us­pe­jete.

Ja som sa od kri­ti­kov na­učila veľa. Po­čú­vala som, čo mi vra­via, čo sa im ne­páči a to ma vážne po­su­nulo do­predu. Ne­bolo to ľahké, ale po­stu­pom času som po­cho­pila, že to dáva zmy­sel. Tak­tiež sa mu­síte pri­pra­viť, že budú dni, keď vám bude ťažko a hla­vou vám budú pre­chá­dzať myš­lienky, že to chcete vzdať. Ale ak to vážne chcete, uro­bíte všetko preto, aby ste po­kra­čo­vali ďa­lej. Ten po­cit, keď vi­díte, že ste uspeli, že sa vám niečo po­da­rilo je ne­opí­sa­teľný.

Pridať komentár (0)