Zaježová je miesto, kde ľudia zabúdajú na konzum a žijú v súlade s prírodou

  • Každodenný stereotyp pre mnohých Slovákov znamená osemhodinovú prácu za počítačom, dopravnú zápchu a nakoniec pasívny oddych pred telkou.
  • Predstava dňa stráveného v lone prírody, bez množstva technologických vymožeností a stresu, tak znie ako rozprávka.
  • V osídlení Zaježová je to však realita.
zdroj: Vzdelávacie centrum Zaježová/Unsplash
  • Každodenný stereotyp pre mnohých Slovákov znamená osemhodinovú prácu za počítačom, dopravnú zápchu a nakoniec pasívny oddych pred telkou.
  • Predstava dňa stráveného v lone prírody, bez množstva technologických vymožeností a stresu, tak znie ako rozprávka.
  • V osídlení Zaježová je to však realita.

Len pár kilometrov od civilizácie a asi pol hodiny cesty autom zo Zvolena je miesto, kde čas plynie akosi pomalšie. Cez deň je tu krásne a pokojne a v noci skutočne vidíš hviezdy. Funguje tu komunita zopár desiatok ľudí, ktorá sa prezýva Zaježka. Len zopár budov v obklopení lesov a pasienkov dodáva tejto eko dedinke čarovnú atmosféru vidieka spred stoviek rokov.

Kedysi bola Zaježová samostatnou obcou, dnes je súčasťou obce Pliešovce. Svojho času tu žilo viac než 600 ľudí, no tí z dediny pomaly odchádzali do väčších miest, až domy zostali prázdne. Po roku 1989 čaro opustených lazov objavila skupinka ľudí na čele s Igorom Chýrom, ktorí sa zaujímali o tradičné remeslá a vytvorili tu školu ľudovej kultúry. Po čase sa tam mnohí rozhodli natrvalo presťahovať.

Odvtedy sa v Zaježovej premlelo mnoho ľudí, ktorí chceli aspoň na chvíľu utiecť pred uponáhľaným životom v meste a nájsť rovnováhu. Niektorí prišli na exkurziu či krátky pobyt, vyskúšali si žiť tak, ako kedysi žili aj naší predkovia, a mnohí zostali. Zaježová ponúka jedinečnú skúsenosť, ako vypnúť od všetkého, nadviazať priateľstvá a objavovať nové veci. Je miestom pre ľudí s otvorenou mysľou. Niektorí miestnych považujú za čudákov, no oni majú jasno. Chcú žiť pokojne, v súlade s prírodou.

Sebarozvoj

V Zaježovej žije nielen stála komunita, ale funguje tu aj mnoho spoločenských iniciatív a projektov. Jedným z nich je Vzdelávacie centrum Zaježová, ktoré spravuje CEEV Živica. Jeho filozofia znie: „hlboký zážitok mení človeka zásadnejšie ako štúdium mnohých kníh“. Ľudia tu preto netrávia čas klasickým učením, ale sú vedení k tomu, aby objavili svoju vlastnú cestu životom. Pre deti tu funguje „bežná“, aj keď trochu viac prírodná, škola. Vysokoškoláci sa zas rozvíjajú vďaka Sokratovmu inštitútu.

zdroj: Zajezova

Miestni napriek eko filozofii neodmietajú výdobytky civilizácie a mnohí denne pracujú s notebookom, pretože len tak si môžu zarobiť. Je to trochu paradox, no v okolí nie je veľa pracovných možností a úplná sebestačnosť sa dosahuje ťažko. Navyše tamojšie pozemky a nehnuteľnosti nie sú najlacnejšie. Vo veľkom sa však podporuje ochrana životného prostredia a skromná spotreba. Organizuje sa tu množstvo kurzov a seminárov na rozširovanie obzorov, remeselné kurzy, školy v prírode či kurzy meditácie.

Prírodné staviteľstvo

Modernú architektúru by si na zaježovských lazoch hľadal len ťažko, ale zato prírodné staviteľstvo je všadeprítomné.  Nájdeš tu tradičné budovy s hlinenou omietkou a izoláciou zo slamenných balíkov, drevených a konopných vlákien či recyklovaného papiera a niektoré so strechami zo slamy. Mnohé domy sa však na pohľad nevymykajú štandardu. Vo veľkom sa recykluje, pretože takmer všetko sa dá využiť znova. Keďže spoločenstvo sa snaží o sebestačnosť, množstvo miestnych ovláda rôzne remeselné techniky.

Bez elektriny a vody však žije len ten, kto sa tak slobodne rozhodol. Veľmi skromne žijú napríklad členovia spoločenstva Sekier. Ide o tradičné gazdovstvo na lazoch, kde prebýva skupinka ľudí tradičným spôsobom ako kedysi naši predkovia. Snažia sa tak vytvoriť alternatívu k dnešnému náročnému štýlu života. Na farme sami hospodária a učia sa, ako si vyrobiť vlastné nástroje či vypestovať zeleninu. Návštevníci tu môžu navštíviť niektorý z pravidelných workshopov.

Potravinová sebestačnosť

Pravidelné nákupy v supermarkete tu nie sú bežné. Namiesto toho tu funguje Potravinová banka. Ide o spoločný sklad potravín, ktorý využíva asi 60 obyvateľov zo zaježovského okolia. Jej fungovanie je založené na dôvere členov a dohodnutých pravidlách. Každý člen si v nej nakúpi čo potrebuje a tovar si aj sám naúčtuje, pretože tu nie je žiadny predavač. Potraviny navyše kúpi približne za veľkoskladovú cenu a vyhne cestovaniu do vzdialeného obchodu, dlhým radom a čakaniu.

Keďže v Zaježovej sa žije zdravo, nájdeš tu aj menej tradičné potraviny, ktoré sú bežne dostupné v bio predajniach. Potravinovú banku založil už spomínaný Igor Chýra, ktorý svoj život zasvätil minimalizácii tvorby odpadu. Okrem toho tu funguje aj predaj z dvora a môžeš si tu kúpiť mliečne výrobky či zeleninu priamo od farmára. Viacerí obyvatelia však žijú vegetariánsky, preto sa nečuduj, ak mäso nenájdeš. Mnohí obyvatelia, najmä zo spoločenstva na Bráne, sa tiež venujú bylinkárstvu, permakultúre či liečiteľstvu.

Pre niekoho kontroverzné miesto plné slniečkárskych ľudí odtrhnutých od reality, pre iných miesto pokoja, lásky a sebapoznania. Zaježová je však dôkazom, že aj v 21. storočí sa dá žiť v súlade s prírodou.

Najnovšie video