Zaježová je miesto, kde ľudia zabúdajú na konzum a žijú v súlade s prírodou

Marianna Mikešová / 10. novembra 2018 / Eko

zdroj: Vzdelávacie centrum Zaježová/Unsplash
  • Kaž­do­denný ste­re­otyp pre mno­hých Slo­vá­kov zna­mená osem­ho­di­novú prácu za po­čí­ta­čom, do­pravnú záp­chu a na­ko­niec pa­sívny od­dych pred tel­kou.
  • Pred­stava dňa strá­ve­ného v lone prí­rody, bez množ­stva tech­no­lo­gic­kých vy­mo­že­ností a stresu, tak znie ako roz­právka.
  • V osíd­lení Za­je­žová je to však re­a­lita.

Len pár ki­lo­met­rov od ci­vi­li­zá­cie a asi pol ho­diny cesty au­tom zo Zvo­lena je miesto, kde čas ply­nie akosi po­mal­šie. Cez deň je tu krásne a po­kojne a v noci sku­točne vi­díš hviezdy. Fun­guje tu ko­mu­nita zo­pár de­sia­tok ľudí, ktorá sa pre­zýva Za­ježka. Len zo­pár bu­dov v ob­klo­pení le­sov a pa­sien­kov do­dáva tejto eko de­dinke ča­ro­vnú at­mo­sféru vi­dieka spred sto­viek ro­kov.

Ke­dysi bola Za­je­žová sa­mos­tat­nou ob­cou, dnes je sú­čas­ťou obce Plie­šovce. Svojho času tu žilo viac než 600 ľudí, no tí z de­diny po­maly od­chá­dzali do väč­ších miest, až domy zo­stali prázdne. Po roku 1989 čaro opus­te­ných la­zov ob­ja­vila sku­pinka ľudí na čele s Igo­rom Chý­rom, ktorí sa zau­jí­mali o tra­dičné re­meslá a vy­tvo­rili tu školu ľu­do­vej kul­túry. Po čase sa tam mnohí roz­hodli na­trvalo pre­sťa­ho­vať.

Od­vtedy sa v Za­je­žo­vej pre­mlelo mnoho ľudí, ktorí chceli as­poň na chvíľu utiecť pred upo­náh­ľa­ným ži­vo­tom v meste a nájsť rov­no­váhu. Nie­ktorí prišli na ex­kur­ziu či krátky po­byt, vy­skú­šali si žiť tak, ako ke­dysi žili aj naší pred­ko­via, a mnohí zo­stali. Za­je­žová po­núka je­di­nečnú skú­se­nosť, ako vy­pnúť od všet­kého, nad­via­zať pria­teľ­stvá a ob­ja­vo­vať nové veci. Je mies­tom pre ľudí s ot­vo­re­nou mys­ľou. Nie­ktorí miest­nych po­va­žujú za ču­dá­kov, no oni majú jasno. Chcú žiť po­kojne, v sú­lade s prí­ro­dou.

Se­ba­roz­voj

V Za­je­žo­vej žije nie­len stála ko­mu­nita, ale fun­guje tu aj mnoho spo­lo­čen­ských ini­cia­tív a pro­jek­tov. Jed­ným z nich je Vzde­lá­va­cie cen­trum Za­je­žová, ktoré spra­vuje CEEV Ži­vica. Jeho fi­lo­zo­fia znie: „hl­boký zá­ži­tok mení člo­veka zá­sad­nej­šie ako štú­dium mno­hých kníh“. Ľu­dia tu preto ne­trá­via čas kla­sic­kým uče­ním, ale sú ve­dení k tomu, aby ob­ja­vili svoju vlastnú cestu ži­vo­tom. Pre deti tu fun­guje „bežná“, aj keď tro­chu viac prí­rodná, škola. Vy­so­koš­ko­láci sa zas roz­ví­jajú vďaka Sok­ra­tovmu in­šti­tútu.

zdroj: Za­je­zova

Miestni na­priek eko fi­lo­zo­fii ne­od­mie­tajú vý­do­bytky ci­vi­li­zá­cie a mnohí denne pra­cujú s no­te­bo­okom, pre­tože len tak si môžu za­ro­biť. Je to tro­chu pa­ra­dox, no v okolí nie je veľa pra­cov­ných mož­ností a úplná se­bes­tač­nosť sa do­sa­huje ťažko. Na­vyše ta­moj­šie po­zemky a ne­hnu­teľ­nosti nie sú naj­lac­nej­šie. Vo veľ­kom sa však pod­po­ruje ochrana ži­vot­ného pro­stre­dia a skromná spot­reba. Or­ga­ni­zuje sa tu množ­stvo kur­zov a se­mi­ná­rov na roz­ši­ro­va­nie ob­zo­rov, re­me­selné kurzy, školy v prí­rode či kurzy me­di­tá­cie.

Prí­rodné sta­vi­teľ­stvo

Mo­dernú ar­chi­tek­túru by si na za­je­žov­ských la­zoch hľa­dal len ťažko, ale zato prí­rodné sta­vi­teľ­stvo je vša­dep­rí­tomné.  Náj­deš tu tra­dičné bu­dovy s hli­ne­nou omiet­kou a izo­lá­ciou zo sla­men­ných ba­lí­kov, dre­ve­ných a ko­nop­ných vlá­kien či re­cyk­lo­va­ného pa­piera a nie­ktoré so stre­chami zo slamy. Mnohé domy sa však na po­hľad ne­vy­my­kajú štan­dardu. Vo veľ­kom sa re­cyk­luje, pre­tože tak­mer všetko sa dá vy­užiť znova. Keďže spo­lo­čen­stvo sa snaží o se­bes­tač­nosť, množ­stvo miest­nych ovláda rôzne re­me­selné tech­niky.

Bez elek­triny a vody však žije len ten, kto sa tak slo­bodne roz­ho­dol. Veľmi skromne žijú na­prí­klad čle­no­via spo­lo­čen­stva Se­kier. Ide o tra­dičné gaz­dov­stvo na la­zoch, kde pre­býva sku­pinka ľudí tra­dič­ným spô­so­bom ako ke­dysi naši pred­ko­via. Sna­žia sa tak vy­tvo­riť al­ter­na­tívu k dneš­nému ná­roč­nému štýlu ži­vota. Na farme sami hos­po­dá­ria a učia sa, ako si vy­ro­biť vlastné ná­stroje či vy­pes­to­vať ze­le­ninu. Náv­štev­níci tu môžu nav­ští­viť nie­ktorý z pra­vi­del­ných works­ho­pov.

Po­tra­vi­nová se­bes­tač­nosť

Pra­vi­delné ná­kupy v su­per­mar­kete tu nie sú bežné. Na­miesto toho tu fun­guje Po­tra­vi­nová banka. Ide o spo­ločný sklad po­tra­vín, ktorý vy­užíva asi 60 oby­va­te­ľov zo za­je­žov­ského oko­lia. Jej fun­go­va­nie je za­lo­žené na dô­vere čle­nov a do­hod­nu­tých pra­vid­lách. Každý člen si v nej na­kúpi čo po­tre­buje a to­var si aj sám na­úč­tuje, pre­tože tu nie je žiadny pre­da­vač. Po­tra­viny na­vyše kúpi pri­bližne za veľ­ko­s­kla­dovú cenu a vyhne ces­to­va­niu do vzdia­le­ného ob­chodu, dl­hým ra­dom a ča­ka­niu.

Keďže v Za­je­žo­vej sa žije zdravo, náj­deš tu aj me­nej tra­dičné po­tra­viny, ktoré sú bežne do­stupné v bio pre­daj­niach. Po­tra­vi­novú banku za­lo­žil už spo­mí­naný Igor Chýra, ktorý svoj ži­vot za­svä­til mi­ni­ma­li­zá­cii tvorby od­padu. Ok­rem toho tu fun­guje aj pre­daj z dvora a mô­žeš si tu kú­piť mliečne vý­robky či ze­le­ninu priamo od far­mára. Via­cerí oby­va­te­lia však žijú ve­ge­ta­rián­sky, preto sa ne­ču­duj, ak mäso ne­náj­deš. Mnohí oby­va­te­lia, najmä zo spo­lo­čen­stva na Bráne, sa tiež ve­nujú by­lin­kár­stvu, per­ma­kul­túre či lie­či­teľ­stvu.

Pre nie­koho kon­tro­verzné miesto plné sl­nieč­kár­skych ľudí od­tr­hnu­tých od re­a­lity, pre iných miesto po­koja, lásky a se­ba­poz­na­nia. Za­je­žová je však dô­ka­zom, že aj v 21. sto­ročí sa dá žiť v sú­lade s prí­ro­dou.

Pridať komentár (0)