Zákon, ktorý obyčajných ľudí ruinoval, no mafiáni z neho profitovali. Al Capone sa vďaka nemu dostal na výslnie

  • Zákaz alkoholu v USA nadobudol celoštátnu platnosť v roku 1920
  • Prohibícia mala znížiť kriminalitu, vyvolala však opačný efekt
  • Al Capone si vďaka prohibícii vybudoval „renomé“
  • Nastal rozmach nelegálnych podnikov a narastali otravy alkoholom
prohibicia USA
Pinterest/ NPR pins, Pinterest/ New York Daily News
  • Zákaz alkoholu v USA nadobudol celoštátnu platnosť v roku 1920
  • Prohibícia mala znížiť kriminalitu, vyvolala však opačný efekt
  • Al Capone si vďaka prohibícii vybudoval „renomé“
  • Nastal rozmach nelegálnych podnikov a narastali otravy alkoholom

V januári 1920 vstúpil do platnosti 18. dodatok ústavy, ktorý pre Ameriku znamenal, respektíve mal znamenať 13-ročné obdobie abstinujúcich občanov. Aj keď myšlienka zákazu alkoholu mala šľachetný charakter, dnes už prohibíciu vnímame ako tmavé obdobie v histórii USA. Namiesto redukcie kriminálnych činov ich počet vzrástol a začala sa zlatá éra mafie.

Začiatky prohibície

V roku 1869 vznikla nová politická strana – Strana za prohibíciu. Ich symbolom bola ťava, zviera s minimálnou spotrebou tekutín.

Radikálne bojovali proti rozšírenej pijatike v USA, navštevovali bary a širokú verejnosť informovali o rizikách spojených s alkoholom.

Inšpiráciou pre uzákonenie celonárodnej prohibície bol zákaz alkoholu v Maine. Mainského vzoru sa držali viaceré štáty, začiatkom 20. storočia bol už takmer vo všetkých amerických štátoch alkohol zakázaný. 

Ďalším významným míľnikom na ceste k absolútnemu zákazu v krajine bol Webb-Kenyonov zákon. Bol prijatý v roku 1913 a zakazoval distribúciu alkoholu do „suchých krajín“. 

Ratifikácia 18. dodatku americkej ústavy alebo aj Volsteadovho zákonu zakazovala v USA distribúciu, predaj a konzumáciu alkoholických nápojov. Vláda chcela odstrániť z občianskych životov alkoholizmus. Smäd však bol príliš veľký. 

Zakázané ovocie chutí, v tomto prípade má príchuť smrti 

Napriek striktnému nariadeniu sa pilo vo veľkom aj naďalej. Ako uvádza The Mob Museum, do roku 1928 skonfiškovala vláda 1,1 milióna galónov alkoholu. Podľa analýz inštitúcie Cato bolo v roku 1930 75 % väzňov odsúdených za trestné činy súvisiace s alkoholom.

Povolenie na výdaj alkoholu mali len lekárnici a kňazi. Lekárnici mohli víno alebo destilát predpisovať na liečebné účely, kňazi ho zase smeli používať na náboženské rituály. Obe povolenia bývali zneužité a tieto dve skupiny si z „predaja“ alkoholu dokázali slušne privyrobiť. 

Ilegálny alkohol zdražel a stal sa cenovo dostupným iba pre majetnejšiu vrstvu spoločnosti. Domácnosti sa prispôsobili. Začali meniť svoje kúpeľne na výrobne alkoholu. Najznámejším spôsobom bol „bathtub gin“. Vo vaniach sa vo veľkom spracúvala borievková šťava, kukuričný cukor, ovocie, repa a glycerín. 

Slováci si už nebudú doma páliť vlastný alkohol. Štát chce dať domácim páleniciam definitívnu stopku

Volsteadov zákon sa nevzťahoval na priemyselný alkohol. Alkohol bol totiž potrebný do čistiacich prostriedkov, farieb, kozmetiky či benzínu. Bežnou zložkou tohto alkoholu bol takzvaný drevný alkohol. Táto vládou schválená prísada bola jedovatá a spôsobovala poškodenie nervov, slepotu alebo až smrť. 

Mafiáni, ktorí v tom čase ilegálne vyrábali alkohol, však začali používať práve túto toxickú, ale najdostupnejšiu chemickú látku. Mysleli si, že  toxicitu je možné zničiť zahrievaním.

Toto neodborné spracovanie malo fatálny následok pre konzumentov ilegálneho alkoholu. Podľa informácií The Mob Museum, v prohibičných časoch zomrelo na otravu zle spracovaným alkoholom približne 50-tisíc ľudí. 

Odrazový mostík pre Al Caponeho

Po ratifikácii zákonu vzrástla aj kriminalita. Prestrelky mafiánskych gangov boli bežnou súčasťou života. Podľa štatistík stránky Statista, vrchol kriminality zaznamenali v roku 1933, teda tesne pred zrušením prohibície. Počet vrážd sa blížil k 10 na 100 000 obyvateľov. Zaujímavý je aj fakt, že počas trvania prohibície rapídne stúpol počet samovrážd. 

Faktom je, že v USA existovali pouliční gangstri už dávno pred rokom 1920. Vďaka prohibícii však gangy nabrali úplne iný rozmer. Začali uvažovať nad tým, ako by mohli uspokojiť smädných občanov. Nerobili to pre občiansku spokojnosť, ale videli za tým vlastný zisk. Postupne sa pouliční bitkári vypracovali na organizované skupiny. 

Alkohol pašovali z viacerých krajín, najčastejšie z Kanady. Takisto rýchlo ako pašovania sa chopili aj výroby alkoholu.  Zriaďovali si ilegálne podniky, zvané „speakeasy“. V týchto podnikoch sa okrem podávania alkoholu prevádzkovali aj herne, poskytovali sa sexuálne služby a takisto slúžili aj na obchod s drogami. 

Z prohibície profitoval najmä Al Capone. Taliansky prisťahovalec ovládol Chicago a jeho skupina sa stala najprosperujúcejším distribútorom „tekutého zakázaného ovocia“. Ako informuje The Mob Museum, Al Capone si za distribúciu alkoholu ročne zarobil približne 60 miliónov dolárov.

Podľa A+E Networks, Američania v prohibičných rokoch prirovnávali Al Caponeho k Robinovi Hoodovi. Bol symbolom odporu voči nepopulárnemu zákonu. Ocitol sa na výslní spoločnosti. Špinavé peniaze potom prispieval na charitu. Bol v úzkom kontakte s mnohými politikmi a policajtami. 

Ostatné chicagské gangy, ktoré mu stáli v ceste jeho „podnikania“, postupne odstraňoval. Napätá situácia v Chicagu vyvrcholila takzvaným Valentínskym masakrom. V roku 1929 Al Caponeho gangstri preoblečení za policajtov zavraždili 7 členov opozičného gangu.  

Prohibícia má aj svetlú stránku

Napriek tomu, že prohibícia predstavovala temné obdobie, môžeme nájsť aj pozitívum. V boji proti alkoholu sa výrazne presadzovali ženy. Aj táto ženská proti-alkoholová kampaň výrazne pomohla ženám k vydobytiu si volebného práva. 

Frances Willard ako prvá poukázala na to, ako brutálne sa správajú podgurážení muži voči svojim manželkám. Ako jedna z mála sa nebála odhaliť kuriózne situácie, ktoré sa odohrávajú za 4 stenami jej domu. Preslávila sa výrokom, „Skúste si predstaviť nepredstaviteľné poučenie z týchto slov – manželka opilca. V Amerike je o tom vojna, vojna matiek a dcér, sestier a manželiek.

Elizabeth Cady Stanton a Susan B. Anthony založili v roku 1853 Ženský spolok striedmosti. Kritizovali surové činy, ktoré páchajú muži pod vplyvom alkoholu. Opisovali týranie žien a detí. Z týchto brutálnych činov nevinili mužov, ale alkohol. Výrazne preto podporovali myšlienku prohibície a verejne tieto myšlienky demonštrovali. Ako uvádza stránka Mentalfloss, tento spolok stojí aj za populárnou dezinformačnou správou, že alkohol mení krv na vodu. 

Time uvádza, že Susan B. Anthony je známa aj týmto výrokom: „ Jedinou nádejou pre prohibíciu bolo odovzdanie hlasovacieho lístku do rúk ženám.“ Americké ženy získali volebné právo 26. augusta 1920, teda 7 mesiacov od nadobudnutia platnosti zákazu alkoholu v celej krajine. 

Môžu za to ženy

Ako John Schuttler uvádza pre Time, keď prohibícia zlyhala, chceli sa mocní zbaviť zodpovednosti a vinu zhodiť na ženy. Otázkou je, či by sa v prípade úspechu a predpokladaného zníženia kriminality v krajine naďalej uvádzali ženy ako iniciátorky zákazu alkoholu.

Treba spomenúť, že ženský hlas bolo počuť rovnako hlasno aj počas boja za zrušenie 18. dodatku ústavy. Republikánska politička Pauline Morton Sabin otvorene poukazovala na neúčinnosť daného zákonu. Kritizovala aj lídrov krajiny, ktorí verejne podporovali prohibičný zákon a následne za múrmi snemovne popíjali koktaily. 

V máji 1929 založila Ženský spolok pre reformu národných prohibícií. Vysvetľovala ženám, prečo je prohibičný zákon neúčinný, a prečo by mali podporovať jeho zrušenie. V spolku sa vyprofilovali odvážne ženy a stali sa najvýznamnejšou skupinou bojujúcou za zrušenie zákazu alkoholu. 

Rok 1933 alebo rok oslobodenia alkoholu

Zrušenie prohibičného zákonu sa spája s menom prezidenta Roosevelta. 5. decembra 1933 odzvonilo 13-ročnej alkoholovej ilegalite. Bol schválený 21. dodatok ústavy, ktorým sa rušil zákaz výroby, distribúcie a predaju alkoholu. Zároveň dal tento dodatok možnosť jednotlivým štátom rozhodnúť sa, či bude v danom štáte alkohol dovolený alebo nie.  

Time uvádza aj to, ako zmeny okomentoval samotný prezident. „To, čo Amerika práve potrebuje, je vypiť si.“ Roosevelt, takisto ako aj iní občania, si už viac nechcel svoj obľúbený koktail odopierať.

Zrejmé je, že Rooseveltov smäd nebol hlavným a už vôbec nie dostatočným impulzom na zrušenie prohibície. Amerika sa v tomto období borila ťažkou ekonomickou situáciou a daň z alkoholu mohla výrazne prispieť k zlepšeniu. 

21. dodatok americkej ústavy negarantoval slobodu konzumácie alkoholu všetkým štátom. Obyvatelia Rockportu si museli počkať až do roku 2005.  Fragmenty prohibície v Amerike pretrvávajú. V takmer všetkých amerických štátoch platí takzvaný zákon otvorenej nádoby, čo znamená, že je zakázaná konzumácia alkoholu na verejných priestranstvách. 

Zdroje: Time, Time, Chicago prohibition tours, A+E Networks/ History, A+E Networks/ History, CNN, The Mob Museum, Mentalfloss, La Times, BBC, Statista, The Mob Museum, Cato

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK