Zo Svidníka odišiel do raja na Kajmanských ostrovoch. Žíví sa ako tatér a zarába tisíce eur

  • Martin Nagy pochádza zo Svidníka v Prešovskom kraji
  • Ambiciózny Slovák precestoval množstvo krajín, podnikal aj na Slovensku, no nakoniec sa usadil v Karibiku
  • Na Kajmanských ostrovoch sa živí ako tatér, kde si užíva život plný tropického počasia, vĺn a slobody
Martin Nagy, Instagram/ Visit Cayman Islands
  • Martin Nagy pochádza zo Svidníka v Prešovskom kraji
  • Ambiciózny Slovák precestoval množstvo krajín, podnikal aj na Slovensku, no nakoniec sa usadil v Karibiku
  • Na Kajmanských ostrovoch sa živí ako tatér, kde si užíva život plný tropického počasia, vĺn a slobody

Ahoj Martin, ako vyzerala tvoja prvá pracovná skúsenosť v zahraničí?

Ahoj, moja prvá skúsenosť so zahraničím siaha do roku 2007, teda ak nepočítam rok 2005 a 2006 v Česku. Po Českej republike som mal strašnú potrebu odísť niekam ďalej a zhodou okolností som dostal ponuku ísť pracovať do Londýna, tak som to hneď využil a vycestoval som ešte s dvoma kamarátmi.

Tak ako som sa tam tešil, tak rýchlo ma aj prešla radosť. Celá tá pracovná ponuka bol jeden veľký podvod, kde nás v podstate obrali o peniaze a ostali sme tam s pár librami vo vrecku na ulici. Neskôr vysvitlo, že to bol nejaký Košičan, ktorý to celé zinscenoval.

Slovák Adam vlastní jeden z najlepších rezortov v Kambodži. Prezradil, kedy očakáva rozbeh turizmu naplno

Ako si sa následne dostal na Kajmanské ostrovy? Čím si sa tu spočiatku živil?

Na Kajmany som sa dostal už z Írska. Tam som sa presťahoval zhruba v roku 2010, kde mi môj starší brat vybavil prácu. Pracovali sme tam pre firmu, ktorá ťahala optické káble respektíve „upgradovali“ sme tam internetovú a televíznu sieť po celom Dubline a okolí. V roku 2014 sme dostali ponuku ísť pracovať do Karibiku, kde sme strávili pol roka na Kajmanských ostrovoch a pol roka na Barbadose.

Čo nasledovalo? Ako vnímaš túto podnikateľskú skúšku?

Po Karibiku som sa vrátil späť do Írska, kde som dal hneď výpoveď. Nechcel som už totiž liezť po rebríkoch a robiť zase tú istú robotu, už to bolo na mňa pridlho. Ostal som v Írsku asi pol roka a začal sa venovať viac tetovaniu a kresleniu. Vtedy som sa začal pohrávať s myšlienkou, že by som sa vrátil na Slovensko a možno si otvoril malé tetovacie štúdio. Aby bolo jasné, s tetovaním som začal asi zhruba v roku 2011, aby to nevyznelo, že som začal tetovať včera a dnes idem na Slovensku otvoriť štúdio.

 

No a tak sa aj stalo, prišiel som na Slovensko do môjho rodného mestečka menom Svidník a otvoril si štúdio „Gavalieri tattoo“, pozdravujem Gavalierov do Prešova. Som veľmi vďačný za túto skúsenosť a vďačný za zákazníkov, ktorí mi verili. Začiatky sú totiž vždy veľmi ťažké a toto bol môj prvý profesionálny styk s tetovaním, so zákazníkmi a s biznisom ako takým.

Zo Slovenska si opäť odišiel a zamestnal si sa v tatérskom štúdiu na Kajmanských ostrovoch. Čo ťa priviedlo zo Svidníka opäť do Karibiku?

Po roku a pol som som mal zase nutkanie niekam odísť a možno sa umelecky viac posunúť. Keď som pracoval na Kajmanoch, tak som tam spoznal majiteľa jedného tetovacieho štúdia. Oslovil som ho, či nehľadajú nejakú pomocnú silu a zhodou okolností potrebovali tatéra, lepšie načasovanie snáď ani nemohlo byť. V novembri 2016 som nastúpil do lietadla a bol som tam. Dnes som tu už štvrtý rok. Ten čas strašne letí.

zdroj: Instagram/ Visit Cayman Islands

Koľko si tu dokáže tatér v priemere mesačne zarobiť? Je to lepšie ako na Slovensku?

Na Slovensku máme tatérov, aj svetovo uznávaných, ktorý si určite nemajú problém zarobiť pekné peniaze. Ja osobne to so Slovenskom, respektíve so Svidníkom, nemôžem ani porovnávať. Doma som bol dosť krátko na to, aby som si vybudoval nejakú stálu klientelu, taktiež som bol začínajúci tatér. Ako som spomenul, začiatky boli dosť ťažké, aj to bol jeden z dôvodov, prečo som odišiel, veľmi som si totiž neprilepšil. Nechcem tu písať konkrétne čísla, ale tak v priemere to môže byť 3 000 až 4 000 mesačne. 

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň? Koľko hodín denne pracuješ?

Môj bežný deň vyzerá celkom klasicky, vstávame automaticky s priateľkou okolo 7-8 ráno. Káva, raňajky, slovenské správy z archívu a na desiatu chodím do práce, som tam zhruba do šiestej večera. Podľa toho si aj bookujem zákazníkov, aby som o 18:00 mohol zamknúť a ísť domov. Sem-tam sa stane, že sa to pretiahne do 19- 20:00.

zdroj: Instagram/ Visit Cayman Islands

Koľko času ti trvalo naučiť sa tetovať?

Učím sa stále, je to beh na dlhú trať, každé tetovanie vám niečo dá, stále sa učím a stále je čo vylepšovať, aj práve preto ma to veľmi baví.

Kajmanské ostrovy sú plné turistov, ktorí zrejme tvoria aj tvoju klientelu. Aká je momentálna situácia počas pandémie? Cítite pokles záujmu o termíny na tetovanie?

Áno turisti tvoria možno 35 % mojej klientely. Od marca tu máme uzatvorené hranice, čiže nikto neprichádza a nikto neodchádza. Čo je ale najväčší paradox celej tej pandémie, že za 4 roky, čo tu žijem, sme nemali väčší záujem o tetovanie ako momentálne, za čo som veľmi vďačný, pretože počas karantény, ktorá nás odstavila na tri mesiace, sme s priateľkou utratili toľko peňazí, že sme to ledva zvládli. Kajmany sú totiž extrémne drahé, tuším som niekde čítal, že patria do top trojky najdrahších krajín sveta.

zdroj: Instagram/ Visit Cayman Islands

Aké sú najčastejšie „turistické“ motívy, ktoré si ľudia chcú dať vytetovať?

Najčastejšie turistické motívy sú jednoznačne palma a stingray – raja.

Aké najdrahšie tetovanie si doposiaľ urobil?

Na jedno sedenie zhruba 850 dolárov a to mi zákazník nechal ešte 100 dolárov tringelt a fľašku 12 ročného rumu.

Človek by si mohol myslieť, že si vlastne na celoročnej dovolenke. Cítiš to aj ty tak, alebo má život v raji aj svoju odvrátenú stránku?

Áno, snažím sa to tak vnímať a užívať si chvíle, pokiaľ sme tu. Hlavne zo začiatku som to tak vnímal, že je to dovolenka, človek je v eufórii, kam to prišiel. Je to doslova pastva pre oči, no po čase mu to príde prirodzené, ale myslím si, že to je normálne.

Skoro štyri roky sme bývali v podnájme hneď pri mori, zo záhrady sme mohli skočiť do vody a to nás trošku zlenivelo – pretože sa nám niekedy nechcelo ísť ani na pláž, keďže sme vodu mali rovno pred očami. No odkedy sme sa presťahovali do podnájmu viac do vnútrozemia, tak vnímame, že nám ta voda a pláž viac chýba a preto sme začali chodiť na pláže častejšie, čo je veľmi dobré. Chytili sme taký druhý dych ako sa hovorí, užívame si to.

Okolo akej sumy sa tu pohybujú tvoje mesačne výdavky na život?

Mesačne výdavky sa pohybujú kolo 2 000-2 500 dolárov, do čoho počítam hlavne bývanie a stravu. Potom záleží, ako často sa zabávame, pretože tu môžu výdavky vyskočiť aj o tisícku vyššie veľmi rýchlo. Jeden pár tu minie za večeru pokojne 100-150 dolárov a ani nevie kedy. Ale sme dvaja a obaja máme príjem, tak nie je problém ísť aj na večeru. My sme typ ľudí, ktorí si radi doprajú, žijeme len raz.

Plánuješ žiť na Kajmanských ostrovoch celý život?

Raz príde deň, kedy odtiaľ odídeme. Osobne si tu neviem predstaviť žiť celý život. Asi iba z jedného dôvodu, že ostrov je maličký a keď chce človek fakt vypnúť, tak musí letieť inam, chýbajú mi tu také spontánne výlety, že sadnúť do auta ísť na miesto kde
som nebol. Kajmany sú maličký ostrov, za deň-dva sa dajú pobehať všetky „atrakcie“, verte, že ho mám pobehaný z každej strany. Nechcem tým povedať, že sa sem neoplatí prísť, ba naopak, na dovolenku sú Kajmany ako stvorené, je tu prekrásne, to vám garantujem.

Ako vníma tvoj dlhodobý pobyt v zahraničí tvoja rodina?

Moja rodina je zvyknutá, že som preč, aj keď viem, že im chýbam. Pozdravujem a ľúbim ich.

Čím by sa mohli Slováci inšpirovať od obyvateľov Kajmanských ostrovov?

Jednoznačne mentalitou. Ľudia sa tu zdravia a ani sa nepoznajú. Sú pokojní, neponáhľajú sa, poniektorí majú veľmi málo a sú šťastní, vysmiati a pomáhajú si navzájom.

Aká je momentálna situácia ohľadom COVID-19 na ostrovoch? Sleduješ aj to, čo sa deje na Slovensku?

Momentálna situácia ohľadom covidu je veľmi dobrá. Dokopy tu bolo 254 prípadov z toho sa 240 vyliečilo a v deň, keď toto píšem, pribudlo druhé úmrtie. Takže momentálne tu máme cez 10 pozitívnych prípadov, ktoré sú v izolácii. Mali sme tu trojmesačnú karanténu, ktorá začala v marci a potom sa pomaly na fázy otvárali reštaurácie, obchody a iné biznisy – veľmi podobne ako na Slovensku.

Nosenie rúšok bolo taktiež povinné, neskôr sa to uvoľnilo a rúška sú dnes povinné už iba v nemocniciach. Odstupy sa dodržiavajú stále, aj keď nie striktne, je to voľnejšie. Keď sledujem, čo sa deje doma a vo svete, tak som úprimne rád že nie som doma. Tak trochu ma mrzí, že niektorí ľudia na Slovensku ale aj vo svete sa búria, protestujú kvôli opatreniam, bojkotujú celú tú pandémiu a zľahčujú to ako keby nešlo vôbec o životy ľudí.

Príde mi to dosť stupídne na to, že sme najvyspelejší druh na planéte. Chápem, že sa opatrenia nemusia ľuďom páčiť, ale treba to vydržať, veď tie nariadenia nepíše jeden človek podľa toho, ako sa ráno vyspal. A keď vidím, ako sa naši opoziční politici snažia z toho ťažiť a zbierať si politické bodíky, tak mi je do plaču.

Aké sú tvoje plány do budúcna? Plánuješ sa na Slovensko ešte niekedy natrvalo vrátiť?

Máme s priateľkou plán sa usadiť niekde v Európe, ale či to bude Slovensko, tak to neviem. Možno Rakúsko, lákajú nás hory, uvidíme. Pôvodne sme plánovali, že odídeme odtiaľto nadobro na budúci rok, ale keďže situácia je taká, aká je, tak počkáme pokiaľ sa situácia vo svete trochu upokojí a uvidíme. Momentálne sa nemáme kam ponáhľať.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech