ZSSK hodnotilo obdobie sviatkov. Priemerné meškanie vypravených vlakov bolo 1,09 minúty
- Vianočné sviatky dali zabrať nie len cestujúcim, ale aj národnému dopravcovi, ktorý krátko po vypravení všetkých mimoriadnych vlakov zhodnotil situáciu
- ZSSK prepravila počas sviatkov o vyše 175-tisíc ľudí viac ako vlani a na najvyťaženejšej trase Bratislava – Košice meškali vlaky v priemere štyri minúty
- Vianočné sviatky dali zabrať nie len cestujúcim, ale aj národnému dopravcovi, ktorý krátko po vypravení všetkých mimoriadnych vlakov zhodnotil situáciu
- ZSSK prepravila počas sviatkov o vyše 175-tisíc ľudí viac ako vlani a na najvyťaženejšej trase Bratislava – Košice meškali vlaky v priemere štyri minúty
Náš národný dopravca si počas sviatkov pokoja paradoxne užíva ten najväčší zhon. A nie je to len dookola omieľanou frázou, že východniari sa vracajú z Bratislavy domov. Húfy ľudí sa presúvajú vo všetkých častiach Slovenska. Na cestách stojíme v niekoľkohodinových zápchach, vlaky meškajú. Ale len minútku.
Národný dopravca ZSSK vydal tlačovú správu k hodnoteniu uplynulých vianočných sviatkov a zistené čísla sú jednoznačne zaujímavé:
- prepravených bolo takmer 1,7 milióna cestujúcich,
- celkovo bolo vypravených 24 144 vlakov,
- priemerné meškanie všetkých „sviatočných“ vlakov bolo 1,09 minúty,
- v porovnaní s minulým rokom ZSSK vypravila takmer o 2000 vlakov viac,
- Na najviac vyťaženej severnej trase Bratislava – Košice – Bratislava cestovalo vlakmi národného dopravcu v prázdninovom období 945 524cestujúcich.
Po vlne kritiky
Od septembra sa na ZSSK valí jedna pohroma za druhou a preto sa dalo očakávať, že sa takýmito dobrými štatistikami bude chcieť pochváliť. Desaťročia staré rušne sa v niekoľkých prípadoch ocitli v plameňoch, vagóny sa samovoľne počas jazdy odpájali, porušilo sa trakčné vedenie, kritikou nešetrí ani Brusel (viac nájdeš TU) a naposledy si mohol počuť dokonca o nefalšovanom slovenskom „polárnom exprese“ na trase z Trenčína do Bratislavy (viac si prečítaš TU). A to všetko tesne po tom, ako národný dopravca spustil masívnu kampaň na podporu cestovania vlakmi, kde využila známe tváre hudobnej skupiny S hudbou vesmírnou.
Aj napriek tomu sa snaží svoje služby zlepšovať a pribudla nová aplikácia so systémom pre predaj lístkov (viac TU), spoj z Bratislavy priamo do Zürichu a pripravujú sa aj novučičké vozne (čítaj TU).
Problémom je stále Hlavná stanica
No a jediným problémom, ktorý sa s cestovaním vlakom u nás spája, nie je len meškanie vlakov. Je to aj často kritizovaný vstup do nášho hlavného mesta, Hlavná stanica, ktorá by potrebovala poriadnu rekonštrukciu. Vláda Slovenskej republiky na jej modernizáciu odklepla takmer 3 milióny eur a zmeny chcela mať hotové do dôležitého eventu, ktorý Slovensko už v máji čaká – Majstrovstiev sveta v hokeji.
Už teraz je však viac než isté, že komplexnejšiu renováciu čakať nemožno (viac sa dočítaš TU). V našom nedávnom rozhovore urbánny geograf Adrian Gubčo povedal: „Z hľadiska toho, čo stanica potrebuje, by som to vôbec nenazval veľkou investíciou, sú to len financie na akýsi facelifting. Problémy našej Hlavnej stanice sú v podstate úplne iné, ako len smrad a prítomnosť sociálne slabších skupín obyvateľstva. To sú okamžite riešiteľné problémy a výsledok zanedbanej údržby alebo kontroly.“
„Problémy stanice sú v podstate oveľa väčšieho rázu. Je to napríklad samotná nešťastná poloha, pretože stanica je v oblúku. Znamená to, že tam nedokážu zastavovať dlhšie súpravy. Ďalším problémom je, že napríklad nástupné peróny sú veľmi úzke, a teda sa tu nedajú osadiť eskalátory či výťahy, nie je tam dostatok rozptylového priestoru pre ľudí, čo vidíme vždy, keď príde vlak. Stanica nie je vôbec bezbariérová a ľudia, ktorí majú hendikep, starší ľudia, či už len tí, ktorí ťahajú veľký kufor, majú problém zniesť tie tašky dole a potom opäť hore. V podstate peróny sa nedajú rozšíriť bez toho, aby sa neznížila kapacita stanice, ktorá je už teraz mierne narušená, čo je dané aj tým, že ňou denne prechádzajú nákladné vlaky. Pri ‚normálnych‘ staniciach obchádzajú hlavnú stanicu, no u nás to nie je možné,“ hovorí.(celý rozhovor si môžeš prečítať TU).