Bašár 2
SITA/AP,/Muzaffar Salman
Bašár 3
SITA/AP,/Muzaffar Salman

„Zviera“ Asad: Ako sa z hanblivého očného lekára stal masový vrah, ktorý vraždí svoj ľud chemickými zbraňami

  • Sýria si 15. marca pripomenula smutné výročie. Už desať rokov krajinou zmieta občianska vojna, ktorá nemá konca
  • Jej ústrednou postavou sa stal sýrsky prezident Bašár al-Asad, očný lekár, ktorý pôvodne chcel ľudom pomáhať
  • Po jeho nástupe do prezidentského kresla mnohí očakávali zmenu a modernizáciu krajiny. Nič také sa nestalo
  • Z očného lekára sa stal diktátor, ktorý neváhal použiť voči svojmu ľudu chemické zbrane
  • Sýria si 15. marca pripomenula smutné výročie. Už desať rokov krajinou zmieta občianska vojna, ktorá nemá konca
  • Jej ústrednou postavou sa stal sýrsky prezident Bašár al-Asad, očný lekár, ktorý pôvodne chcel ľudom pomáhať
  • Po jeho nástupe do prezidentského kresla mnohí očakávali zmenu a modernizáciu krajiny. Nič také sa nestalo
  • Z očného lekára sa stal diktátor, ktorý neváhal použiť voči svojmu ľudu chemické zbrane

Sýria si 15. marca pripomenula smutné výročie. Už desať rokov krajinou zmieta občianska vojna, ktorá nemá konca. Jej ústrednou postavou sa stal sýrsky prezident Bašár al-Asad, očný lekár, ktorý pôvodne chcel ľudom pomáhať. Z očného lekára sa stal diktátor, ktorý neváhal použiť voči svojim obyvateľom chemické zbrane.

Prezident USA sa pustil do Putina: Verím, že je vrah a čoskoro uvidíme, ako zaplatí za miešanie sa do našich volieb

 „V osobe Asada je nesmierne napätie typu Dr. Jekyll-Hyde,“ uviedol Nadim Houry, ktorý riadi teroristický program organizácie Human Rights Watch a 11 rokov sledoval Asadov režim pre portál Quartz. „Je tu tento človek s moderným strihom, ktorý má rozhovory s médiami, vždy má na stole laptop Apple a hovorí veľmi pokojne. Je veľmi ďaleko od obrazu arabského diktátora ako Saddám alebo Kaddáfí s puškami vo vzduchu. Keď sa však pozriete na správanie režimu, správa sa veľmi podobne ako typická brutálna arabská diktatúra – masívne mučenie, masové zabíjanie civilistov, nevyberané a úmyselné bombardovanie. “

Asadov klan sa prezentoval ako osvietený 

Bašár Asad nikdy nemal vládnuť Sýrii. Jeho otec Háfiz al-Asad sa dostal k moci, keď mal Bašár päť rokov, a to v roku 1970. Keď Háfiz začal vládnuť, krajinu už štvrťstoročie sužovali puče. Samotný Háfiz pôsobil v politike ako minister obrany aj premiér, no pôvodne začínal ako stíhací pilot. Po nástupe do prezidentského kresla sa zaprisahal, že v krajine nastolí pokoj a poriadok.

zdroj: TASR/AP, Gareth Watkins. Na snímke Háfiz Asad

Krajina sa v tom čase zmietala v náboženských nepokojoch medzi šiítskými a sunnitskými moslimami. Asadovci patria do šíitskej odnože Alavitov, ktorí tvoria v krajine približne 20 % populácie, no ovládali významné pozície v armáde a v štátnej správe.

Podľa amerického magazínu The New Republic sa Hafiz rád označoval za „roľníka a syna roľníka“, pričom svoju rodinu staval do pozície hrádze proti primitívnym silám militantného islamu. Prezentoval rodinu ako moderný, osvietený klan vládnuci zaostalému ľudu, pevne, pre ich vlastné dobro. Hafíz vládol tvrdo, často represívne, nechýbali tiež masakre vlastného obyvateľstva, no zo Sýrie urobil ústredného hráča regionálnej politiky.

zdroj: TASR/AP, Hussein Malla

Hanblivý mladík 

Bašár bol v poradí tretie najstaršie dieťa a druhý najstarší syn. Po Hafízovi mal nastúpiť jeho najstarší syn Basil, ktorý bol vychovávaný ako budúci vládca. Basil bol otcovým obľúbencom, sebavedomý sympatický mladík, ktorý v skorom veku vstúpil do armády a čoskoro dosiahol hodnosť kapitána. 

Hafíz svoju rodinu riadil ako svoju krajinu, požadoval úplnú lojalitu a netoleroval sťažnosti ani slabosť. Dokonca mal tolerovať aj šikanovanie mladšieho syna starším. Hafíz „nebol typom človeka, ktorý by niekedy povedal „bravo “alebo „dobrá práca“ – radšej vám povedal o veciach, ktoré by ste nemali robiť, ktoré sú negatívne,“ povedal Bašar svojmu životopiscovi, profesorovi histórie na Blízkom východe, Davidovi Leschovi.

Bašár bol opakom svojho brata Basila. Podľa portálu Quartz bol mladý Bašár taký hanblivý, že pri rozhovore sa človeku nepozeral do očí, zakrýval si ústa rukami a hovoril tichým hlasom. Vyhýbal sa väčším skupinkám ľudí a pri rozhovore sa prikrčil, aby pre svoju výšku nebudil pozornosť. „Bol to úplne normálny občan, neuhádli by ste, že bol synom prezidenta, pokiaľ ste ho osobne nepoznali,“ uviedol pre portál Quartz Bašárov priateľ Abdel Nour.

Bašár ako podivný chlapík zanechával dojem šprta 

Armáda ho veľmi nezaujímala, namiesto toho si vybral kariéru lekára. Po dokončení štúdia ako oftalmológ – očný lekár, na sýrskej univerzite v Damasku v roku 1988 pracoval v miestnej vojenskej nemocnici a potom sa presťahoval do Londýna, kde prišiel študovať vyšší stupeň vzdelania a zaujímali ho inovácie. Tam sa stretol so svojou budúcou manželkou, britsko-sýrskou Asmou Akhrasovou, ktorá pochádzala s elitnej sunnitskej rodiny a ktorá pracovala ako bankárka. Na dva roky sa stiahol z očí verejnosti.

„Bol trochu vnímaný ako šprtský IT-čkár. Bol očným lekárom, trávil čas v Londýne, mal britsko-sýrsku manželku,“ uviedol Neil Quilliam, expert na Blízky východ z londýnskeho think tanku Chatham House pre NBC News. „Bol do veľkej miery úplne oddelený od politiky krajiny. Neprejavil o ňu záujem a nevstúpil do armády“.

zdroj: TASR/AP, SANA

 

Jeho brat Basil mal v láske zbrane a rýchle autá, a práve tie sa mu stali osudnými. V roku 1994 počas cesty na damaské letisko havaroval so svojím Mercedesom Benz a zomrel. Bašár, ktorý sa vtedy nachádzal v Londýne sa mal vrátiť, aby sa pripravil na nástupníctvo. Otec mu musel vybudovať potrebnú autoritu a legitimitu, aby mohol po ňom prevziať vládu. Bašár Asad bol ale hanblivý muž bez potrebných skúseností, ktorými oplýval jeho brat. „Basil bol takmer ako hrdinská postava,“ uviedol Neil Quilliam. „A Bašár bol podivný chlapík. Nemal také schopnosti, aké mal jeho brat Basil.“

Nádej na modernizáciu krajiny 

Po návrate do Sýrie Bašár vstúpil do armády, začal cvičiť a prekonával aj svoju hanblivosť. Oporu našiel v kolegoch lekároch, inžinieroch, alebo vysokoškolských profesoroch. Inteligencia vkladala do Bašara nádej, že sa mu podarí zmodernizovať krajinu, odstrániť korupciu a zaviesť väčšiu slobodu slova.

zdroj: TASR/AP, Syrian Presidency via Facebook
zdroj: TASR/AP, Syrian Presidency via Facebook

 

Hafíz Asad vládol v Sýrii do svojej smrti v roku 2000. Do jedného mesiaca od jeho smrti bol Bašár Asad bez námietok a bez jediného protikandidáta zvolený za prezidenta. Na Nový rok 2001 sa Bašár oženil s Asmou Al Akhrasovou.

„Existoval takmer pocit, že sa dostal k moci neochotne,“ povedala Mona Yacoubian, bývalá úradníčka ministerstva zahraničia pre the New Republic. „Nebol to Basil, ktorý bol tým drsnejším a silnejším bratom. Mal túto krásnu manželku. Bol obrazom, toho čo ľudia dúfali, že sa Sýria stane.“

Damaská jar znamenala záblesk slobody 

Spočiatku to pre obyvateľov Sýrie vyzeralo sľubne, zavládlo krátke obdobie uvoľnenia prezývané ako „Damaská jar“. V krajine zavládla nádej a očakávali sa zmeny, pretože Asad nevyzeral ako obvyklý arabský diktátor a nejaký čas strávil na Západe. Asad spočiatku kritizoval svojho otca, odmietal kult osobnosti, ktorý otec vybudoval. Prepustil politických väzňov, umožnil diskusie a dokonca aj udelil licenciu prvým nezávislým novinám v Sýrii.

zdroj: TASR/AP, SANA

Nasledovali aj niektoré ekonomické reformy. Banky boli sprivatizované, bol zavedený internet a uľahčili sa zahraničné investície. Podľa niektorých ale v skutočnosti nikdy nešlo Asadovi o ekonomické blaho svojho ľudu, ale obohatenie svojich príbuzných. Reformy obsahovali klauzuly, z ktorých profitovali Asadovi bratranci a ich podnikanie. „Potom som si uvedomil, že nepracujem pre krajinu, ale pre rodinný podnik,“ povedal Asadov bývalý priateľ Abdel Nour pre Quartz. „Zistil som, že toto všetko o reformách bolo nesprávne, boli to kecy a propaganda.“

Snažil sa pôsobiť modernejšie ako jeho otec

 Snažil sa tiež pôsobiť modernejšie ako jeho otec. Rád si obliekal rifle, chodil medzi ľudí a šoféroval sám svoje luxusné Audi A6.

zdroj: SITA/AP, Hassene Dridi. Na snímke Bašár Asad s manželkou

Ako moderný vládca sa snažil pôsobiť aj v zahraničí. Do Sýrie si pozval novinárov zo Západu, na ktorých sa snažil urobiť dojem. Do verejného života sa snažila zasahovať aj Bašarova manželka, ktorá chcela plniť úlohu „sýrskej“ prvej dámy. Hillary Clinton vo svojej knihe Tažké rozhodnutia o pôsobení na ministerstve zahraničia spomína na profil páru z prestížneho amerického časopisu, ktorý uvádzal: „Pôsobili ako dokonalé stelesnenie sekulárnej symbiózy medzi Západom a arabským svetom.“ Clinton ale dodáva, že neskôr sa ukázalo, že išlo skôr o „fatamorgánu“.  

Asad ukázal svoju pravú tvár 

Očakávania zmeny sa však ukázali len ako krátkodobé nádeje. V januári 2001 vydala skupina sýrskych aktivistov, intelektuálov a profesionálov, povzbudená zjavným otvorením politickej kultúry svojej krajiny, vyhlásenie známe ako „Vyhlásenie 1 000“. Žiadali ukončenie stanného práva a výnimočné pravidlá a prepustenie všetkých zostávajúcich politických väzňov. Slobodné voľby, na ktoré by mohli dohliadať nezávislé súdy.

Opäť sa spustil starý známy kolotoč zastrašovania a zatýkania. Ukázalo sa, že Asad sa nemieni vzdať svojej moci. Niektorí sa domnievali, že za zmarenie reforiem môžu staré štátnické štruktúry, ktoré mali vplyv na Asada a ten sa im mal báť odporovať.

Bush zaradil Sýriu do svojej „osi zla“ 

Asadova zahraničná politika si našla podporu v Sýrii a na Blízkom východe. Spočiatku Asad koketoval s Američanmi a na začiatku vojny proti terorizmu bol ich neoficiálnym partnerom, podľa the New Republic dokonca Sýria tajne mučila podozrivých militantov. Po invázii do Iraku v roku 2003 a následnom páde Bagdadu začala Bushova administratíva naznačovať, že Sýria by mohla byť ďalším cieľom. Bush zaradil Sýriu na svoju povestnú „os zla“, ku krajinám ako Irán, Irak, Severná Kórea, Kuba alebo Líbya. Dôvodom mala byť spojitosť s libanonskou islamistickou militantnou skupinou Hizballáh proti Izraelu a okupácia Libanonu.

zdroj: SITA/AP, Scott Applewhite

Asad začal prepúšťať z väzenia islamistických extrémistov a sunnitským povstalcom a džihádistickým fondom umožnil priechod Sýriou do Iraku, kde sa mali zapájať do bojov proti USA a NATO. Existujú podozrenia, že ich vyzbrojoval.

Asad mal byť zapletený aj do atentátu na Rafika Harírího, sunnitského bývalého predsedu vlády Libanonu, ktorý začal spochybňovať sýrske zasahovanie do svojej krajiny už mesiace pred jeho smrťou. Incident vyšetrovalo aj OSN, hovorilo sa dokonca aj o obvinení Asada a špeciálnom tribunáli.

Naivný diktátor sa hral s diplomatmi ako Tom s Jerrym

Pri styku zo západnými diplomatmi a politikmi Asad pôsobil až poddajne a niektorí ho považovali za formovateľného až naivného. Často pôsobil ako veľmi ochotný splniť požiadavky Západu, no v realite ich nikdy nemienil splniť. Podľa bývalého poradcu si užíval pohrávanie sa so Západom. „Raz mi povedal: Keď sedím s Arabmi, je to stretnutie takazu ‘- vzájomné klamstvo, tak tomu hovoríme po arabsky,“ uviedol bývalý poradca Asada pre New Republic. „Ale keď sedím s tými cudzincami a vidíš ma v televízii, je to naozaj hra Toma a Jerryho. “

Nechýbali návštevy zahraničných osobností ako Angelina Jolie alebo Sting. Politických elít zo Západu ako bývalého britského predsedu vlády Tonyho Blaira alebo predsedníčky Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosi, ktorej návštevu ostro kritizoval Bush. „Nerobíme si ilúzie, ale máme veľkú nádej,“ uviedla podľa NBC News Pelosi na návšteve.

Asadovci navštívili aj britskú kráľovnú Alžbetu II, priamo vo Buckinghamskom paláci.

Opil sa afrodiziakom moci

Asad bol znovuzvolený za prezidenta s 97 percentami hlasov v roku 2007. Jeho životopisec David Lesch v ňom počas týchto volieb zbadal zmenu.

zdroj: TASR/AP, SANA

Kult osobnosti obklopujúci sýrskeho vodcu sa vrátil v plnej sile … boli tu prehliadky, koncerty, všade samé transparenty a plagáty Bašára Asada,“ uviedol Lesh, ktorý sa Asada spýtal na zmanipulované voľby. „Naozaj som si myslel, že povie: ‚Viete, nejde o skutočné voľby,’“ vysvetlil Lesch. „Ale on sa oprel a povedal:‘ Ľudia ma milujú; to ukazuje, že ma skutočne milujú.‘ Pamätám sa ako som si pomyslel, že sa opil Kool-Aidom. Opil sa afrodiziakom moci,“ cituje NBC News Lescha.

„Myslím si, že kroky, ktoré prijal, keď v roku 2011 vypuklo povstanie, odrážajú zmenu, ktorú som v ňom za päť, šesť rokov videl.“ Lesch napísal o Asadovi knihu na základe rozhovorov s ním v rokoch 2005 a 2006. Vtedy uviedol, že spoznal „sebapodceňujúceho, nenáročného a pokorného chlapa“.

zdroj: TASR/AP, BASSEM TELLAWI

Zhoršujúca sa paranoja 

Asadova pevná pozícia sa začala v roku 2011 rúcať a zhoršovala sa aj Asadova paranoja. „Stal sa psychopatom vo viere, že ak nie si so mnou, si proti mne a mal by som ťa zabiť,“ uviedol Abdel Nour pre Quartz.

 Na Blízkom východe sa rozpútala vlna revolúcií označovaná ako Arabská jar. Do marca 2011 boli dvaja autokrati v regióne, tuniský prezident Zine el Abedine Ben Ali a egyptský prezident Husní Mubarak, zosadení.

zdroj: TASR/AP, /Mohammed Abu Zaid

zdroj: TASR/AP, /Mohammed Abu Zaid

V tom istom mesiaci vypukli rozsiahle protesty v juhosýrskom meste Dará. Obyvatelia vyšli do ulíc po tom, čo sýrske úrady zatkli a zadržali školopovinné deti, ktoré si na stenu písali revolučné heslá. Úrady odmietli chlapcov prepustiť. Ich otcovia išli ku šéfovi politickej bezpečnosti Atefovi Najibovi, ktorý je zároveň Asadovým príbuzným, žiadať prepustenie ich synov. Ten im odpovedal, že ak chcú svojich synov, majú mu doniesť manželky, aby ich oplodnil. „Prines mi svoje manželky a urobím ti ďalších synov!“ mal povedať Najib. Vypukli protesty, v tom týždni bolo zabitých 120 protivládnych demonštrantov.

Arabská jar nadchla aj Sýrčanov 

Americký veľvyslanec v Sýrii Robert Ford, ktorý bol v Damasku iba pár týždňov, videl, ako sa v Sýrii rozpútali protesty. „Videl som Sýrčanov, ktorí sledovali ich televízie, Al Džazíru, ďalšie arabské satelitné siete, ktorých nadchlo to, čo videli v Egypte … to, čo urobili Tunisania,“ uviedol pre NBC News.

Konflikt sa postupne stupňoval a tak Asad 30. marca 2011 predniesol konšpiračný prejav, v ktorom sa označil za obeť zahraničných mocností a islamských radikálnych teroristov. Asadov režim reagoval na povstanie poslaním tankov do Dará. Asadov odchod požadovali aj okolité krajiny, hlavne sunnitské ako Saudská Arábia a Arabská liga.

zdroj: TARS/AP, Manu Brabo
zdroj: TASR/AP, SANA. Na snímke zo Sýrskej tlačovej agentúry SANÁ sýrski bezpečnostní pracovníci sa zhromažďujú pred zničenou budovou po výbuchoch v sýrskom meste Aleppo 3. októbra 2012. Počet obetí dnešných výbuchov vo vládou kontrolovanej časti severosýrskeho mesta Aleppo stúpol na najmenej 40 ľudí, pričom 90 ďalších utrpelo zranenia. Štyri explózie otriasli hlavným námestím Aleppa a k piatej došlo o niekoľko sto metrov ďalej neďaleko vstupu do Starého mesta, kde došlo k bojom medzi povstalcami a jednotkami režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

„Začal to vnímať ako existenčný boj a to, že títo ľudia, ktorí proti nemu bojovali, sú zahraniční teroristi – a veril svojej vlastnej rétorike,“ uviedol Joshua Landis, riaditeľ Strediska pre štúdie na Blízkom východe pre Quartz. „Západ sa na to pozerá, akoby zabíjal svojich vlastných krajanov, ale on to bohužiaľ, tak nevidí.“

S touto interpretáciou sa stotožňuje aj životopisec Lesch, ktorý uviedol, že pomocou lži môže Asad ospravedlniť prostriedky. Asadove sily „nemajú zdroje na to, aby sa dostali z mesta do mesta, aby ich zadržali od opozície,“ hovorí Lesch, „takže musia na ich brutalizáciu použiť asymetrické metódy (ako napríklad chemické zbrane)“.

Diktátor, ktorý sa kŕmil nepriateľmi, a to doslova. Z vlády „Hitlera Afriky“ dodnes behá mráz po chrbte

Prekročenie „ červenej čiary“ 

Hillary Clinton sa ako ministerka zahraničia USA spolu s Arabskou ligou snažili presadiť diplomatické riešenie na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Rezolúciu, ktorá by požadovala odchod Asada ale blokovali Rusko a Čína. Rusko malo v Sýrii strategické záujmy a sýrsky režim naďalej podporovalo zbraňami aj peniazmi. Clinton sa vyjadrila, že Rusko má na rukách „krv“ sýrskych občanov. 

Od členov Arabskej ligy zazneli aj nápady na ozbrojenie povstalcov. USA ale tento krok považovali za príliš riskantný.

Podľa bývalej ministerky zahraničia správy o presune chemických zbraní a ich miešaní dostávali od spravodajských služieb USA už v roku 2012. Barack Obama vtedy vyhlásil, že použitie chemických zbraní je prekročením „ červenej čiary,“ ktorá povedie k reakcii zo strany USA.

Potom, 21. augusta, Asadov režim použil sarínový nervový plyn na zabitie stoviek civilistov v kruhu predmestia okolo Damasku. USA aj Veľká Británia uvažovali o leteckých útokoch v Sýrii. „Nemôžeme sa zmieriť so svetom, kde sú ženy a deti a nevinní civilisti zabíjaní v desivom merítku,“ uviedol Barack Obama.

Asadov režim spustil lavínu dezinformácií

So svojím rozhodnutím prípadných útokov na Sýriu sa ale obrátil na Kongres, kde nenachádzal potrebnú podporu. Zákonodarcovia sa báli ďalšieho nekonečného konfliktu ako v Iraku alebo Afganistane.

Obamova vláda ale nikdy vážne nepochybovala o Asadovej úlohe pri útoku. Asad spustil lavínu dezinformácií. „Režim bol mimoriadne úspešný vďaka veľmi disciplinovanej a cieľavedomej dezinformačnej kampani,“ uviedol Obamov poradca Frederic Hof pre the New Republic. „Aj v exekutíve sa ľudia dohadujú o tom, čo je najväčšou hrozbou, Asad alebo Al Káida. Máte ľudí znepokojujúcich najrôznejšími hypotézami – čo keby bol Asad zvrhnutý? Čo by sa stalo so Sýriou? Ako by sme všetci mohli žiť s tým, čo sa deje so Sýriou?“

zdroj: TASR/AP,Local Committee of Arbeen. Na snímke mŕtve telá Sýrčanov v Arbeene, v predmestí sýrskeho Damasku 21. augusta 2013. Sýria odmietla tvrdenia, že pri útoku na východné časti Damasku boli použité chemické zbrane. Aktivisti tvrdia, že v dôsledku chemických zbraní zahynulo viac než 200 ľudí. Aktivisti obvinili jednotky lojálne sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi, že počas rozsiahleho bombardovania východných častí Damasku, ktoré boli pod kontrolou povstalcov, použili "rakety s jedovatým plynom"

zdroj: TASR/AP, Local Committee of Arbeen. Na snímke mŕtve telá sýrskych detí v Arbeene, v predmestí sýrskeho Damasku 21. augusta 2013. Sýria odmietla tvrdenia, že pri útoku na východné časti Damasku boli použité chemické zbrane. Aktivisti tvrdia, že v dôsledku chemických zbraní zahynulo viac než 200 ľudí. Aktivisti obvinili jednotky lojálne sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi, že počas rozsiahleho bombardovania východných častí Damasku, ktoré boli pod kontrolou povstalcov, použili "rakety s jedovatým plynom"

V prieskume spoločnosti Pew, ktorý sa uskutočnil osem dní po útokoch, iba 53 percent Američanov verilo, že existujú „jasné dôkazy“, že za to môže Asad.

Zviera Asad všetky zbrane nezničil 

V rámci dohody, ktoré dosiahlo Rusko so všetkými angažovanými aktérmi v regióne sa mal Asad vzdať chemických zbraní. Táto dohoda neohrozila Asadovo uchopenie moci, Moskva pritom môže vetovať akýkoľvek trest OSN za jej nedodržiavanie. Napriek tomu dohoda vyvolala nadšenie. Organizácia pre zákaz chemických zbraní, ktorá dohliada na postup, získala Nobelovu cenu za mier. Asad si pred novinármi z libanonských novín zažartoval, že si cenu mal prevziať sám.

zdroj: TASR/AP, Alexei Druzhinin

V roku 2017 sa ukázalo, že Asad všetky svoje chemické zbrane nezničil, naopak, použil ich znovu. Úradujúci prezident Donald Trump zúril a bol rozhodnutý „zviera Asada“ zničiť. Emotívne reagoval po tom, ako videl fotky detských obetí, medzi ktorými boli aj nemluvňatá. Podľa Boba Woodwarda a jeho knihy Strach, mu ich pravdepodobne ukázala jeho dcéra Ivanka, ktorá vedela, ako naňho zapôsobia. Zúriaci Trump osočil aj Obamovu administratívu, ktorá podľa neho bola za útok spoluzodpovedná svojou slabošskou neschopnosťou. Samotný Trump tiež „zviera Asada“ nejako neskrotil, okrem raketového útoku na leteckú základňu neurobil nič, čo by pomohlo skončiť občiansku vojnu.

Vojna si vyžiadala pol milióna obetí 

Po desiatich rokoch je koniec občianskej vojny stále v nedohľadne. Podľa portálu Metro si vojna vyžiadala 500-tisíc životov. Mnohí z nich zomreli hrozným spôsobom, pomalým dusením lapajúc po dychu. Ďalšie milióny ľudí prišli o svoje domovy a mnohí museli uniknúť do zahraničia. „Nie je možné úplne pochopiť rozsah devastácie v Sýrii, jej obyvatelia však prežili niektoré z najväčších zločinov, ktorých bol svet v tomto storočí svedkom,“ uviedla Michele Dunne, riaditeľka programu pre Blízky východ v Carnegie Endowment for International Peace pre NPR.

Zdroje: Quartz, The New Republic , NBC News, NBC News, NPR, The New Republic , ČT24, Metro

Najnovšie