Africká pod­ni­ka­teľka pre­me­nila ničivú rast­linu na výnosný biz­nis

Alexandra Dulaková / 9. február 2016 / Business

Ache­nyo Ida­chaba je IT-čkárka, ktorá sa jed­ného dňa roz­hodla opus­tiť kor­po­rátny pra­cový trh v Ame­rike a vybrala sa do afric­kej Nigé­rie. Jej cieľ bol jed­no­du­chý: pomôcť miest­nym ľuďom s udr­ža­teľ­ným roz­vo­jom, aby sa vedeli svoj­po­mocne posta­viť na nohy a byť o tro­chu viac finančne nezá­vislí.

Vodný hyacint tro­chu pri­po­mína lekná a pre nezain­te­re­so­va­ných môže pôso­biť priam čaro­vne — na povr­chu vod­ných plôch dokáže vytvo­riť hrubý kobe­rec zele­ných lis­tov a ble­do­fia­lo­vých kve­tov. Namiesto vody vyzerá ňou napad­nutá rieka alebo jazero ako oby­čajná lúka — tak husto dokáže zarásť. Lenže to, čo nám pri­padá ako idylka, je pre mno­hých úpl­nou kata­stro­fou.

141231121338-mitimeth-coaster-horizontal-large-gallery

foto: CNN

V Nigé­rií majú pre vodný hyacint via­cero pre­zý­vok. Pri­rov­ná­vajú ju kle­be­tám, pre­tože sa šíri rov­nako rýchlo a je aj podobne škod­livá, k his­to­ric­kej vojen­skej ofen­zíve, k zru­še­ným demok­ra­tic­kým voľ­bám — čo sym­bo­li­zuje zma­rené nádeje, či dokonca k slov­nému spo­je­niu ozna­ču­júce smrť matky a die­ťaťa. Nega­tívne kono­tá­cie, ktoré rast­lina v ľuďoch vyvo­láva, majú veľmi jed­no­du­chý dôvod, ktorý nie je ani zďa­leka tak sym­bo­lický, ako spo­mí­nané názvy. Aj napriek svo­jej kráse spô­so­buje nigé­rij­ča­nom len prob­lémy — a to z via­ce­rých dôvo­dov.

Prvým a prav­de­po­dobne naj­váž­nej­ším dôvo­dom sú husté korene, ktoré sa pod vod­nou hla­di­nou tiahnu nie­koľko desia­tok cen­ti­met­rov a sú poriadne hrubé. Keďže sa veľa rodín v rámci afric­kého štátu živí rybo­lo­vom, dennú súčasť ich života pred­sta­vujú aj rybár­ske člny. Čo však hyacint s člnmi robí je, že sa pevne zachytí do ich pod­vod­ných moto­rov, čo pri pra­vi­del­nom opa­ko­vaní dokáže motory natrvalo poško­diť a lode tým pádom defi­ni­tívne vyra­diť zo služby. Rybári tak prídu o svoj jediný spô­sob obživy, keďže nemajú na čom vyplá­vať a čo loviť.

Apropo, ryby. Vrstva rast­liny je na povr­chu taká hustá, že zachy­táva všetko slnečné svetlo a kys­lík potrebný na foto­syn­tézu. Ani slnečné lúče, ani kys­lík sa tak nedos­tanú k rybám žijú­cim pod povr­chom, kvôli čomu vo veľ­kom umie­rajú. Pri­ro­dzene, nejde len o ryby, ale aj o mnohé iné tvory, ktoré tvo­ria vodnú bio­di­ver­zitu. Okrem toho dokáže hyacint zaniesť a upchať aj vodné kanály a zne­mož­niť tak prí­stup vody do mest­ských zbe­rísk, na kto­rých závi­sia lokálni ľudia a ich prie­my­sel. Nečudo, že ju nená­vi­dia.

2012-11-13-452 - small

foto: Osil

Pri­tom má vodná rast­lina aj veľa pros­peš­ných využití, no v mno­hých prí­pa­doch stros­ko­tali na tom, že ich nikto neve­del, pop­rí­pade nebol ochotný, usku­toč­niť. Hyacint vodný môže byť využitý aj ako hno­jivo, ako súčasť bio plynu, mydla, či potravy pre zvie­ratá a v nepo­sled­nom rade aj na prú­tené výrobky. Zrovna toto využi­tie zau­jalo it-čkárku pôso­biacu v Spo­je­ných štá­toch, Ache­nyo Ida­chaba. Uve­do­mo­vala si, že väč­šina zlých pred­sud­kov voči oby­čaj­nej rast­line pra­mení z odô­vod­ne­ných prí­čin, no chcela bež­ným ľuďom doká­zať, že démo­ni­zo­vaný hyacint dokáže slú­žiť aj na dobré veci a pomá­hať.

V prvom rade bolo treba hyacint dostať z vody a následne ho nejako zmys­lu­plne využiť,” spo­mína na svoje prvé počiny pre dosia­hnu­tie udr­ža­teľ­ného roz­voja v Nigé­rií. “Naštu­do­vala som si toho mnoho o spô­so­boch, akým je hyacint využi­teľný a potom som si vytvo­rila vlastný sys­tém. Skla­dal sa z troch kro­kov: Zber z riek, suše­nie a následné ple­te­nie do rôz­nych prak­tic­kých a este­tic­kých výrob­kov.” Tie dokážu byť nie­len pekné, ale sa najmä vedia pre­dať — domá­cim rov­nako ako aj turis­tom. A zisk z prí­rod­ných zdro­jov, ktoré sú inak priam nežia­dúce, je presne to, čo roz­ví­ja­júca sa Nigé­ria potre­buje.

141231121326-idachaba-product-horizontal-large-gallery

foto: CNN

Aby roz­behla pro­duk­ciu, Ache­nyo sa spo­jila s ďal­šími pra­co­vi­tými ženami a vlast­no­ručne rast­liny zbe­rali a sušili. Tretí krok — ple­te­nie — pre nich pred­sta­vo­val naj­väč­šiu výzvu. Ona sama je IT-čkárka a o kre­a­tív­nych prá­cach tohto druhu vedela málo. “Cho­dila som od dverí k dve­rám a zis­ťo­vala, či by ma nie­kto neve­del naučiť, ako suché rast­liny správne pliesť.” Nako­niec musela ces­to­vať do odľah­lej­šej časti kra­jiny, kde ju to šikovní reme­sel­níci naučili.

Pán, ktorý ma ple­te­niu zasvä­til, však neho­vo­ril po anglicky a ja som neho­vo­rila jeho jazy­kom. Museli nám všetko pre­kla­dať miestne deti, ale nako­niec sme si navzá­jom poro­zu­meli.” Mala tak potrebnú metódu, neko­nečné množ­stvo mate­riálu a more nápa­dov, ako hyacint využiť. Košíky, níz­ko­ná­kla­dový strešný mate­riál, prú­tený náby­tok, topánky, prí­rodné dopl­nky, ozdoby (napr. kľú­čenky, obaly na ser­vítky, peňa­ženky, ceruzky), koberce — zoznam len pokra­čuje. Keďže je výroba lacná, pro­dukty sa dajú expor­to­vať aj do iných častí sveta a zará­bať. No ich prvo­ra­dou fun­kciou je zjed­no­du­šiť život miest­nym oby­va­te­ľom, tak pred­po­ja­tým voči pôvodu ich poten­ciál­nych zis­kov.

Idachaba-Founder-of-Mitimeth-Creations

foto: CNN

Vní­ma­nie rast­liny sa po čase radi­kálne zme­nilo. Už to nebol zabi­jak a niči­teľ, ale pevný a odolný živi­teľ, ktorý doká­zal zabez­pe­čiť celé rodiny a poskyt­núť im trvalé živo­by­tie. Cel­kom sme zme­nili jeho tvár a sčasti aj miestnu kul­túru.” Na svo­jej vzne­še­nej ceste za funkč­nou a udr­ža­teľ­nou eko­no­mi­kou miest­nych oblastí teda uro­bila zásadné — začala rie­šiť vážny lokálny prob­lém a záro­veň ho meniť na vďačný pros­trie­dok roz­voja. Svoje pro­dukty medzi­tým začala vyrá­bať pod vlast­nou znač­kou Miti­Meth a za úsi­lie jej bolo ude­lené oce­ne­nie Car­tier Women’s Ini­tia­tive Award. O prí­rod­ných výrob­koch z vod­ného hyacintu už stihli písať mnohé sve­tové aj mies­tke média a orga­ni­zá­cie: CNN, Elle, CNBC, The Heart of the Mat­ter, či Lioness Africa. 

MitiMeth+Collage+1

foto: Squ­ares­pace

Zdroj: TED, The Nation Online Ng, zdroj titul­nej foto­gra­fie: TED

Pridať komentár (0)