Niekto povie, že Poliaci sú špekulanti. Ja tvrdím, že sú kreatívni, hovorí tlmočník Nobelistky aj slovenských politikov

Tlmočil nositeľku Nobelovej ceny za literatúru, prekladal divadelnú hru Fyzici, ktorú aktuálne nájdeš v bratislavskej Činohre SND, na Generálnej prokuratúre, ale napríklad aj stretnutie medzi Andrejom Dankom a Marekom Kuchcińskim – bývalým poľským predsedom parlamentu. Vtedy už potrebuješ okrem talentu, povestného profi poker face aj empatiu či extra dobré ucho.

V jednom momente sa dostávaš do bodu, kedy tlmočíš takéto významné politické stretnutia a v podstate každé slovo zaváži. Tlmočník je šedá eminencia, málokedy ho registruješ, no stále je tu a pomáha. Poľština nie je paradoxne na Slovensku úplne bežným jazykom.

Študenti si počas štúdia prekladu a tlmočenia vyberajú skôr veľké svetové jazyky, ktoré sa im podľa ich slov „viac oplatia“. Tlmočník Mário Kyseľ je dôkazom, že práve malé jazyky dnes pohnú svetom o niečo viac.

Ty hovoríš po anglicky a po poľsky. Prečo si si vybral práve túto jazykovú kombináciu? Je na Slovensku populárna?

Je pravda, že hovorím po anglicky aj po poľsky, no profesionálne sa venujem „len“ poľštine. Išiel som do toho, lebo sa zdalo, že to môže mať perspektívu. A skutočne má. Na slovenskom tlmočníckom trhu to je raritná kombinácia – osobu, ktorá zároveň tlmočí poľštinu a angličtinu tu na Slovensku vlastne ani nepoznám. Ja však všetky ponuky na anglicko-poľské tlmočenie odmietam. Som profesionál a viem, kde sú moje limity.

Poľsko je vďaka stereotypom a nie veľmi atraktívnej reklame Slovákmi vnímané skôr negatívne. Ako ty túto krajinu prezentuješ ostatným?

To je pravda, a osobne ma to mrzí. Myslím si, že vnímanie Poľska a Poliakov záleží od uhla pohľadu. Niekto povie, že Poliaci sú špekulanti, ja tvrdím, že sú kreatívni. Poľsko je kultúrne, historicky a turisticky zaujímavá krajina. A poľština k tomu znie príjemne!

View this post on Instagram

A post shared by Poľský prekladateľ (@polskyprekladatel)

Pre Slovákov sú Poliaci veľmi exotickým národom. Mám pocit, že lepšie poznáme západné krajiny a kultúry než susedné štáty. Aká je tvoja skúsenosť?

Nazdávam sa, že to vyplýva najmä z toho, že medzi Slovenskom a Poľskom je masívna prirodzená hranica – Tatry. Dnes to už, samozrejme, nie je problém, ale v minulosti možno ľudia jednoduchšie nadväzovali kontakty tam, kde nebolo nutné prekonávať väčšie prekážky. Ja osobne nevnímam Poliakov vôbec exoticky. Skôr naopak, majú s nami veľa spoločného. Je však pravda, že na poľsko-slovenských kontaktoch ešte treba poriadne zapracovať.

Byť tlmočníkom je veľmi zodpovedné povolanie. Informácia, ktorú posúvaš príjemcovi musí byť okamžite správne vyhodnotená a sprostredkovaná. Si stále stopercentný?

Ak niekto očakáva kladnú odpoveď, tak ho sklamem. Jasné, že tlmočník sa má vždy snažiť sprostredkovať maximum, no existujú objektívne skutočnosti, pre ktoré dochádza k povolenej redukcii – v prípade simultánneho tlmočenia, v kabíne, k tomu dochádza, ak rečník hovorí veľmi rýchlo.

V prípade konzekutívneho tlmočenia (tlmočník tlmočí po rečníkovi, pozn. redakcie) sa to deje v prípade dlhších úsekov. Samozrejme všetko má svoje hranice – skúsený tlmočník dokáže vycítiť, čo je jadro a čo je už „vata“ tlmočeného prejavu.

Niekedy sa tiež stane, že rečník hovorí nevýrazne či „prehltne“ slovo, vtedy sa treba orientovať podľa kontextu. Môže sa veľmi jednoducho stať, že sa človek významovo netrafí. Paradoxne po tlmočení mávam zväčša zmiešané pocity, stále si hovorím, že to či tamto som mohol pretlmočiť inak, krajšie, lebo som puntičkár. Na druhej strane sa stretávam s pozitívnou spätnou väzbou – pre klienta či poslucháča je podstatné to, že bez problémov porozumel pôvodnému prejavu, a nie, že dané slovo má iks ďalších synoným.

zdroj: Tlmočnícka konzola. Foto: Mário Kyseľ

Je na Slovensku silná konkurencia?

Konkurenciu tlmočníci vždy vnímajú v rámci svojich pracovných jazykov. Ja robím len s poľštinou, a tu do istej miery platí to biblické „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo“. Mám šťastie, že pracujem s kolegyňami a kolegami, s ktorými mám vynikajúce pracovné i osobné vzťahy. Keď jeden nemôže, posunie to druhému – nie sme pre seba konkurenciou, práve naopak.

No na druhej strane žijeme v slovenskej realite, a na trhu sú, žiaľ, aj osoby, ktoré majú na spoluprácu diametrálne odlišný názor, a snažia sa nám za každú cenu znepríjemniť život.

Čo konkrétne máš na mysli?

Stretávam sa tak s ohováraním, očierňovaním či nerešpektovaním základných zásad slušného správania. Ja sa konkurencii, prirodzene, nebránim, veď iba tak sa človek dokáže zlepšovať a posúvať ďalej. No som presvedčený, že ak si chce druhá strana uzurpovať výlučný monopol na poľsko-slovenský tlmočnícky trh, tak nepochodí, lebo takto to nefunguje. Aj takéto je zákulisie tlmočníckeho sveta, ale to má asi každé povolanie.

Povinné tlmočnícke jazdy, ktorými si musia prejsť začiatočníci, máš už za sebou. Aké bolo tvoje najparadoxnejšie a najťažšie tlmočenie?

Práveže neexistuje niečo ako povinná tlmočnícka jazda pre začiatočníkov. Jasné, na výške sú semináre tlmočenia, ale po škole už nikto neprihliada na to, že ty si čerstvý absolvent. Jednoducho ideš, a snažíš sa podať maximálny výkon.

Nešpecifikoval by som iba jedno najťažšie tlmočenie. Vždy sa ťažko tlmočia vysoko odborné témy – dnes už niečo viem o zváraní pod tavivom, hladiacom kvarte či špalíkoch. Určite sa na všetky tlmočenia pripravujeme, no rečník môže zájsť k absolútnym detailom či iným témam, pri ktorých sa tlmočník začne potiť.

zdroj: Novinár Wojciech Jagielski konzekutívne tlmočený Máriom Kyseľom. Foto: Martina Cimermanová

Dosť paradoxné „tlmočenie“ som zažil pomerne nedávno – klient ma napriamo zavolal na jednu tlačovú konferenciu – išlo o našu prvú spoluprácu. V hoteli, kde sa mala konať, však o tom nevedeli, a pohotovo klientovi tesne pred tlačovkou priradili človeka z personálu, ktorý hovoril po poľsky – to som však v tom momente nevedel. Keďže klient meškal a ponáhľal sa, absolútne nemal čas sa so mnou zvítať či predstaviť sa a organizátori k nemu hneď posadili „hotelového“ tlmočníka. V sekunde sa zapli kamery a ja som sa tam už nešiel pretĺkať, že teda tlmočiť tu mám ja. Keď sa tlačovka skončila, šiel som sa mu predstaviť, a keď vysvitlo, že došlo k takémuto nedorozumeniu, medzi zúčastnenými vypukol smiech.

Ako sa správa tlmočník, keď tlmočí nepríjemnú tému, spor alebo náročnú politickú debatu?

Ako profesionál. Ja s tým nemám problém, tlmočil som témy a podujatia, s ktorými som možno vnútorne nesúhlasil, ale je to moja práca – podať čo najlepší výkon a zabezpečiť komunikáciu ľudí hovoriacich inými jazykmi. Napadol mi aj iný príklad – v auguste som bol napríklad tlmočiť na oslavách SNP. Na facebooku som za to schytal komentár, že to teda nie je žiadna česť tlmočiť pre aktuálnu politickú garnitúru. No ja som presvedčený, že tlmočník sa na pracovisku nemá venovať politike, ale má profesionálne zabezpečovať komunikáciu.

Dnes sú už mnohé povolania nahrádzané umelou inteligenciou. Prognózy do budúcnosti sú také, že aj tlmočnícke remeslo má svoju trvanlivosť obmedzenú. Aký je tvoj názor? Pociťuješ to?

Zatiaľ nie, a nazdávam sa, že to ešte pár rokov takto potrvá. Je iste super, že si človek môže kúpiť malý vreckový prístroj, povie do neho pár viet, a prístroj mu to pretlmočí do cieľového jazyka. Na bežnú komunikáciu je to fajn. Ale pre všetky iné situácie budú tlmočníci určite potrební. Umelá inteligencia vždy ostane umelou.

Kam sa po technologickej stránke posunulo tlmočenie za posledných 10 rokov?

Tlmočenie je tiež veda. Pri konzekutíve si človek môže študovať odborné práce, ako sa zlepšovať v notácii, na aké pamäťové cvičenia sa má zamerať. Aj keď tu platí, že v praxi sa človek naučí najviac. Pri simultánke badať značnejší posun, celé technické vybavenie sa modernizovalo. A vôbec, mám pocit, že celý tlmočnícky trh sa za posledné roky výrazne profesionalizoval. Pri tlmočení totiž obzvlášť platí, že nestačí len poznať cudzí jazyk, človek musí mať v malíčku aj tlmočnícku techniku.

Dokážu ešte starší tlmočníci nabehnúť na rýchlo sa meniacu dobu?

Podľa mňa áno. Žijeme v globalizovanom svete, tok informácií je brutálny, ale tlmočník je – alebo mal by byť – zvyknutý pracovať s poznatkami. Iná vec sú fyziologické limity súvisiace s vekom, najmä čo sa týka pamäte, ale tu sa necítim ako odborník, ktorý by to mal posudzovať.

Akými úskaliami si prechádza vo svojej kariére tlmočník? Akými si si prechádzal ty?

Treba si najmä zvyknúť, že tlmočenie je v zásade freelance – pokiaľ sa nebavíme o európskych inštitúciách, kde tlmočník môže rátať s istým počtom tlmočníckych dní za mesiac. A freelance znamená, že niekedy môže človek odtlmočiť povedzme aj 10 dní za mesiac, a niekedy – ako napríklad cez prázdniny – netlmočí ani jeden deň.

Priťažiť môže aj negatívna konkurencia na trhu – najmä závisť od kolegov, prípadne podliezanie cien. Nie som si celkom istý, či sú to úskalia, skôr veci, na ktoré si musí tlmočník zvyknúť. Zároveň však platí, že všetko záleží od pracovného jazyka. Hoci som povedal, že mám veľa práce s poľštinou, vnímam to komplexne, pretože sa venujem prekladaniu a tlmočeniu zároveň. Vzhľadom na to, že táto práca má nárazový charakter, sa na slovenskom trhu neuživí „iba“ poľský tlmočník, vždy k tomu treba pribrať aj preklad.

zdroj: Stretnutie generálnych prokurátorov: Andrzej Seremet (PL), Peter Pellegrini - vtedy predseda NRSR, Jaromír Čižnár a René Vanek. Foto: Mário Kyseľ/NRSR

Aké tlmočenie by si nikdy nevzal?

Za finančne alebo inak nevýhodných podmienok – napríklad vysokoodborné tlmočenie, na ktoré by bol krátky čas na prípravu.

Tlmočník musí byť právnik, ekonóm, politológ, literárny vedec a vlastne taký jeden komplexne vzdelaný človek. Si taký?

Je to údel tlmočníka. Vo veľkých jazykoch ako angličtina, nemčina, francúzština, kde je viac tlmočníkov a väčšia vzájomná konkurencia, sa kolegovia špecializujú na konkrétne oblasti – medicína, právo, technické smery. V prípade poľštiny o tom zatiaľ nemôže byť ani reči, lebo nás je málo.

Ako to vyzerá v tlmočníckej kabíne? Aké dlhé sú tlmočené úseky?

V tlmočníckej kabíne to väčšinou vyzerá veľmi príjemne, pretože – ako som spomínal – pracujem so super kolegyňami, a atmosféra býva skvelá. A vlastne neviem, či viete, ale v kabíne sedia obyčajne dvaja tlmočníci (v európskych inštitúciách dokonca traja). Skúste si zapnúť televízne noviny, a začnite si ich pošepky tlmočiť do cudzieho jazyka, ktorý ovládate. Po pár minútach si zrejme poviete, že už by aj stačilo. A práve preto sú v kabíne dvaja tlmočníci. Samozrejme, že sa nestriedame po pár minútach, v závislosti od náročnosti témy sa zvykneme vymeniť po 15 – 30 minútach, je to na dohode. Takto má príjemca „v uchu“ vždy čerstvý, oddýchnutý hlas.

zdroj: Mário Kyseľ a Zuzana Obertová v tlmočníckej kabíne. Foto: Mário Kyseľ

Aká je podľa teba budúcnosť tohto povolania?

Predovšetkým si myslím, že toto povolanie má budúcnosť. Najmä na tej najvyššej úrovni som presvedčený, že nikto tlmočenie len tak neškrtne.

V akých cenových reláciách sa pohybujú tlmočenia? Aké bolo tvoje najlepšie platené tlmočenie? Respektívne pre koho?

Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov, ktorej som členom, každé dva roky publikuje prieskum sadzieb za preklad a tlmočenie. V skratke – tlmočenie sa väčšinou na Slovensku účtuje tromi sadzbami: minimálne nasadenie tlmočníka – maximálne do hodiny, napríklad vernisáž alebo krátky príhovor– cena do 100 eur.

Potom nasleduje poldenná sadzba – tlmočenie do 4 hodín a celodenná sadzba do 8 hodín, cenovo 150 eur,  v druhom prípade 300 eur. Asi prvé, čo človeku napadne, je: „Fajn, takže oni za mesiac zarobia 5 x 4 x 300 = 6000 eur.“ Well, nie – teda aspoň ja nie.

Treba si, po prvé, uvedomiť, že netlmočím každý deň, a po druhé, táto čiastka nepokrýva len samotné tlmočenie, ale aj hodiny strávené prípravou na danú tému, vypracovávaním si glosárov a študovaním ďalších materiálov. A to je časovo naozaj náročné. V európskych inštitúciách sú ceny samozrejme niekde inde, lenže tam sa tlmočník musí akreditovať.

Zároveň treba mať na pamäti, že fyzicky zvládnuť čo i len niekoľkodňové tlmočenie je náročné, fakt to nie je brnkačka. A moje najlepšie platené tlmočenie? Raz som tlmočil za dvojnásobok dennej sadzby, ale bol to zahraničný klient.