10 surovín, o ktoré sa bude viesť vojna budúcnosti. Drahé komodity budú rozhodovať vo svetovej politike (REBRÍČEK)

Svet stojí pred zásadnou výzvou – kto ovládne dodávky nerastných surovín, ten bude mať v rukách nielen ekonomickú, ale aj politickú moc. Ako pripomína portál e15, pandémia, vojna na Ukrajine či obchodné tlaky zo strany Spojených štátov počas vlády Donalda Trumpa odkryli zraniteľnosť Západu

. Čína za posledné desaťročia vybudovala dominanciu v ťažbe a spracovaní mnohých kritických surovín a dokáže ich využívať ako účinný nástroj v geopolitickom súboji.

Urán: palivo pre jadrovú renesanciu

zdroj: TASR / Henrich Mišovič

S rastom spotreby elektriny prichádza aj nárast záujmu o jadrovú energiu. Nové reaktory rôznych veľkostí budú potrebovať obrovské množstvo uránu, ktorého dopyt má podľa Svetovej jadrovej asociácie vzrásť o 30 % už v najbližších piatich rokoch.

Ceny uránu prudko stúpajú a Západ sa obáva závislosti od Ruska a Číny. Kanada, ktorá má tretie najväčšie zásoby na svete, sa preto profiluje ako strategický dodávateľ.

Vzácne zeminy: čínska páka voči Západu

zdroj: TASR/U. S. Geological Survey

Sedemnásť prvkov so špecifickými magnetickými vlastnosťami je nevyhnutných pre smartfóny, elektromotory aj obnoviteľné zdroje. Čína dnes kontroluje 70 % ťažby a až 90 % spracovania. Keď sa dostala do sporu s Washingtonom, neváhala obmedziť ich vývoz.

Najviac sú ohrozené takzvané ťažké vzácne zeminy ako dysprózium či terbium, ktoré sú kľúčové pre vojenské aj civilné technológie. Európska únia síce plánuje do roku 2030 spracovávať doma 40 % potrebného objemu, no otvorenie nových baní naráža na legislatívne aj environmentálne bariéry.

Hliník: od lacného kovu k ohrozenému zdroju

zdroj: TASR/Ján Krošlák

Hliník bol dlho synonymom dostupného materiálu. Vďaka čínskym dotáciám a masívnej produkcii sa ceny držali nízko, ale zároveň padli konkurenčné dodávateľské reťazce. Čína však naráža na vlastné výrobné limity a sama spotrebúva väčšinu produkcie, píše agentúra Reuters.

Sankcie na ruský hliník len umocňujú problém. Podľa odborníkov môže byť riešením vo väčšej miere recyklácia, ktorá by dokázala zmierniť hroziaci nedostatok.

Meď: chrbtová kosť zelenej transformácie

zdroj: TASR/Michal Svítok

Medené káble a súčiastky sú nevyhnutné pre rozvoj elektromobility, energetických sietí aj digitálnych technológií. Podľa denníka Guardian Medzinárodná agentúra pre energiu varuje, že do roku 2035 bude ponuka medi zaostávať za dopytom až o tretinu.

Najväčšie zásoby má Čile a Austrália, no spracovanie ovláda Čína. Argentína sa usiluje využiť nevyužité rezervy, aby posilnila svoju pozíciu na globálnom trhu.

Kobalt: ťažký kov z Konga

zdroj: Unsplash/Paul-Alain Hunt

Viac než 70 % svetovej produkcie kobaltu pochádza z Demokratickej republiky Kongo a až 80 % putuje na spracovanie do Číny. Tento kov je kľúčový pre batérie, no jeho ťažba čelí kritike za detskú prácu a environmentálne škody.

USA sa pod vedením Donalda Trumpa snažia získať vplyv na trhu, ale čínska dominancia je zatiaľ jednoznačná. Kongo pritom zavádza exportné kvóty, aby stabilizovalo ceny, čo len zvyšuje neistotu.

Lítium: biele zlato budúcnosti

zdroj: TASR/AP

Ešte nedávno zažívalo lítium obrovský boom, ktorý spustil otváranie nových baní po celom svete. Po roku 2023 však ceny prudko klesli a viaceré projekty sa zastavili. Čína aj tu prevzala kontrolu – nielenže sa stala najväčším producentom, ale dominuje aj v rafinácii.

Austrália a Čile ostávajú významnými hráčmi, no snahy Európy o vlastnú ťažbu v Portugalsku či na českom Cínovci narážajú na odpor verejnosti.

Nikel: surovina v prebytku

zdroj: Unsplash/Pedro Henrique Santos

Nikel je nevyhnutný pre batérie a nerezovú oceľ, no momentálne je na trhu jeho nadbytok. Indonézia produkuje takmer dve tretiny svetovej ťažby a rozbieha nové projekty.

Podľa analytikov môže prebytok pretrvať do roku 2028, no z dlhodobého hľadiska je nikel stále považovaný za strategickú surovinu, ktorú EÚ dováža aj z Ruska, čo vyvoláva kritiku.

Mangán: lacnejšia alternatíva k lítiu

zdroj: Ekolive

Mangán sa doteraz využíval najmä v metalurgii, no čoraz viac sa o ňom hovorí ako o lacnejšej alternatíve pre batérie.

Hlavnými producentmi sú Austrália a africké štáty, no ťažbu komplikuje starnutie baní a prírodné katastrofy. Európska únia preto zaradila medzi strategické projekty aj plán recyklácie hlušiny v českom Chvaleticiach.

Grafit: neviditeľná slabina

zdroj: TASR/AP

Grafit je kľúčový pre výrobu lítium-iónových batérií a využíva sa aj v jadrovej energetike či zbrojárstve. Čína dnes drží takmer monopol – pokrýva 80 % svetových dodávok.

Prognózy ukazujú, že do roku 2030 bude dopyt prevyšovať ponuku o 15 %. Aby sa situácia stabilizovala, bude potrebné otvoriť desiatky nových baní, inak môže Západ čeliť ďalšej strategickej slabine.

Zinok: bežný kov, veľké riziká

zdroj: Unsplash/ Alan Angelats Unsplash/ USGS

Aj keď zinok pôsobí ako bežná surovina, jeho význam pre priemysel je obrovský. Používa sa v galvanizácii aj v polovodičoch.

Produkcia však už tretí rok klesá a ceny mierne rastú. USA kedysi patrili medzi lídrov, dnes dovážajú väčšinu spotreby. Čína pokrýva tretinu globálnej produkcie a ďalšími hráčmi sú India a Brazília.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie