152 prokurátorov Slovenska kritizuje zmenu Trestného poriadku. Varujú pred fatálnym vplyvom

Spolu 152 prokurátorov z celého Slovenska zverejnilo spoločné stanovisko, v ktorom nesúhlasia s prijatou zmenou Trestného poriadku. Tá podľa nich oslabuje postavenie spolupracujúcich osôb, teda takzvaných kajúcnikov, a môže zásadne sťažiť vyšetrovanie aj dokazovanie v prípadoch organizovaného zločinu či rozsiahlej korupcie, píše Denník N.

V stanovisku upozorňujú, že zmena „môže mať fatálny vplyv na odhaľovanie organizovaného zločinu a korupcie“.

Pod dokumentom sú podpísaní aj známi prokurátori vrátane Jána Šantu, Daniela Lipšica, Vasila Špirka či Ondreja Repu. Prezident Peter Pellegrini má možnosť vrátiť novelu parlamentu. Zatiaľ však neoznámil, či túto možnosť využije. O vetovanie ho požiadal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Zmena prišla naraz a bez diskusie, tvrdia prokurátori

V samotnom stanovisku prokurátori pripomínajú, že majú povinnosť vystupovať zdržanlivo, keďže je to prejav ich nestrannosti a nezávislosti. Zároveň však dodávajú, že nastanú situácie, keď považujú za nutné prehovoriť. Podľa nich je to aj tento prípad, keďže schválená zmena je spôsobilá oslabiť boj proti najzávažnejším formám kriminality.

Kritika smeruje najmä k spôsobu prijatia. Prokurátori považujú za mimoriadne škodlivé, že zmena bola prijatá „bez akejkoľvek odbornej diskusie, v priebehu jedného dňa a ako ‘prílepok’“ k návrhu, ktorý mal pôvodne riešiť inú tému.

V texte uvádzajú, že legislatívny zásah prišiel v rámci vládneho návrhu novely Trestného zákona, ktorý obsahoval aj znovuzavedenie trestnej zodpovednosti pri recidíve drobnej krádeže, označované ako tzv. horalkový paragraf.

Doplňujúci návrh však podľa prokurátorov následne novelizoval Trestný poriadok a zaviedol nové, kategorické dôkazné pravidlo. Práve to je jadrom ich výhrad.

Čo sa mení

Prokurátori opisujú, že prijatá úprava zavádza dôkazné pravidlo o nepoužiteľnosti výpovede spolupracujúcej osoby v prípade, ak v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedala pravdivo alebo neuviedla vo svojej výpovedi všetky podstatné skutočnosti.

Zmysel námietky je podľa nich praktický: spolupracujúce osoby nebývajú bezúhonné a ich výpovede sú z povahy veci komplikované. Aj preto sa podľa signatárov nedá nastaviť systém tak, aby sa výpoveď pri akomkoľvek pochybení automaticky „vynulovala“.

V texte to pomenúvajú priamo: „Snaha zákonodarcu v zásade znemožniť použitie výpovedí spolupracujúcich osôb (ktoré z povahy veci nie sú bezúhonnými osobami) tak môže mať fatálny vplyv na odhaľovanie organizovaného zločinu a korupcie v Slovenskej republike.“

Správu budeme aktualizovať.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality