22-ročný Slovák fotil zákulisie olympiády: K práci snov sa dostal na poslednú chvíľu

Jaroslav Reich je 22-ročný študent, ktorého napĺňa fotografovanie a tvorba videí. Z jeho koníčka sa postupne stala profesionálna práca. 

Ako sám tvrdí, najviac ho zaujalo fotenie koncertov: „Nie však pre lístky zadarmo, ale preto, že vždy ide o silný zážitok,“ dodal s humorom.

Nedávno sa tomuto Košičanovi naskytla príležitosť z iného odvetvia, ktorá sa neobjavuje každý deň. A on nezaváhal.

Práca pod časovým tlakom a nečakané situácie

Mladý študent sa stal oficiálnym fotografom Slovenského domu počas zimných olympijských hier v roku 2026 v talianskom Miláne a Cortine d´Ampezzo. Počas viac ako troch týždňov dokumentoval zákulisie podujatia, oficiálne návštevy aj atmosféru medzi fanúšikmi. Pracoval pod časovým tlakom, často improvizoval a musel reagovať na nečakané situácie.

Okrem fotografovania vytváral aj videá a obsah pre médiá a sociálne siete. V rozhovore opisuje, ako sa k tejto príležitosti dostal, aké momenty mu utkveli v pamäti a čo mu olympiáda dala po profesionálnej stránke.

• Ako sa Jaroslav Reich dostal k práci fotografa Slovenského domu na olympiáde?
• Prečo ho prekvapila návšteva monackého kniežaťa?
• Ako vyzeral jeho bežný pracovný deň?
• Ktorých známych športovcov stretol počas olympiády?
• Čo všetko mal ako fotograf na tomto podujatí na starosti?

V zákulisí Slovenského domu si trávil celé dni. Aká tam panovala atmosféra?

Zo začiatku to bolo celkom hektické, lebo v zákulisí behali ľudia a všetko sa snažili čo najlepšie zorganizovať. To je ale pri takýchto veľkých podujatiach pochopiteľné. Keďže backstage bol kvôli programu niekedy celkom plný, musel som si nájsť svoje miesto s notebookom tam, kde sa práve dalo zložiť.

Upravoval som zábery real time, aby všetko pekne odsýpalo. Ľudia boli veľmi milí a atmosféra skvelá. Najväčšia radosť a emócia tam bola pri hokeji. Ale nie len počas zápasov našich hokejistov bola atmosféra neskutočná. Samotný Slovenský dom bol plný stanovíšť, kde si návštevníci mohli pozrieť na plátne krátke video dokumenty o Slovensku, k dispozícii bol hokejový trenažér a stage, kde vystupovali umelci ako Ego, Lenka Piešová či folklórny súbor Zemplín.

Čo pre teba znamenalo byť oficiálnym fotografom Slovenského domu na ZOH 2026?

Možno si ešte stále neuvedomujem, aké je to prestížne. Keď som sa dozvedel, že je tu tá možnosť, spočiatku som neveril. Hoci mi všetci hovoria, aký je to úspech, stále mi to ešte nedochádza. Určite sa z toho teším a s odstupom času si poviem, že to bolo super. Som vďačný za túto príležitosť.

zdroj: Startitup/Adrián Pavlačič

Ako si sa k tejto príležitosti vôbec dostal?

Profesorka na vysokej škole mi počas skúškového napísala, že je možnosť ísť do výberového konania. Musel som hneď poslať portfólio, tak som po skúške tri hodiny vyberal fotky. A potom som čakal.

Keď som sedel na skúške, prišiel mi e-mail, že vybrali niekoho iného. No týždeň pred olympiádou, keď som šoféroval domov, mi volalo neznáme číslo. Zdvihol som až neskôr a dozvedel sa, že ten prvý fotograf nestíha a opýtal sa ma, či mám stále záujem. Nakoniec to vyšlo.

Chemoterapia časom prestáva účinkovať: Slovenka Lenka objavila skrytý mechanizmus, ktorý stojí za zlyhávaním liečby (ROZHOVOR)

Ako vyzeral tvoj bežný pracovný deň?

Prišiel som asi tri dni pred otvorením slovenského domu, aby som všetko navnímal. Myslel som si, že budem mať dva dni voľno, ale hneď som išiel fotiť prípravy. Chalani, ktorí mali na starosti svetlá a zvuk, vstávali o piatej ráno, aby to tam celé postavili.

Môj pracovný deň začínal ráno okolo desiatej a išlo sa až do večera. Ak ale prišla nečakaná návšteva, musel som okamžite robiť fotky na výšku aj na šírku, videá, kratšie reels, ale aj zábery pre médiá. Zvyčajne sme zatvárali o desiatej večer, niekedy aj o polnoci. Dokopy som tam bol 22 dní.

zdroj: Archív/Jaroslav Reich

Z obyčajného dňa sa dokáže stať neobyčajný za sekundu – ktorý moment ti utkvel v pamäti najviac?

Keď mi zavolali, že o chvíľu príde monacké knieža a ja som bol v tom čase v meste na prechádzke, pretože práve nebol naplánovaný žiaden pracovný program. Navyše som v tej chvíli nebol oblečený práve najvhodnejšie. Mal som na sebe iba tričko s motívom z jedného filmu. Nebolo to práve oblečenie vhodné pre návštevu kniežaťa, tak som tam radšej celý čas behal v bunde, aby to tričko nikto nevidel (smiech). To bol pre mňa silný moment.

Samozrejme, bolo tam aj množstvo športovcov. Tých slovenských som čakal, myslel som si, že sa tam objavia, ale prekvapilo ma, že prišiel aj český hokejista David Pastrňák. Celkovo som tam stretol hokejistov, krasokorčuliara Adama Hagara, v dave som videl herca Mariána Miezgu či ešte nedávno skvelého hokejistu Andreja Sekeru.

Fotografie zo Slovenského domu ZOH 2026

GALÉRIA+ 7

Čo všetko máš ako fotograf na takomto podujatí na starosti?

Primárne tvorbu fotiek a videí v súvislosti s propagáciou Slovenského domu v Miláne, ale posielali sme aj materiály slovenským a zahraničným médiám, ak o to prejavili záujem. Musel som myslieť na formáty – do telky na šírku, na sociálne siete bolo treba fotiť a točiť na výšku a k tomu ešte storky na mobil.

Spomínaš si na záber, ktorý pre teba osobne znamená viac ako ostatné?

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci