22-ročný Slovák fotil zákulisie olympiády: K práci snov sa dostal na poslednú chvíľu

Jaroslav Reich je 22-ročný študent, ktorého napĺňa fotografovanie a tvorba videí. Z jeho koníčka sa postupne stala profesionálna práca. 

Ako sám tvrdí, najviac ho zaujalo fotenie koncertov: „Nie však pre lístky zadarmo, ale preto, že vždy ide o silný zážitok,“ dodal s humorom.

Nedávno sa tomuto Košičanovi naskytla príležitosť z iného odvetvia, ktorá sa neobjavuje každý deň. A on nezaváhal.

Práca pod časovým tlakom a nečakané situácie

Mladý študent sa stal oficiálnym fotografom Slovenského domu počas zimných olympijských hier v roku 2026 v talianskom Miláne a Cortine d´Ampezzo. Počas viac ako troch týždňov dokumentoval zákulisie podujatia, oficiálne návštevy aj atmosféru medzi fanúšikmi. Pracoval pod časovým tlakom, často improvizoval a musel reagovať na nečakané situácie.

Okrem fotografovania vytváral aj videá a obsah pre médiá a sociálne siete. V rozhovore opisuje, ako sa k tejto príležitosti dostal, aké momenty mu utkveli v pamäti a čo mu olympiáda dala po profesionálnej stránke.

• Ako sa Jaroslav Reich dostal k práci fotografa Slovenského domu na olympiáde?
• Prečo ho prekvapila návšteva monackého kniežaťa?
• Ako vyzeral jeho bežný pracovný deň?
• Ktorých známych športovcov stretol počas olympiády?
• Čo všetko mal ako fotograf na tomto podujatí na starosti?

V zákulisí Slovenského domu si trávil celé dni. Aká tam panovala atmosféra?

Zo začiatku tam bol totálny chaos, všade behali ľudia a všetko sa snažili čo najlepšie zorganizovať. Backstage bol tak preplnený, že som si musel nájsť vlastné miesto s notebookom pri ochranke, kde som upravoval zábery. Ale ľudia boli milí.

Najväčšia radosť a nádej tam bola pri hokeji. Samotný dom bol plný stanovíšť, kde si cudzinci mohli pozrieť slovenské kopce a hory na plátne, bol tam hokejový trenažér a stage, kde vystupovali ľudia ako Ego, Lenka Piešová či folklórny súbor Zemplín.

Čo pre teba znamenalo byť oficiálnym fotografom Slovenského domu na ZOH 2026?

Možno si ešte stále neuvedomujem, aké je to prestížne. Keď som sa dozvedel, že je tu tá možnosť, spočiatku som neveril. Skôr si to „nevážim“ až tak, ako by som mal, aj keď mi všetci hovoria, aký je to úspech. Nedochádza mi to. S ubúdajúcou energiou to nadšenie trochu klesalo, ale určite si s odstupom času poviem, že to bolo super.

zdroj: Startitup/Adrián Pavlačič

Ako si sa k tejto príležitosti vôbec dostal?

Profesorka na vysokej škole mi počas skúškového napísala, že je možnosť ísť do výberového konania. Musel som hneď poslať portfólio, tak som po skúške tri hodiny vyberal fotky. A potom som čakal.

Keď som sedel na skúške, prišiel mi e-mail, že vybrali niekoho iného. No týždeň pred olympiádou, keď som šoféroval na východ, mi volalo neznáme číslo. Zdvihol som až neskôr a dozvedel sa, že ten prvý fotograf nestíha a opýtal sa ma, či mám stále záujem. Nakoniec to vyšlo.

Chemoterapia časom prestáva účinkovať: Slovenka Lenka objavila skrytý mechanizmus, ktorý stojí za zlyhávaním liečby (ROZHOVOR)

Ako vyzeral tvoj bežný pracovný deň?

Prišiel som asi dva-tri dni pred začiatkom všetkého. Myslel som si, že budem mať dva dni voľno, ale hneď som išiel fotiť prípravy. Chalani z réžie, ktorí mali na starosti svetlá a zvuk, vstávali o piatej ráno, aby to tam celé postavili.

Rána boli voľnejšie, začínalo sa okolo obeda, keď som robil veci pre Slovakia Travel. Potom, ak prišla nečakaná návšteva, musel som okamžite robiť fotky na výšku aj na šírku, videá, kratšie reels a zábery pre médiá. Zvyčajne sme zatvárali o desiatej večer, niekedy aj o polnoci. Dokopy som tam bol 22 dní.

zdroj: Archív/Jaroslav Reich

Z obyčajného dňa sa dokáže stať neobyčajný za sekundu – ktorý moment ti utkvel v pamäti najviac?

Keď mi povedali, že o chvíľu príde monacké knieža a ja som bol práve v meste. Navyše som mal na sebe tričko s motívom z filmu Exorcista (scéna, kde postava leží na posteli). Nebolo to práve oblečenie vhodné pre návštevu kniežaťa, tak som tam radšej celý čas behal v bunde, aby to tričko nikto nevidel (smiech). To bol pre mňa silný moment.

Samozrejme, bolo tam aj množstvo športovcov. Tých slovenských som čakal, myslel som si, že sa tam objavia, ale prekvapilo ma, že prišiel aj český hokejista David Pastrňák. Celkovo som tam stretol hokejistov, krasokorčuliara Adama Hagara, v dave som videl herca Mariána Miezgu či ešte nedávno skvelého hokejistu Andreja Sekeru.

Fotografie zo Slovenského domu ZOH 2026

GALÉRIA+ 7

Čo všetko máš ako fotograf na takomto podujatí na starosti?

Primárne fotky a videá pre Slovakia Travel, ale keďže médiá „nestíhali“, respektíve mali veľa inej práce, posielali sme to aj im. Musel som myslieť na formáty – do telky na šírku, na sociálne siete bolo treba fotiť a točiť na výšku a k tomu ešte storky na mobil.

Spomínaš si na záber, ktorý pre teba osobne znamená viac ako ostatné?

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci