25 krajín súhlasilo. Slovensko a Maďarsko zablokovali dokument EÚ o boji proti dezinformáciám

Európska únia sa 27. mája 2025 na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti pokúsila prijať spoločný dokument, ktorého cieľom bolo posilniť odolnosť demokratických inštitúcií voči vonkajším hrozbám.

Návrh textu pripravený poľským predsedníctvom mal upriamiť pozornosť na ochranu pred dezinformáciami, zahraničnými zásahmi, manipuláciu historických faktov a zároveň zdôrazniť dôležitosť slobodných médií, právneho štátu a aktívnej občianskej spoločnosti. Informujú o tom portály Eurointegration a Interez. 

Dokument mal byť oficiálnym výstupom celej EÚ, ktorý by jasne ukázal spoločný záväzok voči hodnotám, na ktorých je Únia postavená. Väčšina členských štátov túto iniciatívu podporila – celkovo 25 krajín. Dve však povedali nie.

Slovensko a Maďarsko proti konsenzu

Ako jediné dve členské krajiny Európskej únie odmietli podporiť záverečný dokument Slovensko a Maďarsko. Ich postoj znamenal, že text nemohol byť prijatý ako oficiálny záver Rady EÚ, pretože v takýchto prípadoch je potrebný konsenzus všetkých členských štátov. Namiesto toho bol publikovaný len ako záver poľského predsedníctva, teda bez právnej záväznosti.

Rozhodnutie Slovenska a Maďarska nebolo verejne vysvetlené. Poľský minister pre európske záležitosti Adam Szlapka, ktorý o situácii informoval médiá, iba poznamenal, že verejnosť si má „odpovedať sama, prečo sa tak rozhodli“.

Na túto skutočnosť upozornila aj iniciatíva Hoaxy a podvody na svojej sociálnej sieti. 

O čo konkrétne v dokumente išlo?

Text pripravovaný poľským predsedníctvom sa zameriaval na niekoľko kľúčových oblastí:

• Rozpoznávanie a potláčanie zahraničných kampaní zameraných na manipuláciu verejnej mienky.
• Boj proti dezinformáciám a falšovaniu historických faktov z politických dôvodov.
• Posilnenie postavenia slobodných, nezávislých a pluralitných médií.
• Podpora slobodných a spravodlivých volieb.
• Zvyšovanie úrovne občianskeho vzdelávania.
• Ochrana princípov právneho štátu a nezávislého občianskeho sektora.

Podľa tvorcov dokumentu ide o dlhodobé úsilie, ktoré má zabezpečiť, že demokracia v EÚ zostane odolná voči vnútorným aj vonkajším hrozbám.

Nejde o prvý rozdielny postoj Maďarska

Na tom istom zasadnutí Rady EÚ sa Maďarsko zdržalo aj pri schvaľovaní nástroja SAFE. Tento nový finančný mechanizmus má umožniť čerpanie až 150 miliárd eur na investície do obranného priemyslu členských štátov. Zatiaľ čo väčšina štátov vnímala tento krok ako reakciu na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu, Budapešť neprejavila ochotu podporiť ho.

Maďarsko je v EÚ dlhodobo vnímané ako krajina, ktorá sa v mnohých prípadoch stavia do opozície voči hlavnému prúdu. Problémy s dodržiavaním právneho štátu, nezávislosťou súdnictva či zásahy do médií sú predmetom kritiky aj zo strany Európskej komisie. Slovensko sa však v podobnej situácii ocitá menej často, čo robí jeho postoj v tomto prípade pozoruhodným.

Poľsko: ochrana demokracie je priorita

Poľsko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ, považuje tému demokratickej odolnosti za jednu z hlavných priorít svojho predsedníctva. Podľa poľskej diplomacie je potrebné systematicky čeliť trendom, ktoré ohrozujú základné hodnoty Únie – vrátane vonkajších propagandistických vplyvov či polarizácie spoločnosti.

Aj keď dokument napokon nemá právnu silu, jeho prijatie väčšinou členských štátov vysiela jasný signál: drvivá väčšina EÚ si uvedomuje, že demokratické inštitúcie čelia hrozbám, a je pripravená sa im brániť.

Otvorená otázka

Rozhodnutie Slovenska a Maďarska nepodpísať dokument o posilnení demokracie vyvoláva otázky o ich aktuálnom politickom smerovaní a ochote stáť po boku partnerov pri obrane základných európskych hodnôt. Zatiaľ čo väčšina krajín Únie volí spoluprácu a jasné postoje, dve krajiny sa ocitli na opačnom brehu. 

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska