Najbližší spoločník ti kradne hodiny života. Expert prezradil 3 triky, ako naveky zastaviť nekonečné scrollovanie

Doomscrolling je pre mnohých už takmer automatický rituál. Každodenný zvyk nutkavého a nadmerného prehliadania správ a videí na sociálnych sieťach a weboch však často nevedie k lepšiemu prehľadu, ale k únave, roztrieštenej pozornosti a pocitu, že čas „zmizol“ bez jasného dôvodu.

Človek si len „na chvíľu“ otvorí telefón a zrazu zistí, že prešli desiatky minút či celé hodiny, pričom odchádza s hlavou plnou podnetov, no bez reálneho oddychu.

Presne na tento typ digitálneho vyčerpania upozorňuje Paul Leonardi, profesor technologického manažmentu na UC Santa Barbara a autor knihy o digitálnej únave. Tvrdí, že smartfóny nie sú neutrálne nástroje – sú navrhnuté tak, aby si udržali našu pozornosť čo najdlhšie.

Dlhodobé vystavenie modrému svetlu a nepretržité sledovanie obrazoviek však vedie k problémom so spánkom, chronickým bolestiam hlavy a dokonca k trvalému poškodeniu zraku, píše magazín.sk. A hoci technológie napredujú a VR zariadenia dnes majú zníženie rizika nevoľnosti, scrollovanie na mobile nič také neponúka. Takže z neustáleho pohľadu na obrazovku nepozerá nič dobré.

„Naše telefóny sú ako traktory s lúčom. Sú navrhnuté tak, aby nás vtiahli,“ hovorí Leonardi pre portál CNBC. Ak chce človek znížiť čas na obrazovke a mať zdravší vzťah k digitálnym zariadeniam, odporúča tri praktické návyky, ktoré sa dajú zaviesť aj bez radikálnych zákazov.

1. Pred každým „klikom“ si stanov zámer

Podľa profesora nie je problém v tom, že človek telefón používa. Problém je, keď ho berie do ruky bez jasného dôvodu a nechá sa unášať obsahom. Preto odporúča jednoduchý trik: ešte predtým, než odomkneš obrazovku, povedz si, čo ideš urobiť.

Leonardi to nazýva „rýchly zámer“. Môže to byť konkrétna úloha – odpovedať na jeden e-mail, skontrolovať správu, overiť si adresu alebo pozrieť si jednu informáciu. „Vytvorenie zámeru je kľúčové, pretože nám dáva bod, kedy môžeme skončiť,“ vysvetľuje.

Keď sa zámer splní, prichádza moment rozhodovania. „Keď máte správu vybavenú, vytvorili ste si bod voľby,“ hovorí. „Zastavím, lebo to bolo všetko, čo som si povedal, alebo otvorím TikTok, alebo si pustím playlist na Spotify?“

Profesor zdôrazňuje, že človek sa pokojne môže rozhodnúť scrollovať ďalej. Pointa je v tom, aby to nebolo automatické. „Možno sa rozhodnete doomscrollovať. Ale aspoň je to vaše rozhodnutie,“ dodáva.

2. Vytvor si medzi sebou a zariadením bariéru

Druhý krok je jednoduchý, no prekvapivo účinný. Neber si zariadenia všade so sebou. Leonardi odporúča vytvoriť „malú prekážku“, ktorá ti sťaží impulzívne siahnutie po mobile alebo notebooku.

Prakticky to môže vyzerať tak, že e-maily vybavíš v kuchyni a notebook necháš v spálni. Alebo počas večere nenecháš telefón na stole, kde ho stačí len otočiť displejom nahor. Namiesto toho ho necháš v inej miestnosti.

„Už len malé oddelenie stačí na to, aby sme boli zámerní a spýtali sa: Naozaj chcem ísť do kuchyne po telefón?“ vysvetľuje. V takej situácii sa podľa neho častejšie stane, že človek si odpovie jednoducho: nie – a zostane pri tom, čo práve robí, namiesto automatického kontrolovania notifikácií.

Táto bariéra funguje aj pri práci. Ak máš tendenciu „zablúdiť“ do sociálnych sietí, pomôže aj fyzická zmena prostredia: robiť administratívu v inej miestnosti, používať mobil len na jednom mieste v byte alebo mať nabíjačku mimo postele.

3. Nahraď scrollovanie aktivitou, ktorá ťa vtiahne

Leonardi hovorí, že bojovať s návykom je ťažké, ak človek nemá alternatívu. Preto tretia rada znie priamo: nájdiš si činnosť, ktorá ťa reálne zaujme. Nemusí to byť nič extrémne, dôležité je, aby ťa aktivita „pohltila“ a udržala pozornosť.

„Keď sa ľudia dostanú do flow stavu mimo zariadení, vlastne ani nechcú byť na zariadeniach,“ hovorí profesor. Flow opisuje ako stav, keď je človek úplne sústredený a má pocit, že čas plynie rýchlo, no bez únavy a zahltenia, ktoré často prináša nekonečný obsah na sociálnych sieťach.

Zaujímavé je, že podľa Leonardiho nemusia byť všetky hobby „offline“. Aj niektoré digitálne aktivity môžu fungovať, ak sú tvorivé alebo náročnejšie než pasívne scrollovanie. Dôležité je, aby ťa aktivita vyzývala a dávala ti zmysel. „Chceme nájsť aktivity, ktoré nás dokážu výzvou vtiahnuť, kde sme investovaní. Potom nerobíme veľa vecí, ktoré vedú k vyčerpaniu,“ vysvetľuje.

Tri kroky podľa profesora netreba zavádzať naraz. Stačí začať jedným, ktorý je pre teba najľahší. Aj malé zmeny v tom, kde máš mobil, prečo ho berieš do ruky a čím nahrádzaš pasívne scrollovanie, môžu postupne znížiť pocit digitálneho vyčerpania.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking