40 % prípadom demencie vieme predísť. Vedci odhalili nečakaný spúšťač, o ktorom nik netušil

Demencia patrí medzi najzávažnejšie civilizačné ochorenia súčasnosti. Odhaduje sa, že do roku 2050 sa počet ľudí s týmto neurodegeneratívnym ochorením celosvetovo zdvojnásobí.

Až donedávna sa predpokladalo, že vzniká až v starobe – ako dôsledok prirodzeného úpadku kognitívnych funkcií. Nové výskumy však túto predstavu spochybňujú. Vedci dnes upozorňujú, že základy demencie môžu vznikať oveľa skôr, než sa objavia prvé príznaky – dokonca už v detstve.

Detské skúsenosti, životný štýl a vzdelanie môžu ovplyvniť riziko jej rozvoja o desaťročia neskôr. Ak chceme proti demencii účinne bojovať, prevenciu musíme začať včas. Tento článok prináša prehľad najnovších zistení o tom, ako sú detstvo a mladosť spojené s rizikom rozvoja demencie – a čo môžeme urobiť už dnes, aby sme túto hrozbu v budúcnosti zmiernili.

Rané rizikové faktory demencie

Výskumy ukazujú, že niektoré rizikové faktory pre demenciu sa formujú už v detstve a adolescencii – dávno predtým, než sa objavia prvé klinické príznaky. Štúdia publikovaná v časopise The Conversation analyzovala viac ako 1 200 mladých ľudí vo veku od 9 do 20 rokov. Vedci zistili, že u detí s vyšším indexom telesnej hmotnosti (BMI), zvýšeným krvným tlakom a horšími metabolickými parametrami (napr. vyššia hladina glukózy či cholesterolu) sa v mozgu objavovali štrukturálne zmeny.

Konkrétne išlo o úbytok sivej hmoty v oblastiach mozgu, ako sú hipokampus a frontálny kortex – čo sú presne tie časti, ktoré bývajú najviac poškodené pri Alzheimerovej chorobe, najčastejšej forme demencie. Tieto zmeny sa vyskytli už vo veku okolo 20 rokov, teda v období, keď by mal byť mozog na vrchole svojej výkonnosti.

Ďalšia rozsiahla metaanalýza publikovaná v The Sun identifikovala niekoľko modifikovateľných rizikových faktorov pre demenciu, z ktorých mnohé vznikajú v mladosti:

zdroj: Unsplash/Annie Spratt

Môžu za to detské skúsenosti

Zaujímavé je, že ak by sa podarilo eliminovať všetky tieto faktory, výskyt demencie by mohol klesnúť až o 40 %. Tieto údaje naznačujú, že mozog má „pamäť“ na negatívne vplyvy už od detstva. Telo a nervový systém si uchovávajú stopy po tom, ako sa o ne staráme od najútlejšieho veku. Ak deti vyrastajú v prostredí s nedostatočnou výživou, nízkou pohybovou aktivitou a vysokou úrovňou stresu, môže to natrvalo ovplyvniť ich kognitívny potenciál a zvýšiť pravdepodobnosť, že v starobe budú čeliť neurodegeneratívnemu ochoreniu.

Adverzné detské skúsenosti (ACE), ako sú zneužívanie, zanedbávanie alebo domáce násilie, môžu mať dlhodobý negatívny vplyv na vývoj mozgu. Tieto skúsenosti môžu viesť k zmenám v štruktúre mozgu a zvýšiť riziko neurodegeneratívnych ochorení vrátane demencie v neskoršom veku.

11 minút ti môže predĺžiť život. Stačí, ak do svojej rutiny zaradíš jednoduchú aktivitu

Nezabúdajme ani na školu. Kvalitné vzdelanie v ranom veku zohráva významnú úlohu pri budovaní tzv. kognitívnej rezervy – schopnosti mozgu odolávať poškodeniam a udržiavať si funkčnosť napriek patologickým zmenám. Štúdie dlhodobo potvrdzujú, že ľudia s vyšším vzdelaním majú nižšie riziko vzniku demencie. Tento jav sa vysvetľuje tým, že učenie, riešenie problémov a intelektuálna stimulácia podporujú tvorbu nových neurónových spojení, čím sa zvyšuje reziliencia mozgu.

Dôležité nie je len formálne vzdelanie, ale aj kvalita výučby a prístup k rozvoju schopností v detstve a mladosti. Dlhodobá štúdia publikovaná v časopise Time ukázala, že študenti s lepšími výsledkami v škole mali po desaťročiach merateľne vyššiu kognitívnu výkonnosť a nižšiu pravdepodobnosť diagnózy demencie.

Prevencia demencie by mala začať už v detstve a pokračovať počas celého života. Zdravý životný štýl vrátane pravidelnej fyzickej aktivity, zdravej stravy, nefajčenia a obmedzenia konzumácie alkoholu môže výrazne znížiť riziko demencie. Okrem toho je dôležité podporovať duševné zdravie a sociálne väzby, ktoré tiež prispievajú k ochrane mozgu.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy